Naivná a axiomatická teória množín

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: Naivná a axiomatická teória množín
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: štvrtok, 4 júna 2026, 03:01

Východiská

Za zakladateľa teórie množín je považovaný Georg Cantor. Teória množín je založená na dvoch primitívnych pojmoch, ktoré nedefinujeme.
Základným východiskom teórie množín sú primitívne pojmy
  1. množina
  2. prvok
Cantorovská (naivná) teória množín tieto pojmy nedefinuje.
Cantor množinu chápe intuitívne ako súbor objektov (prvkov), pri ktorom možno jednoznačne rozhodnúť, ktoré objekty do neho patria a ktoré nie. Množiny budeme označovať veľkými písmenami \small A, B, ..., M, ... a prvky množiny malými písmenami a, b,, ...,x, ... .
Veta.
Pre ľubovoľnú množinu \small M a ľubovoľný prvok  x platí práve jeden z výrokov:
  1. Prvok  x patrí do množiny \small M. Označujeme x \in \small M.
  2. Prvok  x nepatrí do množiny \small M. Označujeme x \notin \small M.
Cantorov prístup, pri ktorom je pojem množiny definovaný intuitívne a voľne, budeme nazývať naivná teória množín. Tento prístup sa používa v mnohých matematických disciplínach. Na začiatku 20. storočia sa však ukázalo, že naivný pohľad na množiny môže viesť k rôznym paradoxom. Ako ilustráciu popíšeme Russellov paradox. Uvažujme o množine všetkých množín, ktorú označíme \small S. Definujme podmnožinu pomocou primitívneho vzťahu "prvok x nepatrí množine \small A". Symbolicky x \notin \small A". Táto vlastnosť určí množinu (množinu podmnožín)  \small S = \lbrace{ {X; X \notin X}}\rbrace .
Má množina \small S takúto vlastnosť?
  1. Ak ju má \small S \notin S, tak \small S \in S, čo je spor.
  2. Ak ju nemá  \small S \in S, tak podľa definície množiny musí platiť \small S ∈ S, čo je spor.
Poznámka.
V Cantorových prácach sa objavili viaceré významné výsledky teórie množín. Napriek tomu však stále nešlo o úplne axiomatickú teóriu množín.
\( .\)

Naivná teória množín

Odpoveď umelej inteligencie na otázku: "Aký je rozdiel medzi naivnou teóriou množín a axiomatickou teóriou množín?"
Definícia - Naivná teória množín.
Prístup, kde sa množiny definujú intuitívne, bez prísnych pravidiel. Považuje sa za „zdravý sedliacky rozum“ pri práci s množinami.
Princípy:    Množinu možno definovať ako akýkoľvek súbor prvkov, ktoré spĺňajú určitú vlastnosť. Napríklad množinu všetkých „mačiek“ alebo „čísiel väčších ako 10“.
Problémy: Nie je formálne striktne definovaná, čo vedie k paradoxom, ako je napríklad Russellov paradox.
Definícia - Axiomatická teória množín.
Prístup, ktorý používa presne definovaný systém axióm na opis množín a ich vlastností.
Princípy:
Nepovoľuje vytváranie množín len na základe ľubovoľnej vlastnosti. Každá množina musí byť odvodená z axióm, ako je napríklad axióma extensionality, axióma výberu, axióma nekonečna atď.
Zabraňuje paradoxom, ako je Russellov paradox, tým, že obmedzuje definíciu množín.
Výhody:
Poskytuje pevné základy matematiky. Je konzistentná (aspoň do tej miery, do akej je konzistentná samotná logika, na ktorej je založená).
Použitie:
Moderná matematika a logika, kde je nevyhnutná presnosť a formalizmus.
Hlavné rozdiely

 Naivná teória množín  Axiomatická teória množín
Prístup  Intuitívny  Formálny a axiómami riadený
Flexibilita    Veľmi flexibilná, môže zahŕňať „všetko“    Obmedzená na to, čo povoľujú axiómy  
Paradoxy    Náchylná na paradoxy (napr. Russellov paradox)   Rieši paradoxy prostredníctvom pravidiel 
Použitie    V základnom učení a jednoduchej matematike   V pokročilej matematike a logike
Poznámka.
Stručne povedané, naivná teória množín je jednoduchšia, ale menej presná, zatiaľ čo axiomatická teória množín je striktne formálna, aby sa predišlo logickým problémom.
\( .\)

