Geometria kružnice

Site: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Course: Planimetria a stereometria N
Book: Geometria kružnice
Printed by: Hosťovský používateľ
Date: Monday, 20 May 2024, 10:33 AM

Kružnica, kruh

Definícia.
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu  S   vzdialenosť  rovnú kladnému reálnemu číslu  r  sa nazýva kružnica so stredom \small  S a polomerom  r . Symbolicky
 \small k = \lbrace{x \in \mathbb{E^2 };\; | SX|=r \rbrace}  .
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu \small  S vzdialenosť menšiu alebo rovnú číslu  r sa nazýva kruh so stredom \small  S a polomerom  r . Symbolicky
 \small K= \lbrace{x \in \mathbb{E^2 };\; \left| SX \right| \leq r \rbrace} .
Bod \small S nazývame stred kružnice resp. stred kruhu a číslo  r> 0 polomer kružnice resp. kruhu.
Ľubovoľné dva body kružnice delia túto kružnicu na dve časti, ktoré nazývame oblúky kružnice alebo kružnicové oblúky.
Dva polomery \small SA,SB rozdelia kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové výseky.
Tetiva \small AB rozdelí kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové odseky.

Otvorte si applet Tu.
Definícia.
  1. Nech je daná kružnica \small k(S;r) a body \small A,B, ktoré rozdeľujú kružnicu na dva kružnicové oblúky. Uhol \small  ASB nazývame stredový uhol prislúchajúci k oblúku \small AB.
  2. Ak na kružnici zvolíme tri body \small A,B,C, potom uhol \small ACB sa nazýva obvodový uhol prislúchajúci k oblúku \small AB.
V geometrii skúmame vlastnosti geometrických útvarov v dvoch základných kategóriách, ktoré zahŕňajú:
  1. polohové vlastnosti,
  2. metrické vlastnosti.
V tejto kapitole budeme skúmať:
  1. vzájomnú polohu priamky a kružnice,
  2. vzájomnú polohu dvoch kružníc.
a z hľadiska metrického sa zameriame na:
  1. vzťah medzi veľkosťou stredového uhla a prislúchajúcich obvodových uhloch v kružnici, 
  2. mocnosť bodu ku kružnici.
Nech je daná kružnica \small  k (S; r) a priamka p. Skúmajme vzájomnú polohu kružnice k a priamky p.
Je daná kružnica \small k (S; r) a priamka p. Nech \small v = SP je vzdialenosť priamky od stredu kružnice k.
Môžu nastať len tri prípady: \small SP > r, SP = r  alebo \small SP < r. Aktivujte zaškrtávacie políčko v  applete.

Otvorte si applet Tu.
  1. Ak má priamka  p od stredu \small  S kružnice  k vzdialenosť  v > r, tak priamka p kružnicu  k nepretína.
    • Priamka  p sa nazýva nesečnica kružnice  k.
  2. Ak priamka má od stredu kružnice vzdialenosť rovnú polomeru  v=r , tak má priamka s kružnicou jediný spoločný bod \small T .
    • Priamka, ktorá má s kružnicou jediný spoločný bod, sa nazýva dotyčnica kružnice.
    • Spoločný bod priamky a kružnice je bod dotyku.
    • Dotyčnica je vždy kolmá na polomer kružnice \small ST .
  3. Ak má priamka od stredu kružnice vzdialenosť  v < r, tak má priamka a kružnica dva rôzne spoločné body.
    • Priamka, ktorá má s kružnicou dva rôzne spoločné body, sa nazýva sečnica kružnice.
    • Spoločné body priamky a kružnice sú ich priesečníky.
Príklad.
Je daná kružnica \small  k(S; r) a jej dotyčnica  t . Zostrojte všetky kružnice, ktoré sa dotýkajú kružnice  k tak aj priamky  t a majú pritom polomer  d .

Otvorte riešenie Tu.
Definícia.
Dané dve kružnice  k_1(S_1;r_1), k_2 (S_2;r_2) s rôznymi stredmi. Priamka (resp. úsečka) \small S_1S_2) ) sa nazýva stredná týchto dvoch kružníc.
Ak pre dve kružnice platí: \small   S_1S_2 >  r_1 + r_2  , tak nemajú spoločný bod:  k_1 ∩ k_2 = ∅ . Hovoríme, že kružnice ležia mimo seba.
Ak pre dve kružnice platí: \small   r_1 - r_2 < S_1S_2 < r_1 + r_2  , tak kružnice sa pretínajú v dvoch bodoch \small A,B).
Ak pre dve kružnice platí:   0 < S_1S_2 < r_1 - r_2  , tak jedna kružnica leží vo vnútri druhej.

V applete zmeňte polohu bodu \small S_2, otvorte applet Tu.
Ak majú kružnice len jeden spoločný bod \small  k_1 ∩ k_2 = T , tak hovoríme, že kružnice sa dotýkajú.
  1. Kružnice majú vonkajší dotyk , ak platí: \small   S_1S_2 = r_1 + r_2  .
  2. Kružnice majú vnútorný dotyk, ak platí: \small   S_1S_2 = r_1 - r_2  .
\( .\)

Veta o obvodových uholch

Nech \small ACB je oblúk kružnice \small  k (S; r) a jemu prislúchajúci obvodový uhol \small  ∢ ACB . Skúmajme jeho veľkosť.
Veta (O obvodových uhloch).
Ľubovoľné dva obvodové uhly prislúchajúce k tomu istému oblúku kružnice majú rovnakú veľkosť.
Obvodový uhol je polovicou stredového uhla prislúchajúceho k tomu istému oblúku.

Otvorte motivačný applet Tu.
  1. Priložený applet je motivačný a môžete ho využiť pri skúmaní závislosti veľkosti obvodových uhlov \small  ∢ ACB od polohy bodu \small  C .
  2. Veľkosť obvodového uhla nezávisí od polohy bodu \small  C , rozhodujúce sú body \small  A,B resp. uhol  ω .
  3. Konštrukcia oblúka, z ktorého vidieť úsečku pod daným uhlom. Otvorte si konštrukciu Tu.
  4. Ak body \small  A, B sú krajné body priemeru, tak rozdelia kružnicu na dve polkružnice: stredový uhol je priamy a obvodový uhol pravý.
    Definícia.
    Množina vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov s preponou \small  AB je kružnica  k s priemerom \small  AB okrem bodov \small  A, B. Kružnicu  k nazývame Thálesova kružnica.
Dôkaz (vety o obvodových uhloch).
V dôkaze vety o obvodových uhloch sa využívajú dve základné vlastnosti trojuholníka.  
  1. "Vonkajší uhol trojuholníka sa rovná súčtu vnútorných uhlov pri zvyšných vrcholoch."
  2. "V rovnoramennom trojuholníku sa uhly pri základni navzájom rovnajú" (Kniha 1, Tvrdenie V).

Spojením týchto dvoch tvrdení dostaneme:
Dôsledok.
Prípad 1 (Veta o obvodových uhloch).
Nech \small S je vnútorný bod uhla \small ∡ACB . Potom obvodový uhol \small  ACB je polovicou stredového uhla \small ASB .
  1. Zvoľme bod \small C na kružnici \small k(S, r=SA tak, aby bod \small S bol vnútorný bod uhla \small ∡ACB .
  2. Podľa predchádzajúceho dôsledku veľkosť vonkajšieho uhla  \small \angle ASC_1 trojuholníka \small ASC pri vrchole \small S je rovná dvojnásobku veľkosti uhla  \small \angle SCA pri základni rovnoramenného trojuholníka \small ASC . Podobne pre trojuholník \small BSC platí  \small \angle BSC_1 =2. \small \angle SCB.
  3. Odtiaľ dostávame
     \small \angle ASB=2. \small \angle ACB.

