Vektorový priestor

Dimenzia a báza

Nech \small V je vektorový priestor nad telesom \small T . Po zavedení pojmov lineárna závislosť a lineárna nezávislosť sme zadefinovali lineárny obal ako množinu všetkých lineárnych kombinácií
 \small M = \lbrace a_1 \cdot \vec {v_1} + a_2 \cdot \vec {v_2}+ \cdot \cdot \cdot +a_r \cdot \vec {v_r};\;a_i \in T,\; \vec v_i \in V \rbrace,
kde   \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2},  \cdot \cdot \cdot, \vec {v_r}  sú vopred dané vektory priestoru \small V .
Teraz môžeme pristúpiť k pojmom dimenzia a báza vektorového priestoru. Predtým musíme a pridať niektoré vektorové axiómy.
Axiómy dimenzie - rozmeru
  1. Nech vo vektorovom priestore \small V existuje maximálne n lineárne nezávislých vektorov, kde n je prirodzené číslo. Číslo  n nazývame dimenzia vektorového priestoru. Dimenziu značíme  \small \text{dim} \;V=n .
  2. Každá \small (n+1) - tica vektorov je už lineárne závislá.
  3. Podmnožina \small M vektorového priestoru \small V je jeho báza práve vtedy, keď každý vektor \small \vec v \in V možno práve jediným spôsobom vyjadriť ako lineárnu kombináciu \small a_1\vec {v_1} +a_2\vec {v_2}+ \cdot \cdot \cdot + a_n\vec {v_n} navzájom rôznych vektorov množiny \small M. Bázu značíme  \small \lbrace{\vec v_1, \cdot \cdot \cdot ,\vec v_n}\rbrace .
  4. Koeficienty \small a_1,…,a_n nazývame súradnice vektora v vzhľadom na bázu \small M. Označujeme \small ⟨v⟩_M a čítame „súradnice vektora \small \vec v vzhľadom na bázu \small M
Definícia (Báza vektorového priestoru).
Vektorový priestor \small V nad telesom \small T je konečno-rozmerný, ak existuje taká konečná množina vektorov  \small \vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_n} ∈ V , že platí
\small  V =: \pmb[ \pmb {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_n}\pmb] .
Báza je množina  \lbrace{\vec {v_1} , \cdot \vec {v_2}, \cdot \cdot \cdot, \vec {v_n}}\rbrace  lineárne nezávislých vektorov, ktorá generuje celý priestor \small V
  1. Vektorový priestor \small V o dimenzii  n nad telesom \small T budeme označovať symbolom \small  V_n(T) .
  2. Vektorový priestor, ktorý sa skladá z práve jedného vektora (obsahuje len nulový vektor) označíme \small  V_0
Príklad.
Majme množinu  \small  V_2(\mathbb R) všetkých usporiadaných dvojíc reálnych čísel a operácie:
\small \oplus: \; (a_1,a_2) \oplus (b_1,b_2 ) =(a_1+b_1,a_2+b_2) - sčítanie po zložkách.
\small \odot : \;k \odot (a_1,a_2) =(k.a_1,k.a_2) - násobenie skalárom  \small k \in \mathbb R,
kde \small \vec a=(a_1, a_2),\vec b=(b_1, b_2) \in V_2(\mathbb R) sú ľubovoľné usporiadané dvojice reálnych čísel. Ukážte, že množina \small  V_2(\mathbb R) spolu s operáciami \small \oplus, \odot je 2-rozmerný vektorový priestor. Nájdite aspoň jednu jeho bázu.
Pozrite si riešenie v samostatnom \small \TeX súbore Tudim.
Poznámky.
  1. Vektorový priestor  \small V_2(\mathbb R)= \lbrace{(x, y); x, y \in \mathbb R}\rbrace  je reprezentovaný množinou všetkých orientovaných úsečiek, ktoré sú určené ľubovoľnou usporiadanou dvojicou bodov v klasickej euklidovskej rovine.
  2. Ak využijeme pravouhlý súradnicový systém s osami \small o_x, o_y a počiatkom \small O , tak jedno z umiestnení vektora \small \vec a= (a_1, a_2) môžeme znázorniť ako orientovanú úsečku \small \overrightarrow{OA} , kde bod \small A má súradnice \small [a_1, a_2] . Všimnite si, že budeme rozlišovať zápis usporiadanej dvojice (okrúhle zátvorky) a súradnice bodu v rovine (hranaté zátvorky).
  3. V stredoškolskej matematike sa vektor priamo definuje ako orientovaná úsečka so šípkou smerujúcou od počiatku \small [0, 0] súradnicového systému k bodu \small [a_1, a_2]  . Šípkou sa označuje “orientácia” vektora \small \vec a .
  4. V písomnom texte budeme vektor \small \vec a označovať symbolom \small \vec{a}  .
Nech sú dané dva vektory  \small \vec a=(a_1, a_2),\vec b=(b_1, b_2) \in V_2(\mathbb R) . V pravouhlom súradnicovom systéme usporiadané dvojice  \small [a_1, a_2], [b_1, b_2] reprezentujú tiež dva body \small  A,B v euklidovskej rovine. Označme \small \vec{a}=\overrightarrow{OA}, \vec{b}=\overrightarrow{OB}. Zrejme vektor \small \vec{u}=\overrightarrow{AB} \simeq \overrightarrow{OD} je súčtom vektorov \small \overrightarrow{OA}, \overrightarrow{OB} . Uvažujme o trojuholníkoch  \small \triangle ABC , \triangle ODE , ktoré prezentuje obrázok "Súčet vektorov". Tieto trojuholníky sú zhodné:  \small \triangle ABC \simeq  \triangle ODE . V dôsledku tejto zhodnosti ľahko určíme súradnice súčtu vektorov.