Axiomatický systém

V tejto časti uvedieme základné axiómy, pomocou ktorých budujeme teóriu množín. Nami použitý systém axióm je najviac rozšírený. Nazýva sa Zermelov-Fraenkelov systém a označujeme ho symbolicky ZFC. Písmeno C označuje axiómu výberu – Axiom of Choice.
Tvrdenia odvodené v axiomatickom systéme ZFC predstavujú formuly jazyka teórie množín. Takéto formuly sa dajú vyjadriť pomocou konečného počtu kvantifikátorov, logických spojok, premenných a symbolov  ∈ , = . Príkladom takejto formuly je definícia podmnožiny
 (∀z)(z ∈ \small A ⇒ \normalsize z ∈ \small B) .
Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď obsahujú rovnaké prvky.
Axióma I - Axióma extenzionality.
 (∀\small X)(∀\small  Y)[(\small X = \small Y) ⇔ (∀z)(z ∈ \small X ⇔ z ∈ \small Y)].
Táto axióma vlastne popisuje základnú vlastnosť množín – množina je jednoznačne určená prvkami, ktoré obsahuje.
Zrejme teória množín by nemala zmysel, ak by sme nezaručili existenciu aspoň jednej množiny. Toto nám zaručí axióma existencie.
Axióma IV - Axióma existencie.
 (∃\small X)(\small X = \small X).
Existuje aspoň jedna množina. Pre každú množinu platí, že sa rovná sama sebe a to vďaka vlastnostiam relácie rovnosti.
Axióma II - Axióma zjednotenia množín.
 (∀ \small A)(∃ \small U)(∀ \normalsize z)(z ∈ \small U ⇔ (∃ \normalsize A' ∈ \small A)(\normalsize z ∈ A').
Pre ľubovoľnú množinu \small A existuje taká množina \small U, ktorá obsahuje práve tie prvky, ktoré patria do niektorej z množín patriacich do \small A.
Axióma III - Axióma dvojice.
 (∀\normalsize a)(∀\normalsize b)(∃\small C)(∀\normalsize z)[\normalsize z ∈ \small C ⇔ (\normalsize z = \normalsize a) ∨ (\normalsize z = \normalsize b)].
Ak  a, b sú množiny, tak existuje množina ktorá obsahuje práve prvky  a, b a žiadne iné. Túto množinu označíme   \lbrace{a,b}\rbrace  .
Pomocou axiómy dvojice a axiómy zjednotenia sa dá ukázať, že pre ľubovoľné dve množiny A, B existuje ich zjednotenie
 \small A ∪ \small B = \lbrace{\normalsize x; (\normalsize x ∈ \small A) ∨ (\normalsize x ∈ \small B)}\rbrace  .
Axióma X - Axióma nekonečnej množiny.
(∃A)[∅ ∈ A ∧ (∀x)(x ∈ A ⇒ x ∪ {x} ∈ A)]
Táto axióma spolu s axiómou dvojice umožňuje rekurentne skonštruovať nekonečnú množinu. Zrejme \small A_0 := ∅ patrí do \small A. Potom do \small A patrí aj \small A_1 := A_0 ∪ \lbrace{A_0}\rbrace = \lbrace{∅}\rbrace. Takto môžeme postupne vytvárať ďalšie množiny.
\small A_0 = ∅
\small A_1 = A_0 ∪  \lbrace{A_0}\rbrace =  \lbrace{∅}\rbrace
\small A_2 = A_1 ∪  \lbrace{A_1}\rbrace =  \lbrace{∅, \lbrace{∅}\rbrace}\rbrace
\small A_3 = A_2 ∪  \lbrace{A_2}\rbrace = \lbrace{∅, \lbrace{∅}\rbrace, \lbrace{\lbrace{∅, \lbrace{∅}\rbrace}}\rbrace}\rbrace
.
.
Poznámky.
  1. V tomto redukovanom prehľade axióm teórie množín sme uvidli len tie, s ktorými sa študent učiteľstva matematiky stretáva najčastejšie.
  2. Na záver uvedieme modifikovanú textovú formu axiómy výberu.
    Axióma výberu hovorí, že pre každý systém \small S disjunktných neprázdnych množín existuje funkcia \normalsize f : \small S → \small S , ktorá každej množine \small A ∈ \small S priradí nejaký prvok tejto množiny.
\( .\)

Usporiadaná dvojica

V ZFC axiomatickej teórii vieme dokázať tvrdenia, pričom môžeme používať iba logické spojky, kvantifikátory, premenné. Prakticky vieme dokázať všetko, čo sa študuje v modernej matematike. Pri budovaní číselných oborov je veľmi frekventovaným pojmom usporiadaná dvojica. V rámci ZFC tento pojem ľahko zadefinujeme pomocou použitím axiómy dvojice a zjednotenia množín.
Usporiadaná dvojica.
Nech  a, b sú množiny. Potom množinu
 (a, b) := \lbrace{{a}, \lbrace{a, b}\rbrace }\rbrace
nazývame usporiadanou dvojicou množín  a a  b .
Všimnime si, že že pre ľubovoľné množiny  a, b,c, d platí
Tvrdenie.
(a, b) = (c, d) ⇔ a = c ∧ b = d .
[Dokážte toto tvrdenie ako cvičenie.]
Existencia usporiadanej dvojice spolu s predchádzajúcim tvrdením, nám umožňuje pracovať s binárnymi reláciami vhodne definovanými na karteziánskom súčine nejakej číselnej množine.

Napríklad, ak chceme zaviesť celé čísla pomocou množiny z prirodzených čísel tak stačí zaviesť reláciu ekvivalencie na N × N:
 (a, b) ∼ (c, d) ⇔ a + d = b + c  .
Takto zavedená relácia je reláciou ekvivalencie. Ako neskôr uvidíme triedy ekvivalencie budú celými číslami.
\( .\)

Operácie s množinami

V tejto časti sa budeme venovať základom práce s množinami a s niektorými vlastnosťami operácií s množinami. Pripomíname, že budeme pracovať v naivnej teórii množín, kde množinu chápeme jednoducho ako súhrn objektov určených nejakou vlastnosťou.
Východiskovými pojmami budú základné číselné množiny a s množiny, ktoré vieme vytvoriť buď vymenovaním prvkov alebo pomocou výrokovej formy.
Poznámky.
Pri práci s množinami sú nutné znalosti z výrokovej logiky, ktorá sa zaoberá výrokmi vytvorenými pomocou logických spojok a kvantifikátorov. Výrokovou logikou sa nebudeme zaoberať. Podrobnejšie o výrokovej logike ste sa zoznámili v algebraických kurzoch, prípadne si doplňte svoje vedomosti v prácach (BUK, ) a (STE, ).
Z výrokovej logigiky si zopakujte nasledujúce pojmy.
Pojmy výrokovej logiky .
  1. logické spojky a ich pravdivostné hodnoty;
  2. výrokové formuly a ich vyhodnotenie;
  3. kvantifikované výroky a ich negácie.
\( .\)