Konštrukčný dôkaz Tu
Prípad 2 (Veta o obvodových uhloch).
Nech \small S leží na ramene uhla \small ∡ACB Potom obvodový uhol \small  ACB je tiež polovicou stredového uhla \small ASB .
Posuňte bod C proti smeru hodinových ručičiek do krajnej polohy vľavo tak, aby body \small B, S, C ležali na jednej priamke (boli kolineárne). Potom dôkaz pre prípad 2 bude analogický ako v prípade 1. Situácia sa transformuje len na jeden trojuholník.
Prípad 3 (Veta o obvodových uhloch).
Nech S je vonkajší bod uhla ∡ACB. Potom obvodový uhol \small  ACB je polovicou stredového uhla \small ASB .
Zrejme platí  \omega=\small \angle ASB=2. \angle ASC_1-2.\angle BSC_1=2\alpha - 2\beta. Pozrime sa na rozdiel uhlov pri vrchole \small C . Zistíme, že  \small \angle ACB= \angle ACS-\angle BCS. Keďže trojuholníky \small ASC , \small BSC sú rovnoramenné, tak platí
 \small \angle ACB= \alpha - \beta= \frac{\omega}{2}  .
Pozrite si konštrukčný dôkaz od Martina Vinklera, ktorý je dostupný Tu. Pre bod \small C môžu nastať len tieto tri prípady, preto je dôkaz vety o obvodových uhloch ukončený.
Príklad.
Je daná kružnica \small  k (S, r)) a na nej dva body \small  A,B. Pre každý priemer \small  XY kružnice  k zostrojíme (ak existuje) priesečník priamok \small  AX, BY. Určte množinu všetkých takých priesečníkov. Budeme predpokladať, že  AB nie je priemer kružnice. (Larson 8.1.2. - zadanie Tu.)
V planimetrii sa pomerne často vyskytujú úlohy, v ktorých sa hľadá množina \small M bodov s danou vlastnosťou \small V. Symolicky to môžeme zapísať takto \small  M= \lbrace{X \in E^2; \text{ph}V(X)=1}\rbrace  . Takéto množiny sa tiež označujú ako "Geometrické miesta bodov (GMB)". Riešenie takýchto úloh sa skladá z troch častí:
  1. Najskôr musíme určiť základné charakteristické prvky danej množiny (najčastejšie experimentálne) resp. komplexne popísať danú množinu \small M. Potom overiť platnosť výrokov:
  2. \small X \in M \Rightarrow X  má vlastnosť \small V,
  3. ak \small X má vlastnosť \small V, tak patrí do množiny \small M.
V našom príklade budeme pri experimentovaní postupovať takto:
  1. Thalesova veta hovorí, že trojuholníky \small XAY, XBY sú pravouhlé s pravým uhlom pri vrcholoch \small A,B.
  2. Obvodové uhly  \small \angle AXB a  \small \angle BYA majú rovnakú veľkosť   \alpha  .
  3. Označme si   \small \phi = \angle AXY  a \small \psi = \angle BYX .
  4. Súčet uhlov v trojuholníku je 180°, preto bude  \phi+\alpha =90°- \psi, \; \psi+ \alpha =90°- \phi .
  5. Odtiaľ dostávame, že súčet uhlov  \phi+ \psi je konštantný pre ľubovoľný priemer \small XY a dva pevné body \small AB.
  6. Preto aj vrcholové uhly  \small \angle XPY=\angle APB majú konštantnú veľkosť. To znamená, že body \small P ležia na kružnicovom oblúku \small (APB).
  7. K nájdeniu oblúka stačí zvoliť jeden priemer \small XY a jeden odpovedajúci priesečník  \small P=AX \cap BY .

Otvorte si konštrukčný dôkaz Tu.
Postup, ktorý sme popísali v týchto 7 krokoch, zahŕňa časť A aj časť B. Experimentálne sme stanovili, že množina \small M je kružnicový oblúk \small (APB). Na overenie platnosti výroku "\small X \in M \Rightarrow X má vlastnosť \small V" teraz stačí ukázať, že výroková formula  [(1. \wedge 2.) \Rightarrow  4] \Rightarrow (5. \wedge 6.) je tautológia.  To je však zrejmé. Keďže aj opačný postup  [(5. \wedge 6.) \Rightarrow 4.] \Rightarrow 1.  je tautológia, tak aj časť C je pravdivý výrok.
Poznámky.
  1. Pri určovaní GMB je mnohokrát najťažší krok A.
  2. Program GeoGebra tento krok zjednoduší tým, že pomocou nástroja "Množina bodov" (nachádza sa v sekcii nástrojov "Kolmica") vykreslí hľadanú množinu \small M.
  3. Potom je však nutné realizovať kroky B a C.
  4. Pozrite si aplikovanie tohto nástroja v kurze Didaktika matematiky v knihe Množiny bodov. Dostupné Tu.
\( .\)

Mocnosť bodu ku kružnici

Je daná kružnica \small k(S,r) so stredom \small S a polomerom r. Bod \small M leží zvonka kružnice. Nech p je sečnica kružnice k vedená bodom \small M a \small A,B sú priesečníky sečnice s kružnicou k  .
Skúmajme súčin \small m = |MA| \cdot |MB|. Po otvorení motivačného appletu a experimentovaním s polohou bodu \small M , môžeme vysloviť hypotézu:
               Súčin \small m = |MA| . |MB| je konštantný.

Otvorte si motivačný applet Tu.
Otázky.
Je súčin  \small m = |MA| \cdot |MB| nezávislý od polohy sečnice \small p= \overleftrightarrow{AB} ? Inými slovami je konštantný pre ľubovoľnú polohu bodov \small A,B ?
Môžeme definovať súčin aj pre prípad, ak bod \small M leží vo vnútri kružnice \small k(S,r) ? Odpovede nájdeme vo forme dôkazov viet o mocnosti.
Definícia (Mocnosť bodu ku kružnici).
Ľubovoľnému bodu \small M roviny možno priradiť reálne číslo m , pre ktorého absolútnu hodnotu platí \small |m| = |MA| × |MB|, pričom
  1. m > 0 pre bod \small M ležiaci mimo kružnice (vonkajší bod kružnice),
  2. m = 0 pre bod \small M ležiaci na kružnici (bod kružnice),
  3. m < 0 pre bod \small M ležiaci vnútri kružnice (vnútorný bod kružnice).
  4. Číslo m sa nazýva mocnosť bodu \small M ku kružnici k.
Veta 1.
Mocnosť bodu \small  M ku kružnici \small  k(S,r) nezávisí od polohy sečnice kružnice, ktorá prechádza bodom \small  M .
Dôkaz.
  1. Uvažujme o trojuholníkoch \small \triangle MCA, \triangle MBD .
  2. Obvodové uhly k oblúku \small AC pri vrcholoch \small B,D sú zhodné.
  3. Uhol   \xi  pri vrchole \small M je spoločný pre obidva trojuholníky.
  4. Trojuholníky \small \triangle MCA, \triangle MBD sú podobné.
  5. Pre pomery odpovedajúcich strán platí \small \frac{MB|}{|MD|}=\frac{ |MC|}{|MA|}.
  6. Odtiaľ dostávame \small  |MA| × |MB| = |MC| × |MD|=konštanta.
  7. Tým je dôkaz ukončený.

