G-adická číselná sústava

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: G-adická číselná sústava
Vytlačil(a): Guest user
Dátum: piatok, 17 mája 2024, 06:08

Opis

Číselné sústavy

Úvod

V prehistorickej dobe vyjadrovali čísla pomocou vruboviek. Vo Věstoniciach bola nájdená vlčia kosť zo staršej doby kamennej, na ktorej bolo 55 usporiadaných vrypov. 
V Zaire bola nájdená tyč z doby asi pred 10 000 rokmi, na ktorej už bolo zrejmé zoskupovanie vrypov.
                               
Aditívne nepozičné sústavy - každý znak mal svoju hodnotu a číslo sa určilo sčítaním hodnôt všetkých znakov. Nezáležalo na tom, v akom poradí sme znaky napísali.
Takáto sústava bola používaná napr. v starom Egypte 
Veľmi skoro sa objavila myšlienka, aby pozícia znaku určovala aj jeho hodnotu. Tak sa začali objavovať pozičné sústavy. 
  1. Príkladom bolo vyjadrovanie čísel u starých Sumerov
  2. Zaujímavá a dlho pretrvávajúca sústava má pôvod v rímskej ríši → 
Desiatková číselná sústava - označenie ľubovoľného prirodzeného čísla pomocou desiatich znakov
   • objav indickej matematiky - jeden z najväčších objavov, ku ktorým ľudstvo vo svojich dejinách dospelo
Na efektívne počítanie sa v minulosti (nie dávnej) používali počítadlá typu Abacus
                                
Drevoryt Gregora Reischa z roku 1504 (obr. 23) s názvom Margareta philosophica (Perla filozofia) ukazuje kontrast medzi výkonnosťou algoritmika vľavo (Boetius) a neschopnosťou abakistu vpravo (nešťastný Pytagoras).

G-adická číselná sústava

Na nasledovnom príklade budeme ilustrovať podstatu vyjadrovanie čísel v číselných sústavách. 
Príklad.
Zapíšte číslo 27 v číselnej sústave so základom 4 (v štvorkovej číselnej sústave).




Najskôr žiakom ukážeme graficky, ako by sme zoskupovali "po štyroch" prvky ľubovoľnej množiny. Pozri obrázok.

                 

Na obrázku je dvadsaťsedem hviezdičiek, ktoré budeme zoskupovať do skupín po štyroch - číselná sústava so základom 4.
Vieme, že zápis počtu hviezdičiek znázornených na obrázku v desiatkovej sústave je 27 (dve desiatky a sedem jednotiek)
Zoskupovanie rozdelíme do dvoch krokov.
  1. Zoskupovanie po 4 hviezdičky. V tomto prípade dostaneme:
    6 skupín po 4 hviezdičky a 3 hviezdičky zostanú nezoskupené  ... zvyšok 3 po delení čísla 27 číslom 4.
  2. Zoskupovanie po 16 =4 x 4 hviezdičky. Po tomto kroku dostaneme:
    1 veľkú skupinu, zostali 2 malé skupiny ... zvyšok 2 po delení čísla 6 číslom 4.



Záver:
  1. zostali tri voľné (nezoskupené) hviezdičky                  ... 3
  2. dve menšie podmnožiny                                             ... 2
  3. jedna veľká skupina                                                     ... 1 
Zápis čísla 27 v sústave o základe 4 teda vyzerá nasledovne: 123, čo čítame „jedna dva tri“. Aby nedošlo k nedorozumeniu, v akej sústave práve pracujeme, napíšeme základ sústavy ako index, tzn.  (27)_{10}=(123)_4 .
Posledný zápis hovorí, že   (27)_{10}=(123)_4= 1 \cdot4^2+2 \cdot 4^1+3.4^0= 16+8+3  .




Postupné zoskupovanie, ktoré je znázornené na obrázku môžeme zapísať postupne ako delenie (so zvyškom) číslom 4.
27 = 4.6 + 3
  6 = 4.1 + 2
  1 = 4.0 + 1
Potom už stačí napísať získané zvyšky v poradí ako idú zdola nahor (a dopísať index 4). Pozrite si Excel súbor Tu
Zoskupovanie "po jednom" prvku predstavuje elementárny "čiarkový číselný systém", ktorý sa používa napr. pri kartových hrách. V ďalších častiach budeme uvažovať len číselné sústavy so základom  z>1 .
\( .\)

