Mezopotámia

Odmocniny

Druhé odmocniny a Pytagorova veta.
Babylončania pri výpočtoch bežne aproximovali \small \sqrt[]{2}  pomocou racionálneho čísla, vo všeobecnosti používali zápis
\small 1;24,51,10 \quad  \quad \left( 1 \quad 24 \quad 51 \quad 10 \quad :=\quad 1+ \frac{24}{60} + \frac{51}{60^2}+ \frac{10}{60^3}\right)=1,41421296 .

Na tablete YBC 7289 je nakreslený štvorec so stranou \small 30 a dve čísla: \small (1;24,51,10)   , (42,25,35)  . Tie sú zapísané pri uhlopriečke. Zrejme súčin
 \small 30 \times (1;24,51,10) \quad \normalsize {\text{ je presne}} \quad \small (42,25,35)= 0,70710648 .
Posledné číslo predstavuje dĺžku uhlopriečky \small u=\frac{\sqrt{2}}{2} v štvorci so stranou \small a=\frac{1}{2} .

Tablet YBC 7289
Pokúsme sa určiť metódu, pomocou ktorej Babylončania aproximovali uhlopriečku štvorca pomocou hodnoty (42,25,35).
Nasledujúce zdôvodnenie vychádza z práce [BEC, 2003].

Na základe mnohých nájdených hlinených tabuliek usudzujeme, že mezopotámski počtári pravdepodobne vedeli aproximovať druhú odmocninu ľubovoľne zvoleného čísla \small A , ktoré nie je mocninou prirodzeného čísla. Aproximáciu založili na postupných iteráciách.
  1. Najskôr číslo \small A vyjadrili pomocou vzťahu \small A = a^2+b, kde \small a,b sú prirodzené čísla. Na základe zápisov na Tablete YBC 7289 môžeme tvrdiť, že počtári toho obdobia vychádzali z možnosti vyjadriť číslo  \small A ako súčet  \small A = a^ 2 +b, kde  \small a, b sú prirodzené čísla.
  2. Prirodzené číslo určili tak, aby platilo \small a^2 < A < (a+1)^2 , čo pre Mezopotámcov to nebol problém.
  3. Potom  \small \sqrt{A}  pomocou zaujímavých vzťahov ohraničili zhora takto:
     \small \sqrt{A}=  \sqrt{{a^2} + b } \lt\sqrt{{a^2} + b + \frac{b^2}{4a^2}}=a+\frac{b}{2a}=\frac{1}{2}\left(a+\frac{b}{a}+a\right)=\frac{1}{2}\left(\frac{A}{a}+a\right) .
  4. Zároveň Babylončania vedeli, že číslo \small A sa dá vyjadriť aj pomocou vzťahu \small A = a^2-b a podobnými úpravami dospeli k analogickému ohraničeniu :
     \small \sqrt{A}=  \sqrt{{a^2} - b } \lt\sqrt{{a^2} - b + \frac{b^2}{4a^2}}=a-\frac{b}{2a}=\frac{1}{2}\left(a-\frac{b}{a}+a\right)=\frac{1}{2}\left(\frac{A}{a}+a\right) .
  5. Mezopotámski počtári potom pre lepšiu aproximáciu použili iteráciu pomocou metódy priemeru (Základný koeficient iterácií je   \frac{1}{2}  , preto arotmetický priemer). Viac pozrite v práci (BEC, 2003) kapitola "Matematika ve staré Mezopotámii".
    • najskôr určili hodnotu prvej iterácie:  \small a_1 = \frac{1}{2} \left(a + \frac{A}{a}\right)
    • potom určili hodnotu druhej iterácie:  \small a_2 = \frac{1}{2} \left(a_1 + \frac{A}{a_1}\right)
    • atď.
Použime túto metódu na výpočet aproximácie \small \sqrt{2}.
\small \sqrt{2} = \sqrt{1 + 1} \approx \frac{1}{2} (2 + 1) = \frac{3}{2} = 1.5, čo v šesťdesiatkovej sústave zapisujeme ako \small  (1;30).
Ak mezopotámski počtári zobrali ako prvý odhad práve túto hodnotu (túto hypotézu potvrdzuje výpočet na tabuľke YBC 7289), tak dostali hodnotu
\small a_1 = (1;30) = 1.5.
Následne mohli vypočítať číslo \small \frac{A}{a_1} tak, že pomocou recipročných tabuliek (mnohé boli objavené vo forme hlinených tabuliek) našli prevrátenú hodnotu k \small (1;30) a vynásobili ju číslom \small A = 2. Prevrátená hodnota je \small (0;40), po zdvojnásobení dostali číslo \small (1;20).
Po určení aritmetického priemeru čísel \small (1;20) a \small a_1 = (1;30) dostali druhý odhad:
\small a_2 = (1;25) = 1.416.
V dnešnej terminológii
 \small a_2 = \frac{1}{2} \left(\frac{3}{2} + \frac{2}{\frac{3}{2}}\right)=1.416
Túto hodnotu možno nájsť na niektorých tabuľkách z druhého tisícročia pred n. l. Ak metódu priemeru použijeme ešte raz, dostaneme aproximáciu
\small (1;24,51,10) = 1.414212963,
pričom chyba je už len \small 4.2 \times 10^{-5}\%.
Poznámky.
  1. V Mezopotámii používali buď hodnotu 1;25 alebo ako 1;24,51,10 pre odmocninu \small \sqrt{2}. Neexistuje však systematický záznam o tom, ako bola hodnota vypočítaná. Metódu, ktorú sme popísali vyššie ako aproximáciu, bola používaná na výpočty v dobe Chammurapiho. Je zapísaná napríklad na tabuľke YBC 7289, ktorá zachytáva vzťah medzi dĺžkou strany a dĺžkou uhlopriečky štvorca.
  2. Jedna možná metóda, pre ktorú existujú nejaké textové dôkazy, vychádza z algebraickej identity  (x + y)^2 = x^2 + 2xy + y^2 . V ďalšej kapitole ukážeme, že takúto identitu Babylončania používali pri riešení niektorých typov kvadratických rovníc.
Cvičenie (Pre žiakov gymnázií).
Pomocou Babylonskej metódy aproximujte   \sqrt{3}  . Vykonajte aspoň dve iterácie - prvú a druhú aproximáciu. Používajte zápisy čísel v šesťdesiatkovej sústave.
Výsledok:  a_1= \frac{7}{4} \approx 1.75; \quad a_2= \frac{97}{56} \approx 1.73214;  \quad \sqrt{3} \approx 1.7320508
\( .\)