Geometria kružnice

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Planimetria a stereometria
Kniha: Geometria kružnice
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: štvrtok, 4 júna 2026, 12:43

Kružnica, kruh

Definícia.
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu  S   vzdialenosť  rovnú kladnému reálnemu číslu  r  sa nazýva kružnica so stredom \small  S a polomerom  r . Symbolicky
 \small k = \lbrace{x \in \mathbb{E^2 };\; | SX|=r \rbrace}  .
Množina všetkých bodov v rovine, ktoré majú od pevného bodu \small  S vzdialenosť menšiu alebo rovnú číslu  r sa nazýva kruh so stredom \small  S a polomerom  r . Symbolicky
 \small K= \lbrace{x \in \mathbb{E^2 };\; \left| SX \right| \leq r \rbrace} .
Bod \small S nazývame stred kružnice resp. stred kruhu a číslo  r> 0 polomer kružnice resp. kruhu.
Ľubovoľné dva body kružnice delia túto kružnicu na dve časti, ktoré nazývame oblúky kružnice alebo kružnicové oblúky.
Dva polomery \small SA,SB rozdelia kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové výseky.
Tetiva \small AB rozdelí kruh na dve časti, ktoré nazývame kruhové odseky.

Otvorte si applet Tu.
Definícia.
  1. Nech je daná kružnica \small k(S;r) a body \small A,B, ktoré rozdeľujú kružnicu na dva kružnicové oblúky. Uhol \small  ASB nazývame stredový uhol prislúchajúci k oblúku \small AB.
  2. Ak na kružnici zvolíme tri body \small A,B,C, potom uhol \small ACB sa nazýva obvodový uhol prislúchajúci k oblúku \small AB.
V geometrii skúmame vlastnosti geometrických útvarov v dvoch základných kategóriách, ktoré zahŕňajú:
  1. polohové vlastnosti,
  2. metrické vlastnosti.
V tejto kapitole budeme skúmať:
  1. vzájomnú polohu priamky a kružnice,
  2. vzájomnú polohu dvoch kružníc.
a z hľadiska metrického sa zameriame na:
  1. vzťah medzi veľkosťou stredového uhla a prislúchajúcich obvodových uhloch v kružnici, 
  2. mocnosť bodu ku kružnici.
Nech je daná kružnica \small  k (S; r) a priamka p. Skúmajme vzájomnú polohu kružnice k a priamky p.
Je daná kružnica \small k (S; r) a priamka p. Nech \small v = SP je vzdialenosť priamky od stredu kružnice k.
Môžu nastať len tri prípady: \small SP > r, SP = r  alebo \small SP < r. Aktivujte zaškrtávacie políčko v  applete.

Otvorte si applet Tu.
  1. Ak má priamka  p od stredu \small  S kružnice  k vzdialenosť  v > r, tak priamka p kružnicu  k nepretína.
    • Priamka  p sa nazýva nesečnica kružnice  k.
  2. Ak priamka má od stredu kružnice vzdialenosť rovnú polomeru  v=r , tak má priamka s kružnicou jediný spoločný bod \small T .
    • Priamka, ktorá má s kružnicou jediný spoločný bod, sa nazýva dotyčnica kružnice.
    • Spoločný bod priamky a kružnice je bod dotyku.
    • Dotyčnica je vždy kolmá na polomer kružnice \small ST .
  3. Ak má priamka od stredu kružnice vzdialenosť  v < r, tak má priamka a kružnica dva rôzne spoločné body.
    • Priamka, ktorá má s kružnicou dva rôzne spoločné body, sa nazýva sečnica kružnice.
    • Spoločné body priamky a kružnice sú ich priesečníky.
Príklad.
Je daná kružnica \small  k(S; r) a jej dotyčnica  t . Zostrojte všetky kružnice, ktoré sa dotýkajú kružnice  k tak aj priamky  t a majú pritom polomer  d .

