Naivná a axiomatická teória množín
| Portál: | Virtuálna Univerzita Mateja Bela |
| Kurz: | Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie |
| Kniha: | Naivná a axiomatická teória množín |
| Vytlačil(a): | Hosťovský používateľ |
| Dátum: | štvrtok, 4 júna 2026, 03:01 |
Východiská
- množina
- prvok
a prvky množiny malými písmenami
.
Cantorov prístup, pri ktorom je pojem množiny definovaný intuitívne a voľne, budeme nazývať naivná teória množín. Tento prístup sa používa v mnohých matematických disciplínach. Na začiatku 20. storočia sa však ukázalo, že naivný pohľad na množiny môže viesť k rôznym paradoxom. Ako ilustráciu popíšeme Russellov paradox. Uvažujme o množine všetkých množín, ktorú označíme
. Definujme podmnožinu pomocou primitívneho vzťahu "prvok
nepatrí množine
". Symbolicky
". Táto vlastnosť určí množinu (množinu podmnožín)
.
V Cantorových prácach sa objavili viaceré významné výsledky teórie množín. Napriek tomu však stále nešlo o úplne axiomatickú teóriu množín.
Naivná teória množín
Prístup, kde sa množiny definujú intuitívne, bez prísnych pravidiel. Považuje sa za „zdravý sedliacky rozum“ pri práci s množinami.
Problémy: Nie je formálne striktne definovaná, čo vedie k paradoxom, ako je napríklad Russellov paradox.
Prístup, ktorý používa presne definovaný systém axióm na opis množín a ich vlastností.
Nepovoľuje vytváranie množín len na základe ľubovoľnej vlastnosti. Každá množina musí byť odvodená z axióm, ako je napríklad axióma extensionality, axióma výberu, axióma nekonečna atď.
Zabraňuje paradoxom, ako je Russellov paradox, tým, že obmedzuje definíciu množín.
Výhody:
Poskytuje pevné základy matematiky. Je konzistentná (aspoň do tej miery, do akej je konzistentná samotná logika, na ktorej je založená).
Použitie:
Moderná matematika a logika, kde je nevyhnutná presnosť a formalizmus.
| Naivná teória množín | Axiomatická teória množín | |
| Prístup | Intuitívny | Formálny a axiómami riadený |
| Flexibilita | Veľmi flexibilná, môže zahŕňať „všetko“ | Obmedzená na to, čo povoľujú axiómy |
| Paradoxy | Náchylná na paradoxy (napr. Russellov paradox) | Rieši paradoxy prostredníctvom pravidiel |
| Použitie | V základnom učení a jednoduchej matematike | V pokročilej matematike a logike |
Stručne povedané, naivná teória množín je jednoduchšia, ale menej presná, zatiaľ čo axiomatická teória množín je striktne formálna, aby sa predišlo logickým problémom.
Axiomatický systém
Tvrdenia odvodené v axiomatickom systéme ZFC predstavujú formuly jazyka teórie množín. Takéto formuly sa dajú vyjadriť pomocou konečného počtu kvantifikátorov, logických spojok, premenných a symbolov
. Príkladom takejto formuly je definícia podmnožiny
Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď obsahujú rovnaké prvky.
Zrejme teória množín by nemala zmysel, ak by sme nezaručili existenciu aspoň jednej množiny. Toto nám zaručí axióma existencie.
existuje taká množina
, ktorá obsahuje práve tie prvky, ktoré patria do niektorej z množín patriacich do
.
sú množiny, tak existuje množina ktorá obsahuje práve prvky
a žiadne iné. Túto množinu označíme
.
Pomocou axiómy dvojice a axiómy zjednotenia sa dá ukázať, že pre ľubovoľné dve množiny A, B existuje ich zjednotenie
patrí do
. Potom do
patrí aj
.
Takto môžeme postupne vytvárať ďalšie množiny.
- V tomto redukovanom prehľade axióm teórie množín sme uvidli len tie, s ktorými sa študent učiteľstva matematiky stretáva najčastejšie.
- Na záver uvedieme modifikovanú textovú formu axiómy výberu.
Axióma výberu hovorí, že pre každý systém
disjunktných neprázdnych množín existuje funkcia
, ktorá každej množine
priradí nejaký prvok tejto množiny.