Pre súradnice vektora  \small \vec u , ktorý je súčtom vektorov  \small \vec a=(a_1, a_2),\vec b=(b_1, b_2) platí:
  • \small x(\vec u)=\left| OE \right| =\left| x(A)-x(B) \right|,
  • \small y(\vec u)=\left| ED \right| =\left| y(A)-y(B) \right|.

Obr. Súčet vektorov (Otvorte si dynamický obrázok Tu.)
Súradnice vektora  \vec{u} určeného orientovanou úsečkou \small  \overrightarrow{AB} \simeq \overrightarrow{OD} , kde \small  A = [a_1, a_2], B = [b_1, b_2] určíme ako rozdiely súradníc bodov \small B,A tj.  (b_1 -a_1, b_2-a_2) . Vytvorili sme operáciu: odčítavanie bodov, pričom:
Rozdielom dvoch bodov je vektor.
Vektor určený orientovanou úsečkou \small  \overrightarrow{AB} môžeme zapísať aj ako \small  B-A .
Cvičenie.
Daný je vektorový priestor
\small W=[(6,1,0,2),(2,3,4,1),(5,1,2,3),(3,0,1,4)]⊂\mathbb{\vec Z^4_7}.
    1. Nájdite nejakú bázu \small  B priestoru \small W a určite jeho dimenziu.
    2. Určete súradnice vektora \small \vec x vzhľadom k báze \small  B , ak
 \small {\left\langle \vec x \right\rangle} _{k.b.}=(1,2,1,1) .
Priestor \small W obsahuje štvorice prvkov telesa \small \mathbb{\pmb Z_7} zvyškových tried modulo 7.
Poznámka k cvičeniu.
Zápis  \small {\left\langle x \right\rangle} _{k.b.}=(1,2,1,1) hovorí, že súradnice vektora \vec x voči kanonickej báze sú \small (1,2,1,1) . Súradnice vektora \vec x voči kanonickej báze sú koeficienty lineárnej kombinácie vektorov kanonickej bázy dávajúcej vektor \vec x, tj.
 \small \pmb x=1⋅(1,0,0,0)+2⋅(0,1,0,0)+1⋅(0,0,1,0)+1⋅(0,0,0,1)= (1,2,1,1).
Súradnice vektora voči kanonickej báze predstavujú priamo zložky \small (1,2,1,1) vektora \vec x.
Riešenie cvičenia.
  1. Máme nájsť bázu vektorového priestoru \small W, ktorý je daný ako lineárny obal množiny generátorov
     \small [(6,1,0,2),(2,3,4,1),(5,1,2,3),(3,0,1,4)]  .
    Aby množina vektorov bola bázou, musí byť ešte lineárne nezávislá.
  2. Ak teda nájdeme bázu \small B=\left\langle \vec b_1,\vec b_2,\vec b_3,\vec b_4\right\rangle  musí pre súradnice vektora \small \vec x platiť
     \small \vec x=(1,2,1,1)=x_1⋅\vec b_1+x_2⋅\vec b_2+x_3⋅\vec b_3+x_4⋅\vec b_4.
    Z tejto vektorovej rovnice vypočítame súradnice  \small x_1,x_2, .... Najskôr treba upraviť maticu
     \small \left(\begin{matrix}
6 & 1 & 0 & 2 \\
2 & 3 & 4 & 1 \\
5 & 1 & 2 & 3 \\
3 & 0 & 1 & 4
\end{matrix}\right)
    na trojuholníkový tvar (Pozor, pracujeme nad telesom resp. poľom \small \mathbb{\pmb Z_7} zvyškových tried modulo 7!) Po prvej iterácii \small  (IV.r.+2.II.r.; III.r.+?; II.r. + 2 \cdot I.r.) dostanme
     \small \left(\begin{matrix}
6 & 1 & 0 & 2 \\
0 & 5 & 4 & 5 \\
0 & 4 & 6 & 4 \\
0 & 6 & 2 & 6
\end{matrix}\right).
    Urobte ešte dve iterácie tak, aby ste dostali maticu
     \small \left(\begin{matrix}
6 & 1 & 0 & 2 \\
0 & 5 & 4 & 5 \\
0 & 0 & 0 & 0 \\
0 & 0 & 0 & 0
\end{matrix}\right).
  3. Hodnosť matice je rovná 2, preto pre lineárny obal platí  \small [(6,1,0,2),(2,3,4,1),(5,1,2,3),(3,0,1,4)] =[(6,1,0,2),(0,5,4,5)].
    Dimenzia je rovná 2 a aspoň jedna báza je určená lineárne nezávislou množinou vektorov
    \small  B=\left\langle (6,1,0,2),(0,5,4,5)\right\rangle
  4. Určte súradnice vektora  \small \vec x=(1,2,1,1) v tejto báze. Výpočet súradníc nájdete v "Sbírka řešených úloh" - dostupné Tu.
Veta (Existencia bázy).
Každý netriviálny konečno generovaný vektorový priestor má aspoň jednu konečnú bázu.
Z vlastností hodnosti matíc ľahko odvodíme tvrdenie. Dôkaz nájdete napríklad v práci [HASa, 2020 ], str. 45-46].
\( .\)