Veta o rozvoji prirodzeného čísla

Nech  z je prirodzené číslo,  z>1 . Potom každé nenulové prirodzené číslo  x je možné jednoznačne vyjadriť v tvare:
(R)   \;  \; \;  \;  \; \;  \;  \;  x=a_n z^n+a_ {n-1}z^{n-1}+a_{n-2} z^{n-2}+ \cdot \cdot \cdot  +a_1 z+a_0 ,
kde  a_i sú prirodzené čísla, pre ktoré platí  0 \leq  a_i< z , pre  i \in \lbrace{0,1,2, \cdot \cdot \cdot  ,n }\rbrace  a  a_n \neq 0 .
Ak je prirodzené číslo  x zapísané v tvare (R) hovoríme, že sme ho vyjadrili v číselnej sústave o základe  z alebo v  z -adickej sústave. Skrátene píšeme
\;  \;  \;  \;  \; x=(a_n a_{n-1} a_{n-2} \cdot \cdot \cdot a_1 a_0 )_z .
Pri zápise konkrétneho čísla môžeme zátvorky v predchádzajúcom zápise vynechať.




Číslo  z sa nazýva základ číselnej sústavy 
    1. Symboly a_n, a_{n-1}, a_{n-2}, \cdot \cdot \cdot ,a_1, a_0  sa nazývajú číslice alebo cifry.
    2. O číslici  a_i  hovoríme, že je  i -teho rádu alebo rádu  i .
    3. Číslo  z^i  sa volá jednotka rádu  i .
    4. Ak je  z = 10 , tak bude písať len  x=a_n a_{n-1} a_{n-2} \cdot \cdot \cdot a_1 a_0  a hovoriť, že číslo  x je zapísané v desiatkovej (dekadickej) sústave.
Poznámka
    Myšlienka vytvorenia rozvoja (R) pre číslo  x spočíva v tom, že číslo  x postupne delíme základom  z .
    Potom vzniknutý neúplný (čiastočný) podiel opäť delíme číslom  z , atď.
    Toto delenie robíme tak dlho, kým čiastočný podiel nie je nulový.
    Zo získaných zvyškov potom vytvoríme rozvoj.
\( .\)

Zápis čísla v sústave

Zapíšte číslo  482 v číselnej sústave o základe  5
Postupným delením čísla 482 a následných čiastočných podielov číslom 5 postupne dostávame.
    482 = 5 . 96  +  2              
      96 = 5 . 19  +  1
      19 = 5 .  3   +  4
        3 = 5 .  0   +  3                    
Teraz už stačí vypísať získané zvyšky zdola nahor a z uvedenej schémy už bezprostredne vyplýva, že    482 = {3412}_5  .

                        Otvor  súbor EXCEL  Tu
Ak chceme vyjadrovať čísla napríklad v sústave o základe 12, musíme mať k dispozícii 12 číslic.
Dohodneme sa, že číslo 10 označíme číslicou (symbolom) A a číslo 11 označíme číslicou (symbolom) B. Pri vyššom základe ako 12 postupujeme analogicky a využívame ďalšie písmená (C, D, E, ...).
Teraz môžeme riešiť aj nasledujúci príklad.
Zapíšte číslo 279 v číselnej sústave o základe 12
Postupným delením čísla 279 a následných čiastočných podielov číslom 12 postupne dostávame
    279  = 12 . 23  +  3
      23  =  12 . 1   +  11 (B)
         1 =  12 . 0    +  1
Teraz už stačí vypísať získané zvyšky zdola nahor a z uvedenej schémy už bezprostredne vyplýva, že  279 = 1 \textrm B3_{12} .
Preveďte číslo  (7545)_8 v číselnej sústave o základe  8 do číselnej sústavy so základom  6 .
Pozrite si Excel súbor Tu
\( .\)

Počtové výkony

Počtové výkony s prirodzenými číslami - sčítanie, násobenie
Pri sčitovaní v číselných sústavách o základe  z využívame dva spôsoby: spamäti a písomný. Žiaci poznajú algoritmy pre sčítanie resp. násobenie viacciferných čísel v desiatkovej sústave už zo základnej školy.
Príklad. Vypočítajte v sedmičkovej sústave s využitím algoritmu pre písomné sčítanie: 263 + 324
Riešenie
    263
 + 324
    620
    4 + 3 = 7 + 0
    1 + 2 + 6 = 7 + 2 
    1 + 3 + 2 = 6
Príklad. Vypočítajte v sedmičkovej sústave s využitím algoritmu pre písomné násobenie: 63 x 3 
Riešenie
    63
 x   3 
 252
    3 x 3 = 7 + 2
    1 + (3 x 6) = 2 x 7 + 5             
    2 + (3 x 0) = 2
Komentár k sčítaniu 
    • postup spočíva v tom, že najprv sčítame číslice rádu 0                                                   4 + 3 = 7 + 0
    • napíšeme číslicu 0 hľadaného súčtu a číslicu 1 pripočítame k súčtu číslic rádu 1      1 + 2 + 6 = 7 + 2
    • napíšeme číslicu 2 a číslicu 1 pripočítame k súčtu číslic rádu 2                                     1 + 3 + 2 = 6
    • napíšeme číslicu 6 pod daný rád
Analogicky môžeme postupovať v číselnej sústave s ľubovoľným základom. Užitočné je mať napísanú tzv. tabuľku základných spojov pre sčítanie resp. násobenie pre danú sústavu. Vytvorte si takéto tabuľky pre číselnú sústavu so základom 9.
Vypočítajte v číselnej sústave so základom 9 ďalšie príklady vhodné pre žiakov SŠ.
\( .\)