Podmnožiny

V Cantorovej teórii množín je základnou a zároveň ústrednou vlastnosťou je rovnosť množín a definícii podmnožiny.
Definícia.
Hovoríme, že množiny \small A a \small B sa rovnajú ak  x \in \small A platí práve vtedy, keď  x \in \small B.
\small A = B \stackrel{def}{ \Leftrightarrow} ( \forall \normalsize z)(\normalsize z \in \small A \Leftrightarrow \normalsize z \in \small B)
Definícia.
Ak \small A, B sú množiny, tak hovoríme, že \small A je podmnožinou \small B, ak každý prvok množiny \small A je prvkom množiny \small B. Tento fakt označíme  \small A \subset B.
 \small A \subset B \stackrel{def}{ \Leftrightarrow} ( \forall \normalsize z)(\normalsize z \in \small A \Rightarrow  \normalsize z \in \small B)
V teoretickej aritmetike dôležitú úlohu zohráva potenčná množina, ktorá obsahuje všetky podmnožiny danej množiny. Teda aj množinu, ktorá neobsahuje žiadny prvok. Takúto množinu budeme nazývať prázdna množina a označovať symbolom  \emptyset
Definícia.
Množinu všetkých podmnožín množiny \small A nazývame potenčná množina a označujeme \small P(A).
 \small P(A)= \lbrace{B;B \subseteq A }\rbrace
Nasledujúce tvrdenie popisuje základné vlastnosti "byť podmnožinou".
Tvrdenie.
Nech \small A, B, C sú ľubovoľné množiny. Potom platí:
  1. Pre každú množinu platí \small A \subseteq A .
  2. \small A = B práve vtedy, keď \small A \subseteq B ∧ B \subseteq A .
  3. Ak platí \small A \subseteq B a \small B \subseteq C , tak \small A \subseteq C .
\( .\)

Zjednotenie, prienik, rozdiel

Nech \small A , B sú ľubovoľné množiny.
Definícia.
  1. Množinu do ktorej patria práve prvky patriace do množiny \small A alebo do množiny \small B nazývame zjednotenie množín A, B a označujeme \small A \cup B .
     \small A \cup B = \lbrace{\normalsize x;x \in \small A  \vee \normalsize x \in \small B }\rbrace
  2. Množinu ktorá obsahuje práve prvky patriace súčasne do \small A aj do \small B, nazývame prienik množín \small A , B a označujeme ju \small A \cap B .
     \small A \cap B = \lbrace{x;x \in A  \wedge x \in B }\rbrace
Na znázornenie množinových operácií sa s výhodou využívajú Vennove diagramy. Napríklad pri dôkazoch množinových identít môžeme znázorniť množiny ako uzavreté ohraničené rovinné útvary tak, aby pokrývali „všetky možné“ oblasti.

Vennove diagramy pre dve a tri množiny v tzv. generickej polohe.
Definícia.
  1. Rozdiel množín \small A , B je množina
     \small A - B  = \lbrace{x ∈ A; x \notin B }\rbrace .
  2. Symetrická diferencia množín \small A , B je množina
     \small A\; \Delta \;B =  (A - B) ∪ (B - A)
Zostrojte Vennove diagramy, ktoré budú interpretovať definície zjednotenia, prieniku, rozdielu a symetrickej diferencie množín!
Cvičenie.
Pomocou Vennových diagramov dokážte platnosť daného tvrdenia pre ľubovoľné množiny \small A , B, C :
  1.  \small A ⊆ B ∩ C práve vtedy, keď  \small A ⊆ B a  \small A ⊆ C ;
  2.  \small A ⊆ B ∪ C práve vtedy, keď \small  A ⊆ B alebo \small  A ⊆ C ;
  3.  \small A \; \Delta \;A = ∅, A\; \Delta \;∅ = A; A ∪ B = A \;\Delta\; B \Delta \;(A ∩ B).
\( .\)

Karteziánsky súčin

Pojem karteziánskeho súčinu dvoch množín je definovaný pomocou usporiadaných dvojíc prvkov.
Ak zoberieme dva prvky  x a  y , tak množinu obsahujúcu práve tieto dva prvky môžeme zapísať viacerými spôsobmi:  \lbrace{x,y}\rbrace =\lbrace{y,x}\rbrace = \lbrace{x, x,y }\rbrace . Inak povedané, pri množinách nezáleží na poradí v akom uvedieme prvky množiny. A takisto ani na tom, či ich spomenieme viackrát.
Definícia.
Usporiadanú dvojicu pozostávajúcu z prvkov  a, b budeme označovať  (a, b) . Dve usporiadané dvojice budeme považovať za rovnaké, ak sa zhodujú ich prvé aj druhé súradnice, t.j.,
 (a, b) = (c, d) ⇔ a = c ∧ b = d.

Treba zdôrazniť, že sme uviedli definíciu usporiadanej dvojice v naivnej teórii množín. Pre účely školskej matematiky je však postačujúce, že dokážeme určiť, kedy sú dve usporiadané dvojice rovnaké. Je zrejmé, že uvedený princíp možno jednoducho rozšíriť na konečný počet množín.