Otvorte si konštrukčný dôkaz Tu.
Dôsledok.
Súčin \small  |MA| × |MB| sa rovná číslu  v^2-r^2 , kde \small v= \left| MS \right|  a  r je polomer kružnice \small k(S,r).
Dokázať tento dôsledok je veľmi jednoduché. Stačí zvoliť sečnicu \small CD tak, aby prechádzala stredom kružnice. V takom prípade bude
  • \small \left| MD\right|=\left| MS\right|+\left| SD\right|=v+r    a
  • \small \left| MC\right|=\left| MS\right|-\left| SC\right|=v-r  .
  • Po vynásobení  (v+r)(v-r)=v^2-r^2  .
Poznámka.
V prípade, keď bod \small M leží vo vnútri kružnice tvrdenie vety 1 a tvrdenie dôsledku ostáva v platnosti. Trojuholníky \small \triangle MCA, \triangle MBD sú podobné. Naviac v súlade s definíciou mocnosti bodu ku kružnici, bude v prípade bodu ležiaceho vo vnútri kružnice, číslo \small m = v^2 -r^2 záporné. Pozrite si ilustračný obrázok.


Nasledujúca veta platí len v prípade, že bod \small  M je mimo kružnice  k . Mocnosť bodu \small  M v tomto prípade môžeme vyjadriť pomocou veľkosti úsečky \small  |MT| , kde \small  T je dotykový bod dotyčnice ku kružnici, ktorá prechádza bodom \small  M .
Veta 2.
Pre mocnosť bodu \small  M , ktorý leží zvonka kružnice \small k(S,r), platí rovnosť \small  m = |MT|^2=v^2 -r^2. Bod \small T je dotykový bod dotyčnice, ktorá prechádza bodom \small M .
Dôkaz vety 2 ilustrujeme ako limitný prechod vo veta 1.
  1. Vzťah \small  |m| = |MA| × |MB| platí pro ľubovoľnú sečnicu.
  2. Pohybujme sečnicou tak, aby sa postupne blížila k dotyčnici v bode \small T.
  3. Bod \small  A i bod \small  B sa blížia k bodu \small  T .
  4. Veľkosť úsečky \small  MA sa blíži k veľkosti úsečky \small  MT  .
  5. Z toho usudzujeme, že súčin \small  MA  ×  MB sa blíži k súčinu \small  MT ×  MT  =  {MT}^2 .
Pomocou obrázka urobte korektný matematický dôkaz. Využite podobnosť trojuholníkov \small \triangle MAT, \triangle MTB , ktoré majú zhodné uhly. Pre pomery odpovedajúcich strán platí \small \frac{MA|}{|MT|}=\frac{ |MT|}{|MB|}.
Pri odvodení vzťahu \small m = |MT|^2=v^2 -r^2 môžeme využiť skutočnosť, že trojuholník \small  MST je pravouhlý a použiť Pytagorovu vetu.
Definícia (Chordála a chordický bod).
Majme dve nesústredné kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Množina všetkých bodov, ktoré majú rovnakú mocnosť k obom kružniciam je priamka kolmá k spojnici stredov týchto kružníc. Nazývame ju chordála.
Korektnosť definície a konštrukcia chordály.
  1. Dané kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 sa pretínajú v dvoch bodoch/priesečníkoch. Priamka určená priesečníkmi daných kružníc je spoločná sečnica oboch kružníc. Preto ľubovoľný bod priamky určenej týmito priesečníkmi má rovnakú mocnosť k obom kružniciam. Priamka určená priesečníkmi daných kružníc je chordála daných kružníc.
  2. Kružnice sa dotýkajú v bode, ktorý má mocnosť  m = 0 k obom kružniciam. Chordála je spoločná dotyčnica v bode. Dôkaz, že spoločná dotyčnica je množina bodov s rovnakou mocnosťou k obom kružniciam, vyplýva z vety 2.
  3. V prípade, že kružnice nemajú spoločný bod zvoľme pomocnú kružnicu \small  k_3(S_3,r_3) , ktorá pretína obe kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Zostrojme chordály \small  chord(k_i,k_3)=\overleftrightarrow{A_iB_i}, \;  i=1,2 . Ich priesečník označme \small P . Tento bod má rovnakú mocnosť ku všetkým trom kružniciam. Nazývame ho chordický bod. Týmto bodom potom vedieme kolmicu k úsečke, čo je chordála kružníc \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Aktivujte si priložený applet.

Otvorte applet Tu.
\( .\)

Cvičenie II

  1. Zostrojte trojuholník \small ABC , pre ktorý sú dané ťažnice  t_a , t_b , t_c
  2. Zostrojte trojuholník \small ABC  ABC , pre ktorý je dané: \small ABC  AB , v_a , t_c  . Riešenie vyhľadajte v práci [DAV].
  3. Zostrojte trojuholník \small  ABC , pre ktorý je daná výška \small  AA_0 , ťažnica  t_a a stred opísanej kružnice \small  S . Zadanie Tu. Riešenie Tu.
  4. Daná je úsečka \small  AA_0 a priamka  p . Zostrojte trojuholník \small  ABC s vrcholom \small  A a výškou \small  AA_0 , ktorého ťažisko a stred kružnice opísanej ležia na priamke  p . Pozri 56. ročník MO, šk. rok 2006/2007, úloha B – I – 6. Riešenie Tu.
  5. Zostrojte trojuholník \small  ABC , pre ktorý je daná výška  v_a a ťažnice  t_a, t_b .
  6. Zostrojte trojuholník \small  ABC , pre ktorý sú dané výšky  v_a , v_b , v_c .
  7. Dokážte, že pre ťažnice  t_a, t_b, t_c platí vzťah:  \frac{1}{2} (a+b+c) < t_a + t_b + t_c < a+ b + c .Pozri prácu [KRI], str. 19.
  8. Dokážte, že ťažnice v ľubovoľnom trojuholníku sa pretínajú v jednom bode pomocou osovej afinity.
\( .\)