Otvorte riešenie Tu.
Definícia.
Dané dve kružnice  k_1(S_1;r_1), k_2 (S_2;r_2) s rôznymi stredmi. Priamka (resp. úsečka) \small S_1S_2) ) sa nazýva stredná týchto dvoch kružníc.
Ak pre dve kružnice platí: \small   S_1S_2 >  r_1 + r_2  , tak nemajú spoločný bod:  k_1 ∩ k_2 = ∅ . Hovoríme, že kružnice ležia mimo seba.
Ak pre dve kružnice platí: \small   r_1 - r_2 < S_1S_2 < r_1 + r_2  , tak kružnice sa pretínajú v dvoch bodoch \small A,B).
Ak pre dve kružnice platí:   0 < S_1S_2 < r_1 - r_2  , tak jedna kružnica leží vo vnútri druhej.

V applete zmeňte polohu bodu \small S_2, otvorte applet Tu.
Ak majú kružnice len jeden spoločný bod \small  k_1 ∩ k_2 = T , tak hovoríme, že kružnice sa dotýkajú.
  1. Kružnice majú vonkajší dotyk , ak platí: \small   S_1S_2 = r_1 + r_2  .
  2. Kružnice majú vnútorný dotyk, ak platí: \small   S_1S_2 = r_1 - r_2  .
\( .\)

Veta o obvodových uholch

Nech \small ACB je oblúk kružnice \small  k (S; r) a jemu prislúchajúci obvodový uhol \small  ∢ ACB . Skúmajme jeho veľkosť.
Veta (O obvodových uhloch).
Ľubovoľné dva obvodové uhly prislúchajúce k tomu istému oblúku kružnice majú rovnakú veľkosť.
Obvodový uhol je polovicou stredového uhla prislúchajúceho k tomu istému oblúku.

Otvorte motivačný applet Tu.
  1. Priložený applet je motivačný a môžete ho využiť pri skúmaní závislosti veľkosti obvodových uhlov \small  ∢ ACB od polohy bodu \small  C .
  2. Veľkosť obvodového uhla nezávisí od polohy bodu \small  C , rozhodujúce sú body \small  A,B resp. uhol  ω .
  3. Konštrukcia oblúka, z ktorého vidieť úsečku pod daným uhlom. Otvorte si konštrukciu Tu.
  4. Ak body \small  A, B sú krajné body priemeru, tak rozdelia kružnicu na dve polkružnice: stredový uhol je priamy a obvodový uhol pravý.
    Definícia.
    Množina vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov s preponou \small  AB je kružnica  k s priemerom \small  AB okrem bodov \small  A, B. Kružnicu  k nazývame Thálesova kružnica.
Dôkaz (vety o obvodových uhloch).
V dôkaze vety o obvodových uhloch sa využívajú dve základné vlastnosti trojuholníka.  
  1. "Vonkajší uhol trojuholníka sa rovná súčtu vnútorných uhlov pri zvyšných vrcholoch."
  2. "V rovnoramennom trojuholníku sa uhly pri základni navzájom rovnajú" (Kniha 1, Tvrdenie V).

Spojením týchto dvoch tvrdení dostaneme:
Dôsledok.
Prípad 1 (Veta o obvodových uhloch).
Nech \small S je vnútorný bod uhla \small ∡ACB . Potom obvodový uhol \small  ACB je polovicou stredového uhla \small ASB .
  1. Zvoľme bod \small C na kružnici \small k(S, r=SA tak, aby bod \small S bol vnútorný bod uhla \small ∡ACB .
  2. Podľa predchádzajúceho dôsledku veľkosť vonkajšieho uhla  \small \angle ASC_1 trojuholníka \small ASC pri vrchole \small S je rovná dvojnásobku veľkosti uhla  \small \angle SCA pri základni rovnoramenného trojuholníka \small ASC . Podobne pre trojuholník \small BSC platí  \small \angle BSC_1 =2. \small \angle SCB.
  3. Odtiaľ dostávame
     \small \angle ASB=2. \small \angle ACB.