Pomocou pojmu usporiadanej dvojice (pozri definíciu v časti Usporiadaná dvojica) môžeme definovať karteziánsky súčin dvoch množín.
Definícia - Karteziánsky súčin.
Karteziánsky súčin množín \small A a \small B je množina, ktorej prvkami sú práve také usporiadané dvojice, kde prvý prvok patrí do množiny \small A a druhý prvok patrí do množiny \small B. Túto množinu označujeme
\small A × B := \lbrace{\normalsize (a, b); a ∈ \small A, \normalsize b ∈ \small B}\rbrace .
Uvedieme niektoré základné vlastnosti karteziánskeho súčinu. Dôkazy ponecháme ako cvičenie.
Tvrdenie.
Nech \small A,B,C,D sú množiny. Potom platí
  1. \small A × ∅ = ∅ × A = ∅;
  2. \small A × (B ∪ C) = (A × B) ∪ (A × C);
  3. \small A × (B ∩ C) = (A × B) ∩ (A × C).
\( .\)

Vennove diagramy

Vennov diagram je grafická reprezentácia množín a ich vzťahov, ktorá využíva kruhy alebo elipsy na znázornenie prienikov, zjednotení a rozdielov medzi týmito množinami. Diagram je pomenovaný po britskom matematikovi Johnovi Vennovi, ktorý ho predstavil v 80. rokoch 19. storočia.

Štruktúra Vennovho diagramu:

  1. Každá množina je znázornená ako kruh alebo elipsa.
  2. Prienik (spoločné prvky) medzi množinami je znázornený prekrývajúcou sa časťou kruhov.
  3. Unikátne časti množín sú znázornené oblasťami, ktoré nie sú zdieľané s inými kruhmi.
  4. Celý univerzálny priestor (množina všetkých možných prvkov) je niekedy znázornený ako obdĺžnik alebo elipsa, ktorá obsahuje všetky množiny.

Príklady použitia:

  • Matematika: Na znázornenie vzťahov medzi množinami, napr. prienik, zjednotenie, rozdiel množín.
  • Logika: Na ilustráciu logických výrokov alebo podmienok.
  • Analýza údajov: Na porovnanie kategórií alebo skupín.
  • Iné oblasti: Marketing, biológia (napr. porovnanie druhov), sociológia (porovnanie skupín obyvateľstva) a podobne.

Príklad jednoduchého Vennovho diagramu:

Ak máme dve množiny:

  • A: {1, 2, 3}
  • B: {2, 3, 4}

Vennov diagram ukáže:

  • Oblasť A (len 1), prienik (2, 3) a oblasť B (len 4).


Množinová aritmetika

Ústredným pojmom pri množinovom prístupe v aritmetike prirodzených čísel je pojem ekvivalentnosti dvoch množín.
Pri jeho zavedení sa budeme opierať o bijektívne zobrazenie medzi dvoma množinami. Pri konečných množinách si takéto zobrazenie môžeme predstaviť tak, že prvky dvoch množín navzájom pospájame podľa pravidla „jeden len s jedným“. Takéto pravidlo používajú aj deti na prvom stupni ZŠ.
Definícia.
Hovoríme, že množina \small A je ekvivalentná s množinou \small  B , ak existuje prosté zobrazenie \small  \varphi množiny \small  A na množinu \small  B .
Skutočnosť, že množina \small  A je ekvivalentná s množinou \small  B budeme zapisovať symbolom \small  A \approx B . Zobrazenie  \varphi je zrejme bijekcia.
Príklad.
Nech \small  M je nekonečná množina a \small  P(M) jej potenčná množina. Definujme binárnu reláciu \small  R \subset P(M) tak, aby
            \small  R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  .
Nech \small  M= \lbrace{0,1,2,...,n,...}\rbrace  je množina prirodzených čísel. Zistite, či táto relácia je symetrická. Vypíšte jej niektoré prvky - dvojice podmnožín.
Riešenie.
Relácia \small  R bude obsahovať napríklad dvojice:
            \small   [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{0}\rbrace], [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{1}\rbrace], ...,[ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{n}\rbrace], ... jednoprvkových podmnožín
            \small   [ \lbrace{0,1}\rbrace, \lbrace{0,2}\rbrace], ...,[\lbrace{0,1}\rbrace,\lbrace{0,n}\rbrace], ...,[ \lbrace{1,2}\rbrace,,\lbrace{1,n}\rbrace], ... dvojprvkových podmnožín
             \small  [ \lbrace{0,1,2}\rbrace, \lbrace{0,1,3}\rbrace], ..., [ \lbrace{1,2,3}\rbrace,\lbrace{1,2,,n}\rbrace], ... trojprvkových podmnožín atď.
\( .\)

Ekvivalentné množiny

Nech \small M je nekonečná množina a \small P(M) jej potenčná množina. Nech \small R \subset P(M) je binárna relácia
            \small R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  .
Nasledujúca veta hovorí, že relácia \small R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  je reláciou ekvivalencie na množine \small M . Preto existuje rozklad tejto množiny na disjunktné triedy.
Toto je východiskom pre zavedenie prirodzených čísel ako kardinálnych čísel, ak za \small P(M) zvolíme množinu všetkých konečných podmnožín nejakej nekonečnej množiny. Existenciu nekonečnej množiny zabezpečuje axióma z teórie množín.
Veta.
Relácia \small R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  je reflexívna, symetrická a tranzitívna.
Dôkaz.
  1. Binárna relácia  R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  je zrejme reflexívna. Stačí uvažovať o identickom zobrazení na množine A, ktoré je zrejme bijektívne. V takom prípade dostaneme  A \approx A  , z čoho vyplýva  [A,A] \in R
  2. Pre ľubovoľnú usporiadanú dvojicu  [A,B] \in R  musí v zmysle definície relácie  R  existovať bijekcia  f: A \rightarrow B . Uvažujme o inverznom zobrazení  f^{-1}:B \rightarrow A  . Také zobrazenie existuje a zrejme je aj bijektívne. To znamená, že platí  [B,A] \in R  . Tým sme dokázali, že  R  je symetrická. 
  3. Tranzitívnosť relácie vyplýva z toho, že zloženie dvoch bijektívnych zobrazení je bijekcia. 
Dôsledok.
Relácia  R  je relácia ekvivalencie na množine  P(M)  . Existuje rozklad množiny  P(M)  podľa relácie  R  .
Takýto rozklad označíme symbolom  P(M)∕R  . V ďalšej časti budeme skúmať triedy tohto rozkladu.
\( .\)