Zobrazenia

Definícia.
Pod geometrickým zobrazením v rovine \small \mathbb E_2 rozumieme predpis  f , ktorý ľubovoľnému bodu \small  X \in \mathbb E_2  priradí najviac jeden bod \small X' = f(X) .
V tejto kapitole sa budeme skúmať
  1. zhodné a podobné zobrazenia,
  2. osovú afinitu,
  3. stredovú kolineáciu,
  4. kruhovú inverziu.
Definícia.
Zobrazenie \small f: \mathbb{E_2} \rightarrow \mathbb{E_2} nazývame zhodné zobrazenie v ( \small  \mathbb{E_2} ), ak pre každé dva rôzne body \small X, Y ∈ \mathbb{E_2} platí
\small X'Y' ≅ XY ,
kde \small  X' =f(X), Y' = f(Y ) . Zhodné zobrazenia predstavujú geometrické zobrazenia euklidovskej roviny, ktoré zachovávajú incidenciu útvarov a vzdialenosť bodov (metriku).
Rovinné geometrické útvary \small  U_1, U_2 sa nazývajú zhodné , ak existuje zhodné zobrazenie, ktoré jeden z nich zobrazí na druhý.  Zhodnosť dvoch útvarov symbolicky označíme takto: \small  U_1 \simeq U_2 alebo takto \small  U_1 \cong U_2 .
Definícia.
  1. Zhodné zobrazenie, ktoré nemení orientáciu trojice nelineárnych bodov nazývame priama zhodnosť . Zobrazenie, ktoré nie je priama zhodnosť sa nazýva nepriama zhodnosť.
  2. Útvar \small U nazývame samodružným zobrazenie  f , ak sa v zobrazení  f zobrazí sám do seba, t.j. \small f(U)=U .
V euklidovskej rovine poznáme šesť typov zhodných zobrazení a to
  • identitu,
  • osovú súmernosť,
  • stredovú súmernosť,
  • otočenie (rotáciu),
  • posunutie (transláciu),
  • posunutú súmernosť.
Tvrdenie.
Zložením dvoch zhodných zobrazení je zhodné zobrazenie.
Dôkaz tohto tvrdenia prenechávame na čitateľa.
Definícia.
Nech  o je daná priamka. Zobrazenie, pre ktoré platí:
  1. obrazom bodu \small X ležiaceho na priamke o je bod \small X', ktorý je totožný s bodom \small X,
  2. obrazom bodu \small X neležiaceho na priamke o je bod \small X', pre ktorý platí, že priamka \small XX' je kolmá na priamku o a stred úsečky \small XX' leží na priamke o,
    nazývame osová súmernosť,
  3. Priamku o nazývame os osovej súmernosti. Osovú súmernosť s osou o budeme označovať symbolom   \sigma (o) .

Otvorte si applet Tu.
Cvičenie.
Je daná priamka  p a body \small A, B ležiace v tej istej polrovine s hraničnou priamkou  p . Určte bod \small X ∈ p tak, aby súčet \small AX+ BX bol čo najmenší.
Riešenie Tu.
\( .\)

Stredová súmernosť a rotácia


Otvorte applet od autora Daniel Mentrard Tu.
Definícia.
Nech \small S je daný bod. Zobrazenie, pre ktoré platí:
  1. obrazom bodu \small S je bod \small S ,
  2. obrazom bodu \small  X \neq S  je bod \small X', pre ktorý platí, že bod \small  S je stredom úsečky \small XX' nazývame stredová súmernosť ,
  3. bod \small S sa nazýva stred otáčania.

Otvorte si dynamickú prezentáciu Tu.
Definícia.
Nech je daný bod \small  S, uhol   \alpha (veľkosť uhla je nanajvýš 360°) a orientácia kladná (proti smeru hodinových ručičiek) resp. záporná (v smeru hodinových ručičiek). Zobrazenie, pre ktoré platí:
  1. obrazom bodu \small S je bod \small  S,
  2. obrazom bodu \small  X \neq S  je bod \small  X', ktorý leží na kružnici \small  k(S;SX a zároveň uhol \small  XSX' je zhodný s uhlom \alpha , pričom orientácia je kladná, resp. záporná, sa nazýva otáčanie ,
  3. Bod \small S sa nazýva stred otáčania. Otočenie so stredom \small S a uhlom   \alpha a kladnou resp. zápornou orientáciou budeme označovať   \rho_{S; -\alpha } .

Otvorte si applet Tu.
Tvrdenia (Rozklad zhodností na osové súmernosti).
  1. Identitu možno rozložiť na dve osové súmernosti, ktorých osi sú totožné. (Dôkaz prenechávame na čitateľa).
  2. Každú stredovú súmernosť možno rozložiť na dve osové súmernosti, ktorých osi sú na seba kolmé a prechádzajú stredom stredovej súmernosti.
  3. Každú rotáciu možno rozložiť na dve osové súmernosti, ktorých osi prechádzajú stredom rotácie, zvierajú uhol, ktorého veľkosť sa rovná jednej polovici veľkosti uhla rotácie, pričom orientácia uhla rotácie je súhlasná s orientáciou uhla od osi prvej osovej súmernosti ku osi druhej osovej súmernosti podľa poradia v zložení.

Otvorte konštrukčný dôkaz Tu.
Cvičenie (Stredová súmernosť).
Sú dané dve sústredné kružnice k_1(O,r_1); k_2(O,r_2); r_1> r_2 a bod \small S vo vnútri  k_2 . Zostrojte obdĺžnik \small ABCD tak, že \small  A,B \in k_1 ; C,D \in k_2 a bod \small S je jeho stredom. Riešenie Tu.
\( .\)

Posunutie

Definícia.
Daný je vektor  \vec{u} . Zobrazenie, pre ktoré platí, že obrazom bodu \small X je bod \small X', pričom platí rovnosť vektorov \small \vec{u}=\vec{XX'}, sa nazýva posunutie alebo translácia.
Vektor \vec{u} nazývame vektor posunutia. Posunutie o vektor \vec{u} budeme označovať  \tau_{\vec{u} } .

Otvorte si applet Tu.
Tvrdenie.
Každé posunutie možno rozložiť na dve osové súmernosti, ktorých osi sú rovnobežné (rôzne), zároveň sú kolmé na vektor posunutia, ich vzdialenosť je rovná jednej polovici veľkosti vektora posunutia, pričom orientácia vektora posunutia je súhlasná s orientáciou od osi prvej osovej súmernosti ku osi druhej osovej súmernosti podľa poradia v zložení.
Určenie vektora posunutia, ak posunutie je dané dvomi osovými súmernosťami je prezentované appletom "Posunutie".

Otvorte si applet "Posunutie" Tu.
Definícia.
Zostrojte rovnobežník ak sú dané veľkosti jeho strán  a, b a veľkosť   \phi   uhla, ktorý zvierajú jeho uhlopriečky.

Otvorte si riešenie Tu.
Definícia.
Zobrazenie, ktoré je zložením osovej súmernosti a posunutia (v ľubovoľnom poradí), pričom os osovej súmernosti a vektor posunutia sú rovnobežné, nazývame posunutá súmernosť ; (posunutú súmernosť danú osou  o a vektorom  \vec{u} budeme označovať   \psi_{o;\vec{u}}  ).
Poznámka.
V niektorej literatúre sa pre posunutú súmernosť používa názov posunuté zrkadlenie.
Tvrdenie
Zložením troch osových súmerností s navzájom rôznymi osami je buď osová súmernosť’ alebo posunutá súmernosť.
Dôkaz
Nech sú dané osové súmernosti   \sigma (o_1), \sigma (o_2), \sigma (o_3) a nech  o_1 \neq o_2 \neq o_3 \neq o_1  sú navzájom rôzne priamky. Pre vzájomnú polohu týchto troch priamok môžu nastať 3 prípady:
  1. Všetky priamky sú navzájom rovnobežné → výsledné zložené zobrazenie je osová súmernosť.
  2. Dve sú rovnobežné a tretia ich pretína → výsledné zložené zobrazenie je posunutá súmernosť.
  3. Priamky ležia na stranách trojuholníka (navzájom sú rôznobežné) → výsledné zložené zobrazenie je posunutá súmernosť. Otvorte si applet Tu.
Cvičenie
Daný je pravidelný 6-uholník \small ABCDEF a body \small  X, Y , pričom \small  (ABX) = (DEY ) = 2 . Nájdite zhodné zobrazenie, ktoré zobrazí trojuholník \small AXS do trojuholníka \small Y DF . Bude to priama alebo nepriama zhodnosť?