Usporiadaná dvojica
Existencia usporiadanej dvojice spolu s predchádzajúcim tvrdením, nám umožňuje pracovať s binárnymi reláciami vhodne definovanými na karteziánskom súčine nejakej číselnej množine.
Napríklad, ak chceme zaviesť celé čísla pomocou množiny z prirodzených čísel tak stačí zaviesť reláciu ekvivalencie na N × N: Takto zavedená relácia je reláciou ekvivalencie. Ako neskôr uvidíme triedy ekvivalencie budú celými číslami.
Operácie s množinami
Východiskovými pojmami budú základné číselné množiny a s množiny, ktoré vieme vytvoriť buď vymenovaním prvkov alebo pomocou výrokovej formy.
Pri práci s množinami sú nutné znalosti z výrokovej logiky, ktorá sa zaoberá výrokmi vytvorenými pomocou logických spojok a kvantifikátorov. Výrokovou logikou sa nebudeme zaoberať. Podrobnejšie o výrokovej logike ste sa zoznámili v algebraických kurzoch, prípadne si doplňte svoje vedomosti v prácach (BUK, ) a (STE, ).
- logické spojky a ich pravdivostné hodnoty;
- výrokové formuly a ich vyhodnotenie;
- kvantifikované výroky a ich negácie.
Podmnožiny
Ak
sú množiny, tak hovoríme, že
je podmnožinou
, ak každý prvok množiny
je prvkom množiny
. Tento fakt označíme
.
. Zjednotenie, prienik, rozdiel
Vennove diagramy pre dve a tri množiny v tzv. generickej polohe.
Karteziánsky súčin
Ak zoberieme dva prvky
a
, tak množinu obsahujúcu práve tieto dva prvky môžeme zapísať viacerými spôsobmi:
. Inak povedané, pri množinách nezáleží na poradí
v akom uvedieme prvky množiny. A takisto ani na tom, či ich spomenieme viackrát.
Usporiadanú dvojicu pozostávajúcu z prvkov
budeme označovať
. Dve usporiadané dvojice budeme považovať za rovnaké, ak sa zhodujú ich prvé aj druhé súradnice, t.j.,
Treba zdôrazniť, že sme uviedli definíciu usporiadanej dvojice v naivnej teórii množín. Pre účely školskej matematiky je však postačujúce, že dokážeme určiť, kedy sú dve usporiadané dvojice rovnaké. Je zrejmé, že uvedený princíp možno jednoducho rozšíriť na konečný počet množín.
Pomocou pojmu usporiadanej dvojice (pozri definíciu v časti Usporiadaná dvojica) môžeme definovať karteziánsky súčin dvoch množín.
Karteziánsky súčin množín
a
je množina, ktorej prvkami sú práve také usporiadané dvojice, kde prvý prvok patrí do množiny
a druhý
prvok patrí do množiny
. Túto množinu označujeme
Vennove diagramy
Vennov diagram je grafická reprezentácia množín a ich vzťahov, ktorá využíva kruhy alebo elipsy na znázornenie prienikov, zjednotení a rozdielov medzi týmito množinami. Diagram je pomenovaný po britskom matematikovi Johnovi Vennovi, ktorý ho predstavil v 80. rokoch 19. storočia.
Štruktúra Vennovho diagramu:
- Každá množina je znázornená ako kruh alebo elipsa.
- Prienik (spoločné prvky) medzi množinami je znázornený prekrývajúcou sa časťou kruhov.
- Unikátne časti množín sú znázornené oblasťami, ktoré nie sú zdieľané s inými kruhmi.
- Celý univerzálny priestor (množina všetkých možných prvkov) je niekedy znázornený ako obdĺžnik alebo elipsa, ktorá obsahuje všetky množiny.
Príklady použitia:
- Matematika: Na znázornenie vzťahov medzi množinami, napr. prienik, zjednotenie, rozdiel množín.
- Logika: Na ilustráciu logických výrokov alebo podmienok.
- Analýza údajov: Na porovnanie kategórií alebo skupín.
- Iné oblasti: Marketing, biológia (napr. porovnanie druhov), sociológia (porovnanie skupín obyvateľstva) a podobne.
