GeoGebra v algebraickom učive
| Portál: | Virtuálna Univerzita Mateja Bela |
| Kurz: | Didaktika matematiky |
| Kniha: | GeoGebra v algebraickom učive |
| Vytlačil(a): | Hosťovský používateľ |
| Dátum: | štvrtok, 4 júna 2026, 06:33 |
Opis
GeoGebra
Pracovné prostredie
Pri algebraických výpočtoch môžeme využívame hlavne tri prostredia:
- Algebraické okno
- Počítačový algebraický systém (CAS)
- Práca s tabuľkami, maticami a so zoznamami prvkov
Pri práci s textom s výhodou využívame rôzne formáty textu. Napríklad pri zapisovaní riešenia rovníc môžeme použiť
Algebraické okno
Lineárna funkcia - určenie koreňa
Cvičenie - algebraické okno.
- Vytvorte applet, ktorý bude dynamicky zobrazovať lineárnu funkciu
, kde
sú ľubovoľné reálne čísla. - Otvorte si nový GeoGebra súbor, v ktorom bude aktívne algebraické okno, nákresňa a postup konštrukcie.
- Pomoc: návrh postupu konštrukcie nájdete Tu.
- Pozrite si ukážku z práce Blahušiaková N. (2023) Lineárne rovnice. Dostupné Tu.
Sústava lineárnych rovníc
Rovnice tvaru
, kde
, kde
nazývame sústavou dvoch lineárnych rovníc s dvoma neznámymi.
Pri riešení sústavy dvoch rovníc s dvoma neznámymi využívame 3 metódy:
, kde
, kde
nazývame sústavou dvoch lineárnych rovníc s dvoma neznámymi.
Pri riešení sústavy dvoch rovníc s dvoma neznámymi využívame 3 metódy:
- dosadzovaciu (substitučnú) metódu;
- sčítaciu (adičnú) metódu;
- porovnávaciu (komparačnú) metódu.
Dosadzovacia (substitučná) metóda.
Táto metóda spočíva v tom, že z jednej rovnice si vyjadríme jednu neznámu a výraz ktorý takto dostaneme, dosadíme za túto neznámu do druhej rovnice.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Táto metóda spočíva v tom, že z jednej rovnice si vyjadríme jednu neznámu a výraz ktorý takto dostaneme, dosadíme za túto neznámu do druhej rovnice.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Riešenie.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:


Výraz, ktorý sme získali dosadíme do druhej rovnice za neznámu
:
Získali sme lineárnu rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime:



Získanú neznámu dosadíme do upravenej 1. rovnice a vypočítame neznámu
:
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:

Výraz, ktorý sme získali dosadíme do druhej rovnice za neznámu
:
Získali sme lineárnu rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime:



Získanú neznámu dosadíme do upravenej 1. rovnice a vypočítame neznámu
:
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Cvičenie.
Riešte sústavu rovníc

s neznámymi
dosadzovacou metódou.
Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica [a; b] = [; ].
Riešte sústavu rovníc

s neznámymi
dosadzovacou metódou.Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica [a; b] = [; ].
Sčítacia (adičná) metóda.
Táto metóda spočíva v tom, že každú rovnicu po úprave na základný tvar napr.
vhodne násobíme tak, aby po sčítaní oboch rovníc jedna neznáma „vypadla“.
Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Pri „čistej“ sčítacej metóde to isté vykonáme i s druhou neznámou. V praxi je často využívaná kombinácia sčítacej a dosadzovacej metódy, čiže jednu neznámu určíme sčítacou metódou a druhú dosadením už známej hodnoty do niektorej z rovníc.
I túto metódu si radšej ukážeme na konkrétnom príklade.
Táto metóda spočíva v tom, že každú rovnicu po úprave na základný tvar napr.
vhodne násobíme tak, aby po sčítaní oboch rovníc jedna neznáma „vypadla“.Takto dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Pri „čistej“ sčítacej metóde to isté vykonáme i s druhou neznámou. V praxi je často využívaná kombinácia sčítacej a dosadzovacej metódy, čiže jednu neznámu určíme sčítacou metódou a druhú dosadením už známej hodnoty do niektorej z rovníc.
I túto metódu si radšej ukážeme na konkrétnom príklade.
Riešenie.
Chceme určiť napr. neznámu
, teda potrebujeme, aby „vypadla“ neznáma
. Násobíme teda prvú rovnicu číslom -2 a druhú rovnicu číslom 3.




Teraz obe rovnice sčítame:



Ak chceme kombinovať sčítaciu a dosadzovaciu metódu, tak hodnotu neznámej
, ktorú sme získali, dosadíme napr. do druhej rovnice za neznámu
:
a z toho
.
Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:






Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.
Chceme určiť napr. neznámu
, teda potrebujeme, aby „vypadla“ neznáma
. Násobíme teda prvú rovnicu číslom -2 a druhú rovnicu číslom 3.