Konštrukčný dôkaz Tu
Prípad 2 (Veta o obvodových uhloch).
Nech \small S leží na ramene uhla \small ∡ACB Potom obvodový uhol \small  ACB je tiež polovicou stredového uhla \small ASB .
Posuňte bod C proti smeru hodinových ručičiek do krajnej polohy vľavo tak, aby body \small B, S, C ležali na jednej priamke (boli kolineárne). Potom dôkaz pre prípad 2 bude analogický ako v prípade 1. Situácia sa transformuje len na jeden trojuholník.
Prípad 3 (Veta o obvodových uhloch).
Nech S je vonkajší bod uhla ∡ACB. Potom obvodový uhol \small  ACB je polovicou stredového uhla \small ASB .
Zrejme platí  \omega=\small \angle ASB=2. \angle ASC_1-2.\angle BSC_1=2\alpha - 2\beta. Pozrime sa na rozdiel uhlov pri vrchole \small C . Zistíme, že  \small \angle ACB= \angle ACS-\angle BCS. Keďže trojuholníky \small ASC , \small BSC sú rovnoramenné, tak platí
 \small \angle ACB= \alpha - \beta= \frac{\omega}{2}  .
Pozrite si konštrukčný dôkaz od Martina Vinklera, ktorý je dostupný Tu. Pre bod \small C môžu nastať len tieto tri prípady, preto je dôkaz vety o obvodových uhloch ukončený.
Príklad.
Je daná kružnica \small  k (S, r)) a na nej dva body \small  A,B. Pre každý priemer \small  XY kružnice  k zostrojíme (ak existuje) priesečník priamok \small  AX, BY. Určte množinu všetkých takých priesečníkov. Budeme predpokladať, že  AB nie je priemer kružnice. (Larson 8.1.2. - zadanie Tu.)
V planimetrii sa pomerne často vyskytujú úlohy, v ktorých sa hľadá množina \small M bodov s danou vlastnosťou \small V. Symolicky to môžeme zapísať takto \small  M= \lbrace{X \in E^2; \text{ph}V(X)=1}\rbrace  . Takéto množiny sa tiež označujú ako "Geometrické miesta bodov (GMB)". Riešenie takýchto úloh sa skladá z troch častí:
  1. Najskôr musíme určiť základné charakteristické prvky danej množiny (najčastejšie experimentálne) resp. komplexne popísať danú množinu \small M. Potom overiť platnosť výrokov:
  2. \small X \in M \Rightarrow X  má vlastnosť \small V,
  3. ak \small X má vlastnosť \small V, tak patrí do množiny \small M.
V našom príklade budeme pri experimentovaní postupovať takto:
  1. Thalesova veta hovorí, že trojuholníky \small XAY, XBY sú pravouhlé s pravým uhlom pri vrcholoch \small A,B.
  2. Obvodové uhly  \small \angle AXB a  \small \angle BYA majú rovnakú veľkosť   \alpha  .
  3. Označme si   \small \phi = \angle AXY  a \small \psi = \angle BYX .
  4. Súčet uhlov v trojuholníku je 180°, preto bude  \phi+\alpha =90°- \psi, \; \psi+ \alpha =90°- \phi .
  5. Odtiaľ dostávame, že súčet uhlov  \phi+ \psi je konštantný pre ľubovoľný priemer \small XY a dva pevné body \small AB.
  6. Preto aj vrcholové uhly  \small \angle XPY=\angle APB majú konštantnú veľkosť. To znamená, že body \small P ležia na kružnicovom oblúku \small (APB).
  7. K nájdeniu oblúka stačí zvoliť jeden priemer \small XY a jeden odpovedajúci priesečník  \small P=AX \cap BY .