Triedy rozkladu

Skúmajme triedy tohto rozkladu
Nech \small N je množina prirodzených čísel a \small P(M) jej potenčná množina. Nech \small R \subset P(N) je binárna relácia
            \small R= \lbrace{ [A,B] \in P(M) \times P(M): A \approx B}\rbrace  .
Potom rozklad \small P(M)/R bude obsahovať napríklad triedu:
  1.  \overline{ \lbrace{1}\rbrace}=T_1= \lbrace{ {\lbrace{0}\rbrace ,\lbrace{1}\rbrace ,...,\lbrace{n}\rbrace ,...}}\rbrace , ktorá obsahuje všetky  1- prvkové podmnožiny;
  2.  \overline{ \lbrace{1,2}\rbrace}=T_2 = \lbrace{ {\lbrace{0,1}\rbrace ,\lbrace{0,2}\rbrace ,...,\lbrace{0,n}\rbrace ,...}}\rbrace , ktorá obsahuje všetky  2- prvkové podmnožiny;
  3. ... 
  4.  \overline{ \lbrace{1,2,...,n}\rbrace}=T_n = \lbrace{ {\lbrace{0,1,...,n}\rbrace ,...,\lbrace{1,2,...,n+1}\rbrace ,...}}\rbrace  , ktorá obsahuje všetky  n- prvkové podmnožiny:
Označenie pre triedy rozkladov
 \overline{ \lbrace{1}\rbrace}, T_1,\overline{ \lbrace{0,1}\rbrace}, T_2,... môžeme nahradiť jednoducho symbolmi  1, 2,...,n,...  , čo sú vlastne arabské číslice pre označenie prirodzených čísel.
  1. Triedu rozkladu, ktorá prináleží prázdnej množine \emptyset môžeme zapísať v tvare:  T_\emptyset= \lbrace{X \in P(M):X \approx \emptyset}\rbrace . Zrejme obsahuje len jednu množinu a to je práve prázdna množina. Teda  T_\emptyset= \lbrace{\emptyset}\rbrace obsahuje jednu množinu, ktorá má nula prvkov.
  2. Triedu rozkladu, ktorá prináleží množine  A= \lbrace{a}\rbrace môžeme zapísať v tvare:  T_A= \lbrace{X \in P(M):X \approx \lbrace{a}\rbrace }\rbrace . Prvkami tejto triedy sú všetky množiny, ktoré majú práve jeden prvok
  3. Ak zvolíme konečnú množinu  N_k= \lbrace{n_1,n_2,...,n_k}\rbrace , tak trieda rozkladu prislúchajúca množine  N_k bude obsahovať všetky množiny, ktoré obsahujú práve  k prvkov.
Tieto úvahy nás vedú ku konštatovaniu, že všetky množiny v danej triede rozkladu majú rovnaký počet prvkov. To nás oprávňuje zaviesť pojem kardinálneho čísla množiny.
\( .\)

Kardinálne číslo množiny

Definícia - kardinálne číslo.
Každej triede rozkladu \small T_A= \lbrace X \in S:X \approx  A   \rbrace na systéme \small S všetkých množín priradíme symbol, ktorý nazveme
                                                  kardinálne číslo množiny \small A .
Symboly používané pre kardinálne číslo množiny \small A sú: \text{card}(A) alebo \small \#A , prípadne \small |A| .
S kardinálnymi číslami sa stretávajú už žiaci na ZŠ. Napríklad pomocou nasledujúceho diagramu ukážu žiaci na prvom stupni ZŠ, že počet „krúžkov“ v prvej skupinke je rovný počtu „štvorčekov“ v druhej skupinke.
Spoločnú vlastnosť týchto dvoch skupín neskôr pomenujú slovom tri a na označenie použijú arabskú číslicu 3.
                                                  
Terminológiu teórie množín v zásade nepoužívajú, ale používajú termíny ako skupina, hromada, a pod. Uvedomte si, že grafické spájanie predstavuje prosté zobrazenie z jednej do druhej množiny.
Prirodzené čísla ako kardinálne čísla.
Nech \small S je nekonečná množina a nech \small K je ľubovoľná konečná podmnožina množiny \small S . Potom množina
                                                   \small N= \lbrace{\text{card}(K);K \subset S}\rbrace
je množina prirodzených čísel.
Nasledujúci príklad je z pracovného listu prvý ročník základnej školy hovorí o kardinálnom čísle množiny, ktorá má práve štyri prvky. Žiaci sú nútení abstrahovať od farby a veľkosti jabĺk v skupine. Príklad môže byť modifikovaný rôznymi typmi otázok. Napríklad môžeme sa pýtať, koľko je červených jabĺk a pod. 
Príklad.
Na obrázku sú jablká rôznej farby a veľkosti. Pýtame sa: Koľko jabĺk vidíme na obrázku?
                                  