Riešenie

Otvorte si applet Tu.
\( .\)

Grupa zhodných zobrazenií

Tvrdenie.
  1. Zloženie ľubovoľného konečného počtu osových súmerností možno vždy redukovať na zloženie maximálne troch osových súmerností. Pozrite si konštrukčný dôkazu Tu.
  2. Zložením ľubovoľného konečného počtu zhodných zobrazení je identita, alebo osová súmernosť, alebo stredová súmernosť, alebo rotácia, alebo translácia, alebo posunutá súmernosť.
  3. Všetky zhodnosti v rovine tvoria vzhľadom na skladanie zobrazení grupu (tzv. grupu zhodností). Generátorom grupy zhodností je osová súmernosť.
Zhodnosti reprodukujúce štvorec tvoria podgrupu. Pozrite si dynamický model.

Otvorte Tu.
\( .\)

Rovnoľahlosť

Definícia.
Podobné zobrazenie (podobnosť) je zobrazenie, v ktorom obrazom každej úsečky \small AB je úsečka \small A'B' , ktorej veľkosť je  k -násobkom veľkosti úsečky \small  AB (  k > 0 ).
V každom podobnom zobrazení platí:
  • obrazom priamky \small  AB je priamka \small  A'B' , obrazom rovnobežných priamok sú rovnobežné priamky,
  • obrazom polpriamky \small  \overrightarrow{AB} je polpriamka \small  \overrightarrow{A'B'} ,
  • obrazom opačných polpriamok sú opačné polpriamky,
  • obrazom uhla \small  \angle AVB je uhol \\small \angle A'VB' \) zhodný s uhlom \small  \angle AVB .
Definícia (Rovnoľahlosť).
Je daný bod \small  S a reálne číslo   \kappa, \kappa \neq 0  . Rovnoľahlosť (homotétia) je zobrazenie  \mathscr{H}(S, \kappa) , ktoré priraďuje:
  1. každému bodu \small  X ≠ S bod \small  X' tak, že \small  |SX'|= |\kappa|| SX| , pre   \kappa>0  leží \small  X' na polpriamke \small  \overrightarrow{SX} , pre  \kappa na polpriamke k nej opačnej,
  2. bodu \small  S bod \small  S≡S' .

Otvorte si applet Tu.
Poznámka.
Rovnoľahlosť \small \mathscr{H}(S, \kappa)  je podobnosť s koeficientom   |\kappa|  . Pre   \kappa=1  je identitou, pre   \kappa=-1  rotáciou okolo \small  S o 180° (aj stredovou súmernosťou so stredom v bode \small  S ).
Pre   \kappa≠ 1  je jediným samodružným bodom stred \small  S . Samodružnou priamkou je každá priamka, ktorá prechádza stredom rovnoľahlosti. Pozrite si súbor appletov od Martina Vinklera Tu.
Rovnoľahlosť je špeciálne podobné zobrazenie. To znamená, že má všetky vlastnosti podobného zobrazenia.
Naviac má vlastnosť, že v rovnoľahlosti odpovedajúce priamky (vzor a obraz) sú rovnobežné.

Vľavo. V rovnoľahlosti platí: \small  AB\; || \;A'B' . Vpravo. Podobné zobrazenie zložené z rovnoľahlosti a otáčania.
Otvorte si applet Tu.
Veta 1.
V rovnoľahlosti \small  \mathscr{H}(S, \kappa)  : \small  X \rightarrow X'
  1. každé dve rovnoľahlé priamky sú rovnobežné,
  2. každé dve rovnobežné a nezhodné úsečky sú rovnoľahlé dvomi spôsobmi,
  3. každé dve nezhodné kružnice \small  (O_1,r_1),(O_2,r_2) sú rovnoľahlé, pričom stredy rovnoľahlosti ležia na strednej kružníc,
  4. spoločné dotyčnice dvoch kružníc prechádzajú odpovedajúcimi stredmi rovnoľahlostí (vnútorným \small S_2 a vonkajším \small S_1 stredom rovnoľahlosti).

Otvorte si applet Tu.
Veta 2.
Nech sú dve kružnice \small k_1= (O_1,r_1),k_2=(O_2,r_2)  rovnoľahlé, ich vonkajší stred rovnoľahlosti je bod \small  S_1 , vnútorný stred rovnoľahlosti \small  S_2 . Potom platí
\small  \mathscr{H_1}(S_1, \kappa= \frac{r_2}{r_1} ):k_2 \rightarrow k_1 ,\small   \mathscr{H_2}(S_2, \kappa= -\frac{r_2}{r_1} ):k_1 \rightarrow k_2 .
Veta 3.
Zložením rovnoľahlosti a zhodného zobrazenia dostaneme podobné zobrazenie.
Každé podobné zobrazenie možno získať zložením vhodného zhodného zobrazenia a rovnoľahlosti >.
Cvičenie 1.
Do daného trojuholníka \small  ABC vpíšte štvorec \small  KLMN tak , aby strana  \small KL ležala na strane \small  AB , bod \small  M ležal na strane \small  BC a bod \small  N na strane \small  AC .
Riešenie v práci [RUM], str. 98. 
Cvičenie 2.
Sú dané dva rôzne body \small  A,M , ktorých vzdialenosť je  d . Ďalej je dané kladné číslo  v . Zostrojte kosoštvorec  \small ABCD s výškou  v tak ,aby bod \small  M bol stredom jeho strany \small  BC .

Otvorte si rozbor úlohy Tu. Riešenie v práci [KRIZ], príklad 103.
\( .\)

Afinita

Geometrické zobrazenia \small  f v euklidovskej rovine \small \mathbb E_2 môžeme skúmať aj podľa počtu a druhu samodružných prvkov.
Definícia (Samodružné prvky).
  1. Samodružný bod \small X \in \mathbb E_2  je bod, ktorý sa pri zobrazení \small f zobrazí sám na seba. Platí: \small X' = f(X).
  2. Samodružná priamka  \small  p \subset \mathbb E_2 je priamka, ktorá sa pri zobrazení \small f zobrazí sama na seba  \small p= f(p) . Zároveň existuje bod  \small P \in p , ktorý sa zobrazí do bodu \small P' \neq P ; P' \in p .
  3. Priamka samodružných bodov je priamka, kde každý jej bod je samodružný. Pre každý bod na priamke platí X = X'. Hovoríme o bodovo samodružnej priamke.
Zvoľme si v euklidovskej rovine \small \mathbb E_2 dve rôznobežné priamky \small  o=PQ, s=AA' . Pozrite si obrázok Afinita. Budeme skúmať geometrické zobrazenie \small OA s vlastnosťami
  1. Obrazom ľubovoľného bodu \small X \in o=PQ je ten istý bod \small X, priamka \small  o=PQ je bodovo samodružná..
  2. Obrazom ľubovoľného bodu \small B \in \mathbb E_2 je bod \small B' \in \mathbb E_2, ktorý leží na priamke  \small s^B=BB' \parallel s=AA' .
  3. Obrazom priamky \small m=AB je priamka \small m'=A'B' , pričom bod \small 1=m \cap m' je samodružný. V prípade rovnobežnosti \small m \parallel o je tiež \small m' \parallel o (bod 1 je nevlastný).
  4. Obrazom priamky rovnobežnej s priamkou \small  s=AA' je tá istá priamka, priamka je samodružná.
  5. Takéto zobrazenie je zrejme bijektívne zobrazenie euklidovskej roviny. Budeme ho nazývať osová afinita v rovine.