Príklad jednoduchého Vennovho diagramu:
Ak máme dve množiny:
- A: {1, 2, 3}
- B: {2, 3, 4}
Vennov diagram ukáže:
- Oblasť A (len 1), prienik (2, 3) a oblasť B (len 4).
Množinová aritmetika
Hovoríme, že množina
je ekvivalentná s množinou
, ak existuje prosté zobrazenie
množiny
na množinu
.
Skutočnosť, že množina
je ekvivalentná s množinou
budeme zapisovať symbolom
. Zobrazenie
je zrejme bijekcia.
Nech
je nekonečná množina a
jej potenčná množina. Definujme binárnu reláciu
tak, aby
.
Nech
je množina prirodzených čísel. Zistite, či táto relácia je symetrická. Vypíšte jej niektoré prvky - dvojice podmnožín.
Ekvivalentné množiny
je reláciou ekvivalencie na množine
. Preto existuje rozklad tejto množiny na disjunktné triedy.
Toto je východiskom pre zavedenie prirodzených čísel ako kardinálnych čísel, ak za
zvolíme množinu všetkých
konečných podmnožín nejakej nekonečnej množiny. Existenciu nekonečnej množiny zabezpečuje axióma z teórie množín.
- Binárna relácia
je zrejme reflexívna. Stačí uvažovať o identickom zobrazení na množine
, ktoré je zrejme bijektívne. V takom prípade dostaneme
, z čoho vyplýva
. - Pre ľubovoľnú usporiadanú dvojicu
musí v zmysle definície relácie
existovať bijekcia
. Uvažujme o inverznom zobrazení
. Také zobrazenie existuje a zrejme je aj bijektívne. To znamená, že platí
. Tým sme dokázali, že
je symetrická. - Tranzitívnosť relácie vyplýva z toho, že zloženie dvoch bijektívnych zobrazení je bijekcia.
Triedy rozkladu
je množina prirodzených čísel a
jej potenčná množina. Nech
je binárna relácia
.
Potom rozklad
bude obsahovať napríklad triedu:
môžeme nahradiť jednoducho symbolmi
, čo sú vlastne arabské číslice pre označenie prirodzených čísel.
-
Triedu rozkladu, ktorá prináleží prázdnej množine
môžeme zapísať v tvare:
. Zrejme obsahuje len jednu množinu a to je práve prázdna množina. Teda
obsahuje jednu množinu, ktorá má nula prvkov. - Triedu rozkladu, ktorá prináleží množine
môžeme zapísať v tvare:
. Prvkami tejto triedy sú všetky množiny, ktoré
majú práve jeden prvok
- Ak zvolíme konečnú množinu
, tak trieda rozkladu prislúchajúca množine
bude obsahovať všetky množiny, ktoré obsahujú práve
prvkov.
Kardinálne číslo množiny
Každej triede rozkladu
na systéme
všetkých množín priradíme symbol, ktorý nazveme
kardinálne číslo množiny
.
Symboly používané pre kardinálne číslo množiny
sú:
alebo
, prípadne
.
Spoločnú vlastnosť týchto dvoch skupín neskôr pomenujú slovom tri a na označenie použijú arabskú číslicu 3.
Terminológiu teórie množín v zásade nepoužívajú, ale používajú termíny ako skupina, hromada, a pod. Uvedomte si, že grafické spájanie predstavuje prosté zobrazenie z jednej do druhej množiny.
Nech
je nekonečná množina a nech
je ľubovoľná konečná podmnožina
množiny
. Potom množina
je množina prirodzených čísel.
Na obrázku sú jablká rôznej farby a veľkosti. Pýtame sa: Koľko jabĺk vidíme na obrázku?
Odpovedáme: Na obrázku vidíme 4 jablká.
- Ľubovoľné prirodzené číslo n budeme stotožňovať s kardinálnym číslom
-prvkovej množiny. Teda napríklad 
- Kardinálne číslo množiny prirodzených čísel budeme označovať
. Kardinálne čísla menšie než
voláme konečné. Kardinálne číslo
voláme nekonečné, ak
. - Kardinálne číslo potenčnej množiny
budeme označovať
. (Toto kardinálne číslo sa niekedy nazýva kardinalita kontinua.)