Písomné delenie

Počtové výkony s prirodzenými číslami - delenie
Pri delení v číselných sústavách o základe  z využívame prevažne len písomný algoritmus. Žiaci poznajú písomný algoritmus pre delenie viacciferných čísel v desiatkovej sústave zo základnej školy.
Príklad. Vypočítajte v osmičkovej sústave podiel: 413208 : 5. Použite algoritmus pre písomné delenie.

Riešenie
Pri riešení budeme potrebovať násobky čísla 5 osmičkovej číselnej sústave.
So žiakmi si najskôr vytvoríme takúto tabuľku („malú násobilku pre číslo 5“).

     n                      1 \;  \;  \;  \;  \;  \;  \;\;  \;\; 2\; \;  \;  \;  \;  \;\;  \;\;  \;        3  \;  \;  \;  \;  \;  \;\;  \;\;  \;       4 \;  \;  \;  \;  \;  \;\;  \;\;\; \; \;       5  \;  \;  \;  \;  \;  \; \;  \; \;\;  \;      6 \;  \;  \;  \;  \;  \; \;  \; \;\;  \;      7
     5 \cdot n            \;  \;  \;  \;  \;  \; 5 \;  \;  \;  \;  \;  \;  \; \; 12_8\;  \;  \;  \;  \;  \;  \;  17_8\;  \;  \;  \;  \;  \;  \; \;  24_8\;  \;  \;  \;  \;  \;  \;  \; 31_8\;  \;  \;  \;  \;  \;  \; \;  36 _8 \; \;  \;  \;  \;  \;  \; \;  43_8
    413208 : 5 = 65348
  - 36           
       33
     - 31         
       22
     - 17          
         30  
      -  24         
           4
     
Odpoveď: Pri delení čísla 413208 číslom 5 je teda čiastočný podiel 65348 a zvyšok je 4.

Vypočítajte v číselnej sústave so základom 9 ďalšie príklady vhodné pre žiakov SŠ.
\( .\)

Kritériá (znaky) deliteľnosti

Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí pojem deliteľnosti prirodzených (ale aj celých) čísel. Mnohé z vlastností deliteľnosti sú využiteľné aj v rôznych oblastiach matematiky. Vetu o delení so zvyškom využívajú žiaci už od ZŠ. 
Veta o delení so zvyškom
Ku každým dvom prirodzeným číslam  a,b \;(b \geq 0) , existuje jediná dvojica celých čísel  q,r , pre ktorú platí:
                       a = b.q + r,  \;\;  r < b .
Číslo  a nazývame delenec, číslo  b deliteľ, číslo  q čiastočný (alebo neúplný) podiel a číslo  r zvyšok.
Pri delení prirodzeného čísla  a nenulovým prirodzeným číslom  b dostaneme (čiastočný) podiel q a zvyšok  r < b , pričom podiel a zvyšok sú delencom a deliteľom jednoznačne určené.
    • Hovoríme, že prirodzené číslo  b delí prirodzené číslo  a , ak existuje prirodzené číslo  c , že platí  a=b . c .
    • V takomto prípade píšeme  b|a a hovoríme tiež, že číslo  a je deliteľné číslom  b alebo, že číslo  a je násobkom čísla  b .
    • Ak číslo  b nedelí číslo  a píšeme b∤a .
V nasledujúcom tvrdení zhrnieme niektoré zo základných vlastností deliteľnosti prirodzených čísel.
Základné vlastnosti deliteľnosti. Pre ľubovoľné prirodzené čísla  a,b,c platí:
  1.  1|a,\;a|a,\;a|0,
  2. ak  b|a,a \neq 0 , tak   b < a,
  3. ak  b|a \wedge a|c  , tak  b|c,
  4.  a|b \wedge  b|a práve vtedy, keď  a=b,
  5. ak  a|b \wedge a|c , tak  a|(b+c) ,
  6. ak  a|b \wedge a|c, \; b ≥ c , tak a|(b – c).
Poznámka
    Často budeme využívať najmä posledné dve tvrdenia. Z uvedených tvrdení bezprostredne vyplýva, že ak je prirodzené číslo zapísané ako súčet dvoch prirodzených čísel, napríklad   x= y+z a dve z nich sú deliteľné číslom  d , tak aj to tretie je deliteľné číslom  d .
\( .\)