Obr. Afinita
Vlastnosti.
  • osová afinita je jednoznačne určená priakou \small o=PQ a dvojicou odpovedajúcich si bodov \small A,A' ,
  • priamku \small o=PQ nazývame os afinity a priamku \small s=AA' nazývame smer afinity,
  • osová afinita zachováva incidenciu, rovnobežnosť a deliaci pomer troch kolineárnych bodov. Dôkaz je založený na vlastnosti podobných trojuholníkov. Pozrite si prácu [PLICH].
Osovú afinitu môžeme využiť aj pri dôkazoch niektorých vlastností všeobecných trojuholníkov. Stačí ak dokážeme určiť osovú afinitu, v ktorej sa daný všeobecný trojuholník zobrazí na rovnostraný trojuholník. Keďže osová afinita zachováva incidenciu a deliaci pomer (špeciálne stred úsečky sa zobrazí do stredu úsečky), tak napríklad vlastnosť ťažníc stačí dokázať len pre rovnostranný trojuholník.
Uvedieme konštrukciu ako takúto osová afinitu určuíť.
Cvičenie.
Určte OA tak, aby sa všeobecný trojuholník \small ABC zobrazil do rovnostranného trojuholníka \small A'B'C' . Riešenie nájdete Tu.
Riešené príklady.
Osová afinita je daná osou  o a dvojicou odpovedajúcich bodov (\small A, A'). Zostrojte bod \small B', ktorý je obrazom daného bodu \small B. Nech m =\small AB je priamka určená bodmi \small A, B. Uvažujme dva prípady:
  1. Priamka m je rôznobežná s osou o, riešenie Tu.
  2. Ak priamka m je rovnobežná s osou o tak použijeme konštrukciu:
    • zvoľme si vhodnú priamku p prechádzajúcu bodom \small A, ktorá nie je rovnobežná s osou o
    • na priamke p si zvoľme bod \small C tak, aby priamka \small  BC nebola rovnobežná s osou o
    • obrazom priamky \small p = AC je priamka \small a´= A´1, obraz \small C´ bodu \small C musí ležať na priamke a´
    • bodmi \small B, C je určená priamka \small b = BC, obrazom priamky b je priamka \small b´= C´2
    • obraz \small B´ bodu \small B musí ležať na priamke b´, riešenie Tu.
Veta.
Obraz kružnice v osovej afinite je elipsa (dôkaz je jednoduchý ak využijeme metódy analytickej geometrie).
Na zostrojenie takejto elipsu môžeme využiť dva spôsoby.
  1. Priama konštrukcia hlavnej a vedľajšej poloosi.
    Nájdením združených priemerov elipsy. Využijeme skutočnosť, že v kružnici združené priemery sú také priemery, ktoré sú vzájomne kolmé. (Priemery elipsy resp. kružnice sa nazývajú združené, ak sú dotyčnice v krajných bodoch jedného priemeru rovnobežné s druhým priemerom a naopak.)

  2. Otvorte si applet Tu.
  3. Nepriamo pomocou Rytzovej konštrukcie.
    V kružnici zvolíme dva ľubovoľné na seba kolmé priemery KL, MN a nájdeme ich obrazy K'L', M'N'. Osová afinita zachováva rovnobežnosť a deliaci pomer. Preto tvoria úsečky K'L', M'N' združené priemery elipsy. Ak poznáme dva združené priemery elipsy, využijeme na nájdenie hlavnej a vedľajšej osi Rytzovu konštrukciu. Pozrite si prácu [PLI].
Poznámka.
Vzťah osovej afinity v euklidovskej rovine si môžeme predstaviť aj ako kolmý priemet priestorovej afinity. Uvedieme definíciu osovej afinity medzi dvoma rôznobežnými rovinami v euklidovskom priestore z práce [DRA]. Pozrite si dynamický obrázok "Priestorová afinita".
Definícia.
Uvažujme dve rôznobežné roviny   \alpha, \alpha'  a ich priesečnicu označme  o . Zvoľme ďalej smer  s , ktorý je rôznobežný s oboma rovinami  \alpha, \alpha' . Potom priradíme navzájom body a priamky roviny  \alpha bodom a priamkam roviny  \alpha' tak, že platí:
  • spojnice zodpovedajúcich si bodov sú rovnobežné s priamkou  s ,
  • priesečníky zodpovedajúcich si priamok ležia na priamke  o .

Obr. Priestorová afinita, otvorte si dynamický obrázok Tu.
  • Osovú afinitu medzi dvoma rôznobežnými rovinami s výhodou využívame pri rezoch rovnobežnostena.
  • Porovnajme vlastnosti osovej afinity s rezom hranola, obrázok "Rez hranola (obrázok je prevzatý s práce [PLI]).

  • Obr. Rez hranola
  • Rovina   \rho  zodpovedá rovine rezu, rovina   \rho'  zodpovedá rovine dolnej podstavy. Smer afinity s zodpovedá smeru hrán, napríklad \small AE . Zodpovedajúce si body sú napríklad body  \small A,A' . Os  o je priesečnica rovín \rho, \rho' a zodpovedá priesečnici roviny podstavy a roviny rezu.
\( .\)

Stredová kolineácia

Definícia (Stredová kolineácia medzi dvoma rovinami).
Nech sú dané dve rôzne roviny   \alpha, \alpha'  a bod \small S , ktorý neleží ani v jednej z nich.
  1. Stredová kolineácia je bijektívne zobrazenie dvoch rovín, pri ktorom každému bodu prvej roviny odpovedá jeho priemet zo stredu \small S do roviny druhej. Používa sa aj termín perspektívna kolineácia. 
  2. Stred premietania \small S sa nazýva stred kolineácie. Priamku  o , priesečnicu rovín  \alpha, \alpha' , nazývame osou stredovej kolineácie.

Obr. Stredová kolineácia medzi dvoma rovinami

Otvorte si dynamický obrázok Tu.
Vlastnosti.
  1. Vlastnému bodu môže odpovedať nevlastný bod a naopak. Ak bod \small U \in \alpha leží v rovine rovnobežnej s rovinou  \alpha' , tak priamka \small \overleftrightarrow{SU} sa s rovinou  \alpha' pretína v nevlastnom bode. Analogicky pre bod \small V_ \infty .

  2. Otvorte si dynamický obrázok Tu.
  3. Priamky, ktoré si odpovedajú v perspektívnej kolineácii, sa pretínajú na osi kolineácie alebo sú s ňou rovnobežné (majú spoločný nevlastný bod).
  4. Body osi kolineácie sú samodružné body. Perspektívna kolineácia zachováva incidenciu.
  5. Perspektívna kolineácia nezachováva deliaci pomer ale zachováva dvojpomer. Stred úsečky sa vo všeobecnosti nezobrazuje do stredu úsečky.
Pre situáciu, keď obrazom vlastného bodu ja nevlastný bod a naopak, používame terminológiu:
  1. Vlastný bod \small  U , ktorý sa v kolineácii zobrazí do nevlastného \small  U'_ \infty nazývame úbežník (niekedy úbežník 1. druhu).
  2. Vlastný bod  \small V' , ktorý je v kolineácii obrazom nevlastného bodu \small  V_ \infty  nazývame úbežník (niekedy úbežník 2. druhu).
  3. Priamky, ktoré sú obrazom alebo vzorom nevlastnej priamky sa nazývajú úbežnice . Úbežnice(priamky) obsahujú všetky úbežníky daného druhu a sú rovnobežné s osou afinity.