Operácie s kardinálnymi číslami
Nech
sú dve konečné a zároveň disjunktné množiny, ktorých kardinálne čísla sú
.
Pod súčtom týchto kardinálnych čísel budeme rozumieť kardinálne číslo zjednotenia
V definícii predpokladáme, že množiny
sú disjunktné.
nie sú disjunktné, tak vieme nájsť množiny
, ktoré budú disjunktné a zároveň bude platiť
.
Potom pod súčtom kardinálnych čísel množín
budeme rozumieť súčet kardinálnych čísel množín
.
Ak má byť definícia súčtu dvoch kardinálnych čísel korektná, tak nemôže závisieť od výberu množín
.
Nech
sú množiny, pre ktoré platí
a nech
sú ľubovoľné disjunktné množiny,
pre ktoré platí
. Potom platí:
Keďže množiny
nie sú disjunktné, nahraďme napríklad množinu
inou ale s ňou ekvivalentnou množinou.
Napríklad
, ktorá obsahuje písmená. Potom už bude platiť
a podľa predchádzajúcej vety dostaneme:
.
Nech
sú dve konečné, ktorých kardinálne čísla sú
.
Pod súčinom týchto kardinálnych čísel budeme rozumieť kardinálne číslo karteziánskeho súčinu
.
Pre karteziánsky súčin dvoch množín platí komutatívny a asociatívny zákon. To znamená, že násobenie kardinálnych čísel je
komutatívne aj asociatívne
distributívne voči sčítaniu.
Cantor-Bernstien
Ak existujú dve množiny
a
, pre ktoré existujú injektívne zobrazenia
a
, potom existuje bijektívne zobrazenie medzi
a
, t.j.
a
majú rovnakú kardinalitu.
Toto tvrdenie umožňuje porovnávať kardinality nekonečných množín. Ak existujú injektívne zobrazenia medzi množinami, potom tieto množiny majú "rovnaký počet prvkov", kde porovnávanie veľkosti množín nie je také jednoduché ako u konečných množín. Túto vetu budeme veľmi často využívať, ak budeme chcieť dokázať, že dve množiny majú rovnakú kardinalitu. Mnohokrát je totiž jednoduchšie skonštruovať injekcie oboma smermi, než priamo nájsť bijekciu medzi danými množinami.
Dôkaz sa dá rozčleniť do niekoľkých krokov:
- Predpoklady
Máme dve množiny
a
a zobrazenia:
je injektívne (teda
je funkcia, ktorá priraďuje rôzne prvky
a
z
rôznym prvkom v
);
je tiež injektívne.
Cieľom je nájsť bijekciu medzi
a
, teda zobrazenie, ktoré je aj injektívne (jednoznačne priraďuje prvky) a surjektívne (každý prvok v
má svoj obraz v
). - Zostavenie zobrazenia
Začneme tým, že vytvoríme zobrazenie
pomocou
a
.
A. Rozdelíme množinu
na disjunktné podmnožiny, ktoré budeme označovať ako **reprezentatívne triedy**. Tieto triedy sú definované pomocou cyklov zobrazenia
a zobrazenia
.
B. Pre každý prvok
hľadáme najbližší obraz v
, ktorý je spojený s
cez
a
. Týmto spôsobom vytvoríme "uzavretú" bijekciu. - Dôkaz injektivity a surjektivity
**Injektivita:** Zobrazenie
je injektívne, pretože pri zostavovaní
používame injektívne zobrazenia
a
, a každé spojenie medzi
a
je jedinečné.
**Surjektivita:** Zobrazenie
je surjektívne, pretože každý prvok
je dosiahnutý z nejakého
, vďaka tomu, že
je injektívne.
- Uzavretie dôkazu
Keďže
je injektívne aj surjektívne, je to bijekcia, a preto
a
majú rovnakú kardinalitu.
Tento dôkaz používa princíp z "vybudovania" bijekcie pomocou injektívnych zobrazení, ktorý je kľúčovým nástrojom v Cantor-Bernsteinovej vete.
Poznámky k zostaveniu zobrazenia
Keďže f je injekcia, tak obrazom prvku
je nanajvýš jeden prvok
.