Teraz obe rovnice sčítame:



Ak chceme kombinovať sčítaciu a dosadzovaciu metódu, tak hodnotu neznámej
, ktorú sme získali, dosadíme napr. do druhej rovnice za neznámu
:
a z toho
.Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc:






Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.
Cvičenie:
Riešte sústavu rovníc


s neznámymi
kombináciou sčítacej a dosadzovacej metódy.
Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Riešte sústavu rovníc


s neznámymi
kombináciou sčítacej a dosadzovacej metódy.Riešenie:
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
Porovnávacia (komparačná) metóda:
Táto metóda spočíva v tom, že z oboch rovníc si vyjadríme tú istú neznámu. Získané výrazy porovnáme a tak dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Vypočítajme príklad.
Táto metóda spočíva v tom, že z oboch rovníc si vyjadríme tú istú neznámu. Získané výrazy porovnáme a tak dostaneme rovnicu s jednou neznámou, ktorú vyriešime. Následne dosadením vypočítame i druhú neznámu.
Riešenie.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:



Z druhej rovnice si vyjadríme tiež neznámu
:

Keďže sa rovnajú ľavé strany oboch rovníc, tak sa rovnajú i pravé strany týchto rovníc, takže vytvoríme rovnicu
, ktorú vyriešime:



Získanú hodnotu premennej y dosadíme napr. do upravenej druhej rovnice:

Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc podobne ako v príklade
a
.
Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.
Z prvej rovnice si vyjadríme napr. neznámu
:


Z druhej rovnice si vyjadríme tiež neznámu
:
Keďže sa rovnajú ľavé strany oboch rovníc, tak sa rovnajú i pravé strany týchto rovníc, takže vytvoríme rovnicu
, ktorú vyriešime:


Získanú hodnotu premennej y dosadíme napr. do upravenej druhej rovnice:

Skúšku správnosti robíme dosadením vypočítaných hodnôt neznámych do obidvoch rovníc podobne ako v príklade
a
.Riešením danej sústavy je usporiadaná dvojica
.Kvadratické rovnice a CAS
Úprava algebraického výrazu a riešenie kvadratickej rovnice
Vytvorte zbierku na úpravu algebaických výrazov ..
Vytvorte applet, ktorý bude zobrazovať graf kvadratickej funkcie, jej vrchol a nulové body (korene odpovedajúcej kvadratickej rovnice).
Práca s textom
GeoGebra umožňuje zobrazovať text v rôznych formátoch
- Preddefinované štýly textu: Sans Serif, Serif, Bold, Kurzíva. Farby neobmedzene.
- Napríklad príkaz \textbf \textit \textcolor{00005A} {Navy} \; \textbf \textcolor{red} {Red} \; \textit \textbf \textcolor{0BDF00} {Green}
vytvorí text
GeoGebra umožňuje
- LaTeX zápisy, pričom je možné vkladať základné matematické výrazy a symboly. Užívateľ si môže vložiť vlastný TeX zápis. Pomoc pri výbere fontu TeX →
- Vytvoriť dynamický text: If( <Podmienka1>, <Text 1>, <Podmienka 2>, <Text 2>, ... , <Else (optional)> )
- Vytvorí kópiu "Text 1", keď je splnená prvá podmienka, "Text 2", ak je splnená druhá podmienka atď.
- Ak nie je splnená žiadna z podmienok a je daná Else, tento príkaz prináša kópiu Else.
- V opačnom prípade sa vráti nedefinovaná.
- Príklad: Ak (a ≟ 1, "Matthew", ≟ 2, "Larry", ≟ 3, "Vivian", "Alex")
- Pre a = 1 to vráti text "Matthew", pre a = 2 vracia "Larry", pre a = 3 "Vivian" a pre všetky ostatné hodnoty to znamená "Alex".
Návrhy appletov
V tejto kapitole prezentujeme separované modely, ktoré môžeme použiť pri výklade alebo pri precvičovaní matematických pojmov.
A: Postup pri vytváraní separovaného modelu
- Určíme motivačný background pre daný matematický pojem. Napr. teplomer ↔ záporné čísla.
- Podrobne popíšeme etapy na vytvorenie appletu v prostredí, pričom každá etapa
- predstavuje podrobný konštrukčný popis jednotlivých krokov
- obsahuje zápisy príkazov v jazyku GeoGebry
- V závere sú uvedené ukážky nami hotovených appletov
B: Odkaz na externý separovaný model
- Uvedieme stručný teoretický výklad pre danú matematickú oblasť. Napr. polárna sústava súradníc.
- Presmerujeme na materiál (book) na serveri Geogebra
Teplomer
Záporné čísla – separovaný model „Teplomer“
→
→
Postup
pri tvorbe appletu Teplomer
- Vyhľadáme vhodný obrázok teplomera a upravíme ho tak, aby v strede bol prázdny (biely) rámik. Otvorte si zadanie TeplomerZad.
- V GeoGebre vytvoríme
- dva posuvníky HORIZ, VERT, ktorými budeme posúvať obrázok
- posuvník ZVAC, ktorým budeme zväčšovať resp. zmenšovať obrázok
- dva body RDL (roh dolný ľavý), RDP (roh dolný pravý), ktorých poloha bude závislá od posuvníkov
- obrázok TeplomerObr vložíme do nákresne a ukotvíme ho bodmi RDL, RDB
- priamky LV, PV ako ľavá a pravá strana stredového rámika, v ktorom budú ukazovatele teploty (farebné obdĺžniky)
- Návrh ukazovateľov teploty - farebné obdĺžniky:
- v strede teplomera vytvoríme dynamický mnohouholník Tep1, ktorý bude predstavovať nárast teploty
- dolný pravý vrchol PocT1 mnohouholníka bude závislý od počiatočnej teploty - posuvníka PocT, vľavo od neho bod G
- horný pravý vrchol NarT1 mnohouholníka bude závislý od nárastu teploty - posuvníka NarT, vľavo od neho bod G1
- Podobne zostrojíme mnohouholník, ktorý bude predstavovať pokles teploty
- Vytvoríme zoznamy bodov Zoznam1 a čísel Zoznam2, ktoré budú reprezentovať číselnú os pre zmenu teploty
- Na číselnej osi pomocou vektorov znázorníme pokles resp. nárast teploty
- Navrhneme vhodné texty pre prácu s celými resp. so zápornými číslami
Hodiny
Návrh hodín - pomôcka pri výklade a precvičovaní pojmu uhol 
Tvorba testu
Rozbaľovacie menu
Ako používať tento súbor:
- V hlavnom menu GeoGebry si aktivujte: Algebraické okno, Nákresňa, Tabuľka
- Do tabuľky vložte texty možných odpovedí pre plánované otázky (pozri priložený applet)
- bunku
nechajte prázdnu - do bunky
vložte (napíšte) text prvej otázky
, do
vložte
, ... - do bunky
vložte (napíšte) text "Spätná väzba" - do bunky
vložte (napíšte) text prvej spätnej väzby: správne resp. nesprávne, ... - Vytvorte Tlačidlá: “Generovať Otázky ...” a “Reset ...” a skopírujte ich skripty z priloženého appletu
- Vytvorte potrebné zoznamy pre otázky (ZoznamOtazkaQ1) a spätnú väzbu (ZoznamSpatnaVazbaQ1). Použite pre:
- ZoznamOtazkaQ1: príkaz Zoznam alebo do vstupného poľa vložte