Odpovedáme: Na obrázku vidíme 4 jablká.
Definícia - kardinálne číslo konečnej a nekonečnej množiny.
  1. Ľubovoľné prirodzené číslo n budeme stotožňovať s kardinálnym číslom  n -prvkovej množiny. Teda napríklad  \small |\emptyset| = 0, | \lbrace{\emptyset}\rbrace | = 1 , | \lbrace{\emptyset, \lbrace{\emptyset}\rbrace}\rbrace | = 2.
  2. Kardinálne číslo množiny prirodzených čísel budeme označovať  \aleph_0
 . Kardinálne čísla menšie než  \aleph_0 voláme konečné. Kardinálne číslo  a voláme nekonečné, ak  a \geq \aleph_0  .
  3. Kardinálne číslo potenčnej množiny \small P(N) budeme označovať  c . (Toto kardinálne číslo sa niekedy nazýva kardinalita kontinua.)
Poznámka. Pre každé kardinálne číslo platí buď je konečné alebo nekonečné. Na dôkaz tohto tvrdenia potrebujeme axiómu výberu.
\( .\)

Operácie s kardinálnymi číslami

Definícia - sčítanie kardinálnych čísel.
Nech \small A,B sú dve konečné a zároveň disjunktné množiny, ktorých kardinálne čísla sú \small \text{card} (A), \text{card} (B) . Pod súčtom týchto kardinálnych čísel budeme rozumieť kardinálne číslo zjednotenia \small A \cup B
\small \text{card} (A)+\text{card} (B) = \text{card}(A \cup B), A \cap B= \emptyset
V definícii predpokladáme, že množiny \small A,B sú disjunktné.
Ak množiny \small A,B nie sú disjunktné, tak vieme nájsť množiny \small A,B , ktoré budú disjunktné a zároveň bude platiť
\small A \approx A^ \ast , B \approx B^ \ast  .
Potom pod súčtom kardinálnych čísel množín \small A,B budeme rozumieť súčet kardinálnych čísel množín \small A^ \ast ,B^ \ast
\small \text{card} (A)+\text{card} (B) = \text{card}(A^ \ast)+\text{card}(B^ \ast)  .
Ak má byť definícia súčtu dvoch kardinálnych čísel korektná, tak nemôže závisieť od výberu množín \small A,B .
Veta - o súčte kardinálnych čísel.
Nech \small A,B sú množiny, pre ktoré platí \small A\cap B=\emptyset a nech \small A^\ast,B^\ast sú ľubovoľné disjunktné množiny, pre ktoré platí \small A\approx A^\ast,\ B\approx B^\ast . Potom platí:
\small \text{card} (A)+\text{card} (B) = \text{card}(A^ \ast)+\text{card}(B^ \ast)
Dôkaz.
Stačí ukázať, že existuje bijekcia \small f:A \cup B \longrightarrow A^\ast \cup B^\ast :
    • množiny \small A,A^\ast sú ekvivalentné, preto existuje bijekcia
      \small f_1:A  \longrightarrow A^\ast
    • podobne pre množiny \small B,B^\ast vieme nájsť bijekciu
      \small f_2:B  \longrightarrow B^\ast
    • definujme zobrazenie \small f:A\cup B\longrightarrow A^\ast\cup B^\ast ako zjednotenie funkcií
      \small f(x)=\lbrace{f_{1}(x), x \in A}\rbrace  \cup \lbrace{f_{2}(x), x \in B}\rbrace  .
    Zobrazenie \small f(x) je zrejme bijekcia.
Cvičenie.
Nech \small A,B sú množiny, pre ktoré platí \small A=\left\{1,2,3\right\} a B=\left\{3,4\right\} . Vypočítajte súčet \small \text{card} (A)+card (B) .
Riešenie.
Keďže množiny \small A,B nie sú disjunktné, nahraďme napríklad množinu \small B inou ale s ňou ekvivalentnou množinou.
Napríklad  B^\ast=\left\{a,b\right\} , ktorá obsahuje písmená. Potom už bude platiť
\small A\cap B^\ast=\emptyset
a podľa predchádzajúcej vety dostaneme:
\small \text{card}\left(A\right)+\text{card}\left(B\right)=\text{card}\left(A\cup B^\ast\right)=\text{card}\left(\left\{1,2,3,a,b\right\}\right)=\mathbf{5} .
Definícia - súčin kardinálnych čísel.
Nech \small  A,B sú dve konečné, ktorých kardinálne čísla sú \small  \text{card} (A), \text{card} (B) . Pod súčinom týchto kardinálnych čísel budeme rozumieť kardinálne číslo karteziánskeho súčinu \small  A \times B
\small  \text{card} (A) \cdot \text{card} (B) = \text{card}(A \times B) .
Veta.
Pre karteziánsky súčin dvoch množín platí komutatívny a asociatívny zákon. To znamená, že násobenie kardinálnych čísel je
komutatívne aj asociatívne
distributívne voči sčítaniu.
\( .\)

Cantor-Bernstien

"Cantor-Bernsteinova veta" (tiež známa ako "veta o ekvivalencii kardinality") znie nasledovne:
Veta- Cantor-Bernstein.
Ak existujú dve množiny \small A a \small B, pre ktoré existujú injektívne zobrazenia  f: \small A \to \small B a  g: \small B \to \small A , potom existuje bijektívne zobrazenie medzi \small  A a \small  B , t.j. \small  A a \small  B majú rovnakú kardinalitu.