Tento prvok
, ak existuje, má najviac jedného rodiča
atď.
Takýmto spôsobom sledujme všetkých predkov daného prvku a ∈ A tak dlho, ako to je len možné. Môžu nastať tri navzájom sa vylučujúce prípady:
- každý predok daného prvku má rodiča; t.j. existuje nekonečná reťaz predkov,
- prvok má takého predka v množine
, ktorý už nemá rodiča (reťaz končí v
), - prvok má takého predka v množine
, ktorý už nemá rodiča (reťaz končí v
).
na tri podmnožiny
,
,
a podobne rozdelíme
na tri podmnožiny
,
,
. Definujme zobrazenie
takto:
ktoré je bijektívne. Pozrite si ilustračný nasledujúci príklad.
Cvičenia
- Rozhodnite, či sú nasledujúce tvrdenia pravdivé pre ľubovoľné množiny
. Môžete využiť Vennove diagramy.
- Základné vlastnosti karteziánskeho súčinu
- Kardinálne čísla. Dokážte, že:
- Množina všetkých párnych prirodzených čísel je spočítateľná.
- Množina všetkých bodov danej úsečky je nespočítateľná.
- Ľubovoľná podmnožina spočítateľnej množiny je spočítateľná množina.
- Zjednotenie a prienik dvoch spočítateľných množín je spočítateľná množina.
- Karteziánsky súčin dvoch spočítateľných množín je tiež spočítateľná množina.
- Ukážte, že
. (T.j. nájdite bijekciu medzi množinou celých čísel
a množinou prirodzených čísel
.) - Ukážete, že platí
. Dôsledok: množina racionálnych čísle je spočítateľná. - Dokážte, že pre ľubovoľné prirodzené čísla
platí: - Využite vlastnosti karteziánskeho súčinu alebo matematickú indukciu.
- Riešte úlohy:
- Pomocou matematickej indukcie dokážte, že pre všetky prirodzené čísla
platí: - Doplňte miesto hviezdičiek číslice tak, aby výsledok bol správny: 8*06 – 78*8 = **8* .
- Nájdite v desiatkovej číselnej sústave trojciferné číslo
sú cifry tohto čísla, pre ktorého druhú mocninu platí:
.\). - V dvojcifernom čísle je jedna číslica väčšia do druhej o 1. Súčet druhých mocnín tohto čísla a čísla napísaného tými istými číslicami v obrátenom poradí je 1 553. Určte takéto dvojciferné číslo. [Cirjak, M. : Tvorivosť v matematike, str. 82].
- Vennove diagramy:
- Množinové operácie a ich reprezentácia. Zadané množiny:
A = {1, 2, 3, 4}, B = {3, 4, 5, 6}, C = {4, 5, 6, 7}.
Úlohy:
a) Znázornite na Vennovom diagrame prieniky, zjednotenia a rozdiely medzi množinami A, B a C.
b) Vyjadrite algebraicky operácie:
, a interpretujte výsledky na diagrame. - Predstavte si, že študenti v triede majú rôzne záujmy.
Úloha:
- Množina A: Študenti, ktorí čítajú knihy (35 študentov).
- Množina B: Študenti, ktorí sledujú filmy (50 študentov).
- Prienik A ∩ B: Študenti, ktorí robia obe aktivity (20 študentov).
Znázornite situáciu pomocou Vennovho diagramu a odpovedzte:
a) Koľko študentov číta knihy, ale nesleduje filmy?
b) Koľko študentov sa nezapája ani do jednej z aktivít, ak je celkový počet študentov 80? - Overovanie výrokov cez Vennov diagram
Úloha: Vyjadrite a overte nasledujúce logické výroky pomocou Vennových diagramov:
a) Ak je
, tak platí
.
b) Ak
, tak
(množiny sú disjunktné).
Načrtnite vhodné diagramy a vysvetlite, prečo tieto výroky platia alebo neplatia. - Práca s reálnymi dátami
Úloha: Z nasledujúcich údajov o preferenciách jedál v skupine študentov:
- 40 študentov má rado pizzu,
- 30 má rado cestoviny,
- 20 má rado oboje,
- Celkovo je 60 študentov.
a) Znázornite situáciu na Vennovom diagrame.
b) Koľko študentov nemá rado ani pizzu, ani cestoviny?
c) Koľko študentov má rado iba jedno z týchto jedál? - Slovné úlohy
Úloha: Na univerzite si študenti mohli zapísať tri kurzy:
- Kurz matematiky (M),
- Kurz fyziky (F),
- Kurz informatiky (I).