Deliteľnosť 2, 5 a 10

Budeme sa venovať niektorým vybraným kritériám (znakom) deliteľnosti. Skúmajme, kedy je prirodzené číslo deliteľné dvomi.
Napíšme si niekoľko prirodzených čísel deliteľných dvomi: 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, 18, 20, 22, 24, 26, 28, 30. Všimnime si ich posledné cifry. Vidíme, že na mieste jednotiek sa striedajú iba číslice 0, 2, 4, 6, 8.
Toto pozorovanie ľahko zovšeobecníme pre ľubovoľné prirodzené číslo.
Deliteľnosť dvomi 
Nech číslo  x má rozvinutý zápis v desiatkovej číselnej sústave v tvare:
  \;  \; \;  \;  \; \;  \;  \;  x=a_n 10^n+a_ {n-1}10^{n-1}+a_{n-2} 10^{n-2}+ \cdot \cdot \cdot  +a_1 10+a_0  
Skrátený zápis čísla x je v tvare
\;  \;  \;  \;  \; x=(a_n a_{n-1} a_{n-2} \cdot \cdot \cdot a_1 a_0 )
Rozvoj čísla x môžeme chápať aj ako súčet dvoch čísel:  A=10(a_n 10^ {n-1}+a_{n-1}10^ {n-1}+a_{n-2} 10^ {n-2}+ \cdot \cdot \cdot +a_1 ) a čísla B = a_0 . Zrejme sčítanec A je deliteľný číslom 2. Deliteľnosť čísla  x závisí len od toho, či aj druhý sčítanec, t.j. cifra nultého rádu a_0 je párna. Súčasne vidíme, že od poslednej cifry závisí aj deliteľnosť číslom 5 a 10.
Tvrdenia, ktoré umožnia zistiť, či nejaké číslo je deliteľné iným (obvykle jednociferným) bez toho, aby sme vykonali delenie jedného druhým, sa volajú kritériá alebo znaky deliteľnosti.
Pre číselnú sústavu so základom z plat: 
Nech  a=(a_n a_{n-1} \cdot \cdot \cdot  a_1 a_0 )_z   je číslo vyjadrené v číselnej sústave o základe z . Nech číslo d delí základ z . Potom číslo a je deliteľné číslom d vtedy a len vtedy, keď číslo d delí aj číslo a_0
Príklad 
Číslo  (1216)_9 je deliteľné číslom  3 lebo  3 delí  a_0 = 6 . Presvedčte sa o tom vydelením aj výpočtom v deviatkovej aj v desiatkovej číselnej sústave.
\( .\)

Deliteľnosť 3 a 9

Príklad
    Uvažujme štvorciferné číslo  x=abcd zapísané v desiatkovej sústave. Jeho rozvoj je
                        x = a \cdot 10^3 + b \cdot 10^2 + c \cdot 10 + d = 1 000a + 100b + 10c + d
    Po úprave:
     10^3 =999+1= 9 \cdot 111 +1 )
     10^2 =99+1= 9 \cdot 11 +1 )
     10=9+1= 9 \cdot 1 +1 )
    dostávame 
                        x = 9.(111a+11b+c) + (a+b+c+d)
    Sčítanec  9.(111a+11b+c) je deliteľný číslom  9 , preto platí nasledujúce tvrdenie pre desiatkovú číselnú sústavu: 
    Číslo  x je deliteľné číslom  9 práve vtedy, keď: číslo  9 delí ciferný súčet  a+b+c+d . Zrejme takéto kritérium platí aj pre deliteľnosť číslom 3 v desiatkovej číselnej sústave.
Uvedený postup môže byť motiváciou (návodom) pre odvodenie kritéria deliteľnosti číslom  9
 v ľubovoľnej číselnej sústave. 
Kritérium deliteľnosti číslom  z-1
Prirodzené číslo   a=(a_n a_{n-1} \cdot \cdot \cdot a_1 a_0 )_z  je deliteľné číslom  z-1 vtedy a len vtedy, keď číslo
                            a_n +a_{n-1}+ \cdot \cdot \cdot +a_1 +a_0
je deliteľné číslom  z-1 .
\( .\)

Deliteľnosť 7

   Zistite, či číslo 4851 je deliteľné 7?


          485(1 * 2)


          485 - (1 * 2) = 483


          48 - (3 * 2) = 42


         42 ... je deliteľné 7, preto je deliteľné aj pôvodné číslo.