Poznámky - Injektívne zobrazenie.
  •  f: \small A \to \small B je injekcia, čo znamená, že každý prvok z \small A je priradený k jedinečnému prvku v \small B .
  •  g: \small B \to \small A je tiež injekcia, teda každý prvok z \small B je priradený k jedinečnému prvku v  \small A .
Dôsledok vety.
Toto tvrdenie umožňuje porovnávať kardinality nekonečných množín. Ak existujú injektívne zobrazenia medzi množinami, potom tieto množiny majú "rovnaký počet prvkov", kde porovnávanie veľkosti množín nie je také jednoduché ako u konečných množín. Túto vetu budeme veľmi často využívať, ak budeme chcieť dokázať, že dve množiny majú rovnakú kardinalitu. Mnohokrát je totiž jednoduchšie skonštruovať injekcie oboma smermi, než priamo nájsť bijekciu medzi danými množinami.
Dôkaz vety.
Dôkaz sa dá rozčleniť do niekoľkých krokov:
  1. Predpoklady
    Máme dve množiny \small A a \small B a zobrazenia:
         f: \small A \to \small B je injektívne (teda  f je funkcia, ktorá priraďuje rôzne prvky  a_1 a  a_2 z \small A rôznym prvkom v \small B );
       g: \small B \to \small A je tiež injektívne. Cieľom je nájsť bijekciu medzi \small  A a \small  B , teda zobrazenie, ktoré je aj injektívne (jednoznačne priraďuje prvky) a surjektívne (každý prvok v \small  A má svoj obraz v \small  B ).
  2. Zostavenie zobrazenia
    Začneme tým, že vytvoríme zobrazenie  h: \small A \to \small B pomocou  f a  g .
    A. Rozdelíme množinu \small  A na disjunktné podmnožiny, ktoré budeme označovať ako **reprezentatívne triedy**. Tieto triedy sú definované pomocou cyklov zobrazenia  g a zobrazenia  f .
    B. Pre každý prvok  a \in \small A hľadáme najbližší obraz v  \small B , ktorý je spojený s  a cez  f a  g . Týmto spôsobom vytvoríme "uzavretú" bijekciu.
  3. Dôkaz injektivity a surjektivity
    **Injektivita:** Zobrazenie  h je injektívne, pretože pri zostavovaní  h používame injektívne zobrazenia  f a  g , a každé spojenie medzi \small  A a \small  B je jedinečné.
    **Surjektivita:** Zobrazenie  h je surjektívne, pretože každý prvok  b \in \small B je dosiahnutý z nejakého  a \in \small A , vďaka tomu, že  g je injektívne.
  4. Uzavretie dôkazu
    Keďže  h je injektívne aj surjektívne, je to bijekcia, a preto \small A a \small  B majú rovnakú kardinalitu.
Týmto je dôkaz dokončený.
Tento dôkaz používa princíp z "vybudovania" bijekcie pomocou injektívnych zobrazení, ktorý je kľúčovým nástrojom v Cantor-Bernsteinovej vete.
Poznámky k zostaveniu zobrazenia
Keďže f je injekcia, tak obrazom prvku  a ∈ \small A je nanajvýš jeden prvok  b ∈ \small B: f(a) = b . Tento prvok  b , ak existuje, má najviac jedného rodiča   a' = f^{-1}(b)  atď.


Takýmto spôsobom sledujme všetkých predkov daného prvku aA tak dlho, ako to je len možné. Môžu nastať tri navzájom sa vylučujúce prípady:

  1. každý predok daného prvku má rodiča; t.j. existuje nekonečná reťaz predkov,
  2. prvok má takého predka v množine \small A, ktorý už nemá rodiča (reťaz končí v \small A),
  3. prvok má takého predka v množine \small B, ktorý už nemá rodiča (reťaz končí v \small B).
Vzhľadom na uvedené tri prípady rozdelíme \small A na tri podmnožiny \small A_1, \small A_2, \small A_3 a podobne rozdelíme \small B na tri podmnožiny \small B_1, \small B_2, \small B_3. Definujme zobrazenie h:\small  A → \small  B takto:
 
h(x) =
\begin{cases}
f(x), & \text{ak } x \in \small A_1 \cup \small A_3, \\
g^{-1}(x), & \text{ak } x \in \small A_2.
\end{cases} ,
ktoré je bijektívne. Pozrite si ilustračný nasledujúci príklad.
\( .\)