- ZoznamSpatnaVazbaQ1: príkaz Zoznam alebo do vstupného poľa vložte

- Pre zobrazenie otázok v rozbaľovacej ponuke je potrebné v algebraickom okne:
- kliknite na príslušný zoznam
- vyberte vlastnosti
- začiarknite políčko “Kresliť v rozbaľovacom zozname”, zobrazia sa odpovedajúce texty otázok
- Vytvorenie textového poľa pre spätnú väzbu zadajte vo vstupnom poli:
- Text(Prvok(ZoznamSpatnaVazbaQ1, VybratýIndex(ZoznamOtazkaQ1)))
- Podľa potreby upravte pozície pre rozbaľovacie zoznamy a textové polia.
- Vyskúšajte tlačidlo RESET a uvidíte, že zoznamy sa vrátia späť na prvý prvok v zozname.
Polárna sústava súradníc
Polárna sústava súradníc →
- Sústava súradníc (tzv. polárnych súradníc) v rovine, ktorá určuje polohu bodu
dvoma parametrami:
- Tento systém je založený na
- centrálnom bode
, ktorý sa nazýva pól - polpriamke
(v karteziánskej sústave kladná časť osi
), nazývame ju polárna os - Bod
je definovaný usporiadanou dvojicou
kde
je vzdialenosť od pólu
a
je orientovaný uhol medzi polárnou osou a polpriamkou
.
- Polárne súradnice môžu byť konvertované na karteziánske súradnice pomocou trigonometrických funkcií:
-
Karteziánske súradnice
môžu byť premenené na polárne súradnice v intervale
:
,
- Polárne súradnice sa vo veľkej miere používajú
- v navigácii, na modelovanie systémov, ktoré vykazujú radiálnu symetriu
- napr. pre prietok podzemnej vody alebo radiálnu silu ako gravitačné polia



![A[a_x,a_y] A[a_x,a_y]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/1fb3a046990b8d208f33ff61477630ae.png)




















![\small [x; y] = [ ; ]. \small [x; y] = [ ; ].](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/16d67f80b591b0de370f5302200b8910.png)