Špeciálny typ perspektívnej kolineácie ak stred \small S je nevlastný bod, tak perspektívna kolineácia je osová afinita.
Perspektívnu kolineáciu si môžeme zjednodušene predstaviť ako vzťah medzi rezom ihlana (resp. kužeľa) rovinou a podstavou.

Otvorte si krokované riešenie Tu.
Poznámka.
Stredovú kolineáciu medzi dvoma rovinami  \alpha, \alpha' v euklidovskom priestore môžeme previesť na stredovú kolineáciu v rovine.
  1. Zvolíme si rovinu   \pi  , do ktorej budeme premietať a smer premietania určený vektorom "Priemet", pričom smer premietania volíme tak, aby nebol rovnobežný so žiadnou z rovín  \alpha, \alpha' .
  2. Os kolineácie  o , stred kolineácie \small S a zodpovedajúce si body \small A,A' premietneme pomocou smeru "Priemet" do roviny \pi .
  3. Keďže rovnobežné premietanie (smer "Priemet") zachováva rovnobežnosť, tak pre body \small A*, A'* platí opäť vzťah stredovej kolineácie.
  4. Stred kolineácie \small S* je rovnobežným priemetom stredu \small S , podobne body \small A*, A'* sú priemety bodov \small A,A' .
  5. Dvojicu odpovedajúcich si bodov \small A,A' nazývame kolineárne združené body.
  6. Vo všeobecnosti kolineácia je jednoznačne určená stredom \small   S , osou  o a dvojicou odpovedajúcich si bodov \small  A → A' . V takom prípade budeme pre kolineáciu používať označenie \small  \mathcal{K}(S,o,A →A')  .
Cvičenie.
  1. V kolineácii \small \mathcal{K}(S,o,A →A') zostrojte(určte) úbežnice. Riešenie Tu.
  2. V kolineácii \small \mathscr{K}(S, o, u) zostrojte obraz trojuholníka \small ABC. Strany \small AB, AC pretínajú úbežnicu  u .

    Riešenie Tu.
Veta.
Obrazom kružnice v stredovej kolineácii je regulárna kužeľosečka (elipsa, parabola alebo hyperbola).
Regulárne kužeľosečky môžeme klasifikovať podľa počtu nevlastných bodov. Elipsa má všetky body vlastné. Parabola má jeden nevlastný bod a hyperbola má dva nevlastné body.
Z predchádzajúceho textu vieme, že obrazom úbežníku I. druhu je nevlastný bod. Z toho vyplýva, že ak kružnica s úbežnicou
  1. nemá žiadny spoločný bod, potom je obrazom kružnice elipsa,
  2. má práve jeden spoločný bod, potom je obrazom kružnice parabola,
  3. má dva rôzne priesečníky, potom je obrazom kružnice hyperbola.
Pozrite si riešené príklady Tu.
\( .\)

Kruhová inverzia

Möbiova rovina je euklidovská rovina doplnená o jeden nevlastný bod  M^ \infty , ktorý budeme nazývať Möbiov bod.
V takto doplnenej rovine môžeme definovať zobrazenie, ktoré sa nazýva kruhová inverzia.
Definícia.
V Möbiovej rovine je daná kružnica \small \omega (S, r)  . Kruhová inverzia vzhľadom ku kružnici   \omega  je zobrazenie, ktorého obrazom
  1. stredu \small  S kružnice   \omega  je bod \small  M^ \infty
  2. bodu \small  M^ \infty je stred \small  S kružnice   \omega
  3. ľubovoľného bodu \small  X \neq S a \small  X \neq M^ \infty je bod \small  X' ležiaci na polpriamke \small  \overrightarrow {SX} tak, že platí
    \small  |SX| · |SX' | = r^2 .
Poznamenajme, že
  1. ak bod \small  X' je obrazom bodu \small  X , potom je aj bod \small  X obrazom bodu \small  X' , dvojicu odpovedajúcich bodov nazývame aj navzájom inverzné body - kruhová inverzia je involútorné zobrazenie;
  2. body na kružnici   \omega  sú samodružné;
  3. bod ležiaci vo vnútri kružnice   \omega  sa zobrazí na vonkajší bod a naopak.
  4. Konštrukcia obrazu \small  X' ľubovoľného bodu \small  X \neq S a \small  X \neq M^ \infty a \small  X \notin  \omega je založená na Euklidovej vete o odvesne.

    Otvorte si dynamickú konštrukciu Tu.
Konštrukcia pre bod \small  X , ležiaci mimo kružnice   \omega  :
Z bodu \small  X zostrojíme dotyčnicu kružnice  \omega , bod dotyku označme \small T_i . Z bodu \small T zostrojíme kolmicu na priamku \small  XS , päta tejto kolmice je hľadaný obraz \small  X' . Konštrukciu je možné použiť aj pre bod ležiaceho vo vnútri kružnice   \omega  .
Kruhová inverzia je nelineárne zobrazenie, priamka až na špeciálne prípady sa nezobrazuje na priamku (priamky, ktoré neprechádzajú stredom inverzie, sa zobrazujú na kružnice).
Veta (Konformné zobrazenie).
Kruhová inverzia je konformné zobrazenie, t.j zachováva veľkosť uhla \small \angle SAB \simeq   \angle SB'A' . Pozrite si obrázok "Konformné zobrazenie".