Počet študentov v jednotlivých množinách je:
- M: 50, F: 40, I: 30,
- M ∩ F: 20, M ∩ I: 15, F ∩ I: 10,
- M ∩ F ∩ I: 5.
a) Koľko študentov si zapísalo aspoň jeden kurz?
b) Koľko študentov si zapísalo iba matematiku?
c) Znázornite všetky vzťahy pomocou trojitého Vennovho diagramu. - .
Literatúra
- Bukovský, L. ( ). Úvod do matematickej logiky. Dostupné Tu. PDF Tu.
- Kvasnička a kol. (2008). Algebra a Diskrétna Matematika. Slovenská technická univerzita v Bratislave.
- Sleziak. M. (2021). Aplikácie teórie množín. Dostupné Tu.
- Sleziak. M. (2019). Teória množín pre učiteľov. Dostupné Tu.
- Štěpánek, P. ( ). Predikátová logika. Dostupné Tu. PDF Tu.
- ...
- ...








![(∀\small X)(∀\small Y)[(\small X = \small Y) ⇔ (∀z)(z ∈ \small X ⇔ z ∈ \small Y)] (∀\small X)(∀\small Y)[(\small X = \small Y) ⇔ (∀z)(z ∈ \small X ⇔ z ∈ \small Y)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/4a3c7c9d41ebff971769285722a59312.png)


![(∀\normalsize a)(∀\normalsize b)(∃\small C)(∀\normalsize z)[\normalsize z ∈ \small C ⇔ (\normalsize z = \normalsize a) ∨ (\normalsize z = \normalsize b)] (∀\normalsize a)(∀\normalsize b)(∃\small C)(∀\normalsize z)[\normalsize z ∈ \small C ⇔ (\normalsize z = \normalsize a) ∨ (\normalsize z = \normalsize b)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/106f353c43359d22c5f5d38197e2aa83.png)

![(∃A)[∅ ∈ A ∧ (∀x)(x ∈ A ⇒ x ∪ {x} ∈ A)] (∃A)[∅ ∈ A ∧ (∀x)(x ∈ A ⇒ x ∪ {x} ∈ A)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/29109fb545b52fd6b8909daffe6cc482.png)











































![\small [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{0}\rbrace], [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{1}\rbrace], ...,[ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{n}\rbrace], ... \small [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{0}\rbrace], [ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{1}\rbrace], ...,[ \lbrace{0}\rbrace, \lbrace{n}\rbrace], ...](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/22286cf5621be8d62cbd77f375365f45.png)
![\small [ \lbrace{0,1}\rbrace, \lbrace{0,2}\rbrace], ...,[\lbrace{0,1}\rbrace,\lbrace{0,n}\rbrace], ...,[ \lbrace{1,2}\rbrace,,\lbrace{1,n}\rbrace], ... \small [ \lbrace{0,1}\rbrace, \lbrace{0,2}\rbrace], ...,[\lbrace{0,1}\rbrace,\lbrace{0,n}\rbrace], ...,[ \lbrace{1,2}\rbrace,,\lbrace{1,n}\rbrace], ...](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/b7976e0c2c7122ebcaf715e584400a50.png)
![\small [ \lbrace{0,1,2}\rbrace, \lbrace{0,1,3}\rbrace], ..., [ \lbrace{1,2,3}\rbrace,\lbrace{1,2,,n}\rbrace], ... \small [ \lbrace{0,1,2}\rbrace, \lbrace{0,1,3}\rbrace], ..., [ \lbrace{1,2,3}\rbrace,\lbrace{1,2,,n}\rbrace], ...](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/44c53c81d9e2ebbf1dcf847abc5fe996.png)