Cvičenia

Riešte nasledujúce úlohy.
  1. Rozhodnite, či sú nasledujúce tvrdenia pravdivé pre ľubovoľné množiny \small A, B,C . Môžete využiť Vennove diagramy.
  1. Operácie zjednotenie aj prienik množín sú komutatívne aj asosiatívne.
  2. \small A ∩ (B ∪ C) = (A ∩ B) ∪ (A ∩ C), A ∪ (B ∩ C) = (A ∪ B) ∩ (A ∪ C) (distributívnosť).
  3. \small ∅ ⊆ A; A ∩ B ⊆ A ⊆ A ∪ B.
  4. \small A - (B ∩ C) = (A - B) ∪ (A - C), A - (B ∪ C) = (A - B) ∩ (A - C).
  5. \small A ∩ B ⊆ C práve vtedy, keď \small A ⊆ C alebo \small B ⊆ C.
  1. Základné vlastnosti karteziánskeho súčinu
  1. \small A × (B ∩ C) = (A × B) ∩ (A × C);
  2. \small A × (B - C) = (A × B) - (A × C).
  1. Kardinálne čísla. Dokážte, že:
  1. Množina všetkých párnych prirodzených čísel je spočítateľná.
  2. Množina všetkých bodov danej úsečky je nespočítateľná.
  3. Ľubovoľná podmnožina spočítateľnej množiny je spočítateľná množina.
  4. Zjednotenie a prienik dvoch spočítateľných množín je spočítateľná množina.
  5. Karteziánsky súčin dvoch spočítateľných množín je tiež spočítateľná množina.
  6. Ukážte, že \small \left| \mathbb{Z} \right| =\aleph_0 . (T.j. nájdite bijekciu medzi množinou celých čísel \small \mathbb{Z} a množinou prirodzených čísel \small \mathbb{N} .)
  7. Ukážete, že platí  \aleph_0 \cdot \aleph_0 = \aleph_0 . Dôsledok: množina racionálnych čísle je spočítateľná.
  8. Dokážte, že pre ľubovoľné prirodzené čísla  x,y platí:
    1.  x \cdot 0 = 0              agresívnosť nuly 
    2.  x \cdot y=y \cdot x       komutatívnosť násobenia 
  9. Využite vlastnosti karteziánskeho súčinu alebo matematickú indukciu.
  1. Riešte úlohy:
  1. Pomocou matematickej indukcie dokážte, že pre všetky prirodzené čísla  n \geq1 platí:
    1.  1^3+2^3+...+n^3= \frac{1}{4} n^2 (n+1)^2
    2.  3^{3n}-3.2^{2n+3} je násobkom čísla 23.
  2. Doplňte miesto hviezdičiek číslice tak, aby výsledok bol správny: 8*06 – 78*8 = **8* .
  3. Nájdite v desiatkovej číselnej sústave trojciferné číslo  LIK. (L,I,K) - sú cifry tohto čísla, pre ktorého druhú mocninu platí:  (LIK)^2=BUBLIK .\).
  4. V dvojcifernom čísle je jedna číslica väčšia do druhej o 1. Súčet druhých mocnín tohto čísla a čísla napísaného tými istými číslicami v obrátenom poradí je 1 553. Určte takéto dvojciferné číslo. [Cirjak, M. : Tvorivosť v matematike, str. 82].
  1. Vennove diagramy:
  1. Množinové operácie a ich reprezentácia. Zadané množiny:
    A = {1, 2, 3, 4}, B = {3, 4, 5, 6}, C = {4, 5, 6, 7}.
    Úlohy:
    a) Znázornite na Vennovom diagrame prieniky, zjednotenia a rozdiely medzi množinami A, B a C.
    b) Vyjadrite algebraicky operácie: \small  A ∩ (B ∪ C), (A ∖ B)∪ C (A \setminus B) \cup C , a interpretujte výsledky na diagrame.
  2. Predstavte si, že študenti v triede majú rôzne záujmy.
    Úloha:
    • Množina A: Študenti, ktorí čítajú knihy (35 študentov).
    • Množina B: Študenti, ktorí sledujú filmy (50 študentov).
    • Prienik A ∩ B: Študenti, ktorí robia obe aktivity (20 študentov).

    Znázornite situáciu pomocou Vennovho diagramu a odpovedzte:
    a) Koľko študentov číta knihy, ale nesleduje filmy?
    b) Koľko študentov sa nezapája ani do jednej z aktivít, ak je celkový počet študentov 80?

  3.  Overovanie výrokov cez Vennov diagram
    Úloha: Vyjadrite a overte nasledujúce logické výroky pomocou Vennových diagramov:
    a) Ak je \small A ⊆ B , tak platí \small A \cap B = A .
    b) Ak \small A \cap B = ∅ , tak \small A \cup B = A + B (množiny sú disjunktné).
    Načrtnite vhodné diagramy a vysvetlite, prečo tieto výroky platia alebo neplatia.
  4. Práca s reálnymi dátami

    Úloha: Z nasledujúcich údajov o preferenciách jedál v skupine študentov:

    • 40 študentov má rado pizzu,
    • 30 má rado cestoviny,
    • 20 má rado oboje,
    • Celkovo je 60 študentov.

    a) Znázornite situáciu na Vennovom diagrame.
    b) Koľko študentov nemá rado ani pizzu, ani cestoviny?
    c) Koľko študentov má rado iba jedno z týchto jedál?

  5. Slovné úlohy

    Úloha: Na univerzite si študenti mohli zapísať tri kurzy:

    • Kurz matematiky (M),
    • Kurz fyziky (F),
    • Kurz informatiky (I).

    Počet študentov v jednotlivých množinách je:

    • M: 50, F: 40, I: 30,
    • M ∩ F: 20, M ∩ I: 15, F ∩ I: 10,
    • M ∩ F ∩ I: 5.

    a) Koľko študentov si zapísalo aspoň jeden kurz?
    b) Koľko študentov si zapísalo iba matematiku?
    c) Znázornite všetky vzťahy pomocou trojitého Vennovho diagramu.

  6. .
\( .\)

Literatúra

  1. Bukovský, L. ( ). Úvod do matematickej logiky. Dostupné Tu. PDF Tu.
  2. Kvasnička a kol. (2008). Algebra a Diskrétna Matematika. Slovenská technická univerzita v Bratislave.
  3. Sleziak. M. (2021). Aplikácie teórie množín. Dostupné Tu.
  4. Sleziak. M. (2019). Teória množín pre učiteľov. Dostupné Tu.
  5. Štěpánek, P. ( ). Predikátová logika. Dostupné Tu. PDF Tu.
  6. ...
  7. ...
\( .\)