Dôkaz.
Z definície kruhovej inverzie vyplýva

Obr. Konformné zobrazenie

\small  |SA | \cdot |SA'| = |SB | \cdot |SB'| = r^2 \Rightarrow \frac{|SA' |}{|SB' |}= \frac{|SB| }{|SA|}
Teda trojuholníky \small ABS,BAS majú spoločný uhol pri vrchole, sú podľa vety  sus podobné.
Tvrdenie (Obraz priamky a kružnice).
Body priamky prechádzajúcej stredom inverzie \small  S sa zobrazujú opäť na túto priamku.
applet
Obr. Obraz priamky
Dôkaz
Ide vlastne o špeciálny prípad vety o konformnom zobrazení, keď bod  B leží na kolmici k polpriamke \small \overrightarrow {SA} . Zrejme platí
\small |SP | \cdot |SP'| = |SX | \cdot |SX'| = r^2 \Rightarrow \frac{|SP' |}{|SX' |}= \frac{|SX| }{|SP|} ,
lebo trojuholníky \small SAB,SB'A' sú podobné. Uhol pri vrchole \small X' je pravý, preto bod \small  B' je zrejme bodom Thálesovej kružnice.
Dôsledky.
  1. Obrazom priamky  p , ktorá neprechádza stredom inverzie je kružnica  p prechádzajúca stredom \small  S .
  2. Obrazom kružnice prechádzajúcej stredom inverzie je priamka, ktorá neprechádza stredom inverzie.
  3. Samodružnými bodmi sú body určujúcej kružnice   \omega  .
  4. Samodružnými priamkami sú priamky prechádzajúce stredom inverzie.
  5. Samodružné kružnice sú tie, ktoré ortogonálne pretínajú určujúcu kružnicu. Dôkaz si môžete pozrieť v práci [JAN].
Dôkazy týchto dôsledkov sa opierajú o involútornosť kruhovej inverzie.
Tvrdenie (Obraz kružnice neprechádzajúcej stredom \small  S ).
Obrazom kružnice, ktorá neprechádza stredom inverzie \small  S je kružnica.
applet
Obr. Obraz kružnice
Dôkaz. Využite mocnosť bodu \small  S ku kružniciam  k a  k' .
Poznámka.
Z obrázku "Obraz kružnice" je zrejmá jedna typická ale často opomínaná vlastnosť kruhovej inverzie:
Obrazom stredu kružnice  k nie je stred kružnice  k' .
Apolloniova úloha.
Zostrojte kružnicu dotýkajúcu sa troch geometrických útvarov: bodu - \small  B , priamky -  p , kružnice -  k .
  1. Existuje celkove desať možných kombinácií. Napr. \small  Bpp znamená zostrojiť kružnicu, ktorá prechádza bodom a dotýka sa dvoch priamok. Dotyk s bodom znamená incidenciu s ním.
  2. Najjednoduchšie prípady nastanú, keď sú dané tri body alebo tri priamky; tieto prípady vyriešil Euklides vo svojich Základoch. Apolloniove úlohy patria dodnes k najpríťažlivejším úlohám syntetickej geometrie.
Historické poznámky.
  1. O dotyku kružníc údajne písal už Archimedes. Jeho spis sa však nezachoval. Taktiež sa nezachoval dvojzväzkový pôvodný spis Apollonia z Pergy (262?-190? pred n. l.) „O dotykoch".
  2. Zmienil sa o ňom Pappos okolo roku 320, podľa ktorého Apollonios vyriešil všetky úlohy s výnimkou prípadu troch kružníc.
  3. Úlohu s tromi kružnicami riešil ako prvý F. Viete (1540-1603) v spise „Apollonius Gallus" (Paríž, r. 1600). V riešení použil stredy rovnoľahlosti troch kružníc.
  4. Vo všeobecnom prípade je osem výsledkov. Ak sa dané tri kružnice navzájom dotýkajú, riešenia sú dve (tzv. Soddyho kružnice).
Pozrite si prácu [SKL].
Metódy riešenia Apolloniovej úlohy
  1. Množina bodov danej vlastnosti - napr. \small  BBB - Euklidove Základy Kniha 4, Tvrdenie V.
  2. Rovnoľahlosť - úloha \small  Bpp .


  3. Kruhová inverzia - úloha \small  BBk


  4. Gergonnovo riešenie (Gergonne, Joseph Diaz (19. 6. 1771-4. 5. 1859), francúzsky matematik a astronóm).
\( .\)

Literatúra

  1. [BEC] Bečvár J., Bečvářová M., Vymazalová H.(ed.), Matematika ve starověku Egypt a Mezopotámie. Prometheus, Praha 2003. Dostupné Tu.
  2. [CAS] Castellanos,J., NonEuclid: Interactive Javascript Software for Creating Straightedge and Collapsible Compass Constructions in the Disk Model of Hyperbolic Geometry. Dostupné Tu.
  3. [CIZ] Čižmár, J., Euklides Základy. Perfekt 2022. ISBN 9788082260314.
  4. [DAV]Davidová, E., Řešení planimetrických konstrukčních úloh. Ostrava 2005. Dostupné Tu.
  5. [DRA] Drábek K., Harant F., Setzer O.: Deskriptivní geometrie I, SNTL, Praha 1978.
  6. [EUC] Euklidove Základy., Elektronická - verzia (angl.). Dostupné Tu.
  7. [GRE] Greenberg, M., Euclidean and non-Euclidean geometries. Third. Development and history. W. H. Freeman and Company, New York, 1993. Dostupné Tu. Stiahnuté PDF Tu.
  8. [HIL] Hilbert, D., Grundlagen der Geometrie (Základy geometrie). 1899. Dostupné Tu.
  9. [HIT] Hitchman, M. P., Geometry with an Introduction to Cosmic Topology. Oregon, USA 2018. Dostupné Tu.
  10. [HYP] Hyperbolic Geometry, Part III. Dostupné Tu. Stiahnuté PDF Tu.
  11. [CHAL] Chalmovianská, J., Geometria 2 (pre študentov učiteľstva matematiky). Dostupné Tu.
  12. [CHRI] M. Christersson, M., GeoGebra Constructions in the Disc. Dostupné Tu.
  13. [JAN]Janyška, J.: Geometrické zobrazení. Skriptá Brno 2022. Dostupné Tu.
  14. [JOY] Joyce, D.E., Euclid's Elements, 1994. Dostupné Tu.
  15. [KRI] Križalkovič, K., Cuninka, A., Šedivý, O.: 500 riešených úloh z geometrie. 2. vyd. Bratislava: Alfa, 1972. Polytechnická knižnica.
  16. [LAR] Larson, Loren C., Problem-Solving Through Problems. Springer-Verlag New York Inc. 1983. ISBN: 978-0-387-96171-2. Dostupné Tu.
  17. [LUK] Lukáč, S., Bádateľský prístup k výučbe trojuholníkov. Matematika – fyzika – informatika 23 2014.
  18. [MAN] Manthey, J., GeoGebra Tools for Poincare Disk. Dostupné Tu.
  19. [MON] Monoszová, G., Planimetria. Dostupné Tu.
  20. [PLI] Plichtová, Petra., Webová aplikace pro výuku osové afinity a středové kolineace. Univerzita Karlova v Praze, Matematicko-fyzikální fakulta, DP, 2023. Dostupné Tu.
  21. [RUM] Rumanová,L., Vallo,D: Geometria – vybrané kapitoly. FPV UKF v Nitre, 2009. ISBN: 978-80-8094-567-1.
  22. [SKL] Sklenáriková, Z.: K metódam riešenia Apolloniovej úlohy. Matematika v proměnách věků. III. Praha, 2004.
  23. [SED] Šedivý, O., Vallo, D., Základy elementárnej geometrie. FPV UKF v Nitre, 2009. ISBN : 978-80-8094-623-4.Dostupné Tu.
  24. [SER] Servít, F., Eukleidovy Základy (Elementa). JČM, Praha, 1907. Dostupné Tu.
  25. Ukážka funkčného modelu "The hyperbolic plane" Tu, ktorý je prevzatý zo stránky TH .
  26. [VAL, 2005] Vallo, D.,Geometria perspektívnych trojuholníkov. FPV UKF v Nitre,2005, str.9. ISBN : 80-8050-825-9. Dostupné Tu.
  27. [VAL, 2016] Vallo, D., Metodika konštrukčných úloh z geometrie v prostredí DGS. UKF Nitra 2016. Dostupné Tu.
  28. [VAL, 2021] Vallo, D., Koncepcia výučby geometrie podporovanej implementáciou dynamických geometrických programov. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. FPV Nitra, 2021. Stiahnuté PDF Tu.
  29. [VIN] Vinkler, M., Materiály v prostredí GeoGebra. Dodtupné Tu.
  30. ŽILKOVÁ, K. Dilemy v tvorbe e-kurzu Manipulačná geometria. In: Matematika v primárnej škole - rôzne cesty, rovnaké ciele. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2013. ISBN 978-80-555-0765-1, s. 276-280.
\( .\)