Otvorte si konštrukčný dôkaz Tu.
Postup, ktorý sme popísali v týchto 7 krokoch, zahŕňa časť A aj časť B. Experimentálne sme stanovili, že množina \small M je kružnicový oblúk \small (APB). Na overenie platnosti výroku "\small X \in M \Rightarrow X má vlastnosť \small V" teraz stačí ukázať, že výroková formula  [(1. \wedge 2.) \Rightarrow  4] \Rightarrow (5. \wedge 6.) je tautológia.  To je však zrejmé. Keďže aj opačný postup  [(5. \wedge 6.) \Rightarrow 4.] \Rightarrow 1.  je tautológia, tak aj časť C je pravdivý výrok.
Poznámky.
  1. Pri určovaní GMB je mnohokrát najťažší krok A.
  2. Program GeoGebra tento krok zjednoduší tým, že pomocou nástroja "Množina bodov" (nachádza sa v sekcii nástrojov "Kolmica") vykreslí hľadanú množinu \small M.
  3. Potom je však nutné realizovať kroky B a C.
  4. Pozrite si aplikovanie tohto nástroja v kurze Didaktika matematiky v knihe Množiny bodov. Dostupné Tu.
\( .\)

Tetivový štvoruholník

Definícia.
Konvexný štvoruholník, ktorý je vpísaný do kružnice, sa nazýva tetivový štvoruholník. Štvorec, obdĺžnik, rovnoramenný lichobežník sú zvláštne prípady tetivových štvoruholníkov. 

Obr. Tetivový štvoruholník. 
Veta.
Nutná a postačujúca podmienka na to, aby daný konvexný štvoruholník \small ABCD bol tetivový, je:
súčet protiľahlých uhlov je 180°.
Dôkaz (obr. Tetivový štvoruholník)
  1. Uhol \small \beta=\angle ABC je obvodový nad jedným z oblúkov \small AC kružnice \small k, ktorá je opísaná štvoruholníku \small ABCD. Protiľahlý uhol  \small \delta =\angle ADC je obvodový nad druhým oblúkom \small AC. Preto platí:
     \small \beta+ \delta = 180^\circ.
    O druhých dvoch uhloch  \small \alpha, \gamma platí potom nevyhnutne to isté.
    Majme obrátene štvoruholník \small ABCD, o ktorého protiľahlých uhloch  \small \alpha, \gamma platí:
     \small \alpha+ \gamma = 180^\circ .
    Trojuholníku \small ABD opíšeme kružnicu \small k. Uhol  \small \alpha=\angle BAD je v nej obvodovým uhlom nad oblúkom \small BD. Obvodový uhol nad druhým oblúkom \small BD má veľkosť \small 180° − α = γ, a preto vrchol \small C je nutne bodom tohto druhého oblúka. To však znamená, že štvoruholník \small ABCD je tetivový.
Veta (Ptolemaiova veta).
O uhlopriečkach \small e, f tetivového štvoruholníka \small ABCD platí tzv.:
\small ef = ac + bd,
kde \small a, b, c, d sú dĺžky strán uvažovaného štvoruholníka.
Dôkaz (obr. Tetivový štvoruholník)
Nech je daný tetivový štvoruholník ABCD a označme \small AB = a, BC = b, CD = c, AD = d, AC = e, BD = f a uhly pri vrcholoch \small A, B, C, D postupne \small α, β, γ, δ.
Na trojuholníky \small ABD, BCD aplikujeme kosínusové vety:
(1) \small f² = a² + d² - 2ad· \cos (α) ,
(2)\small f² = b² + c² − 2bc·\cos(γ).
Keďže však \small γ = 180° − α, druhá rovnica sa mení na:
\small f² = b² + c² + 2bc·\cos(α).
Vylúčením \small cos(α) z rovníc (1) a (2) dostaneme:
(3)\small f²(ad + bc) = (ab + cd)(ac + bd).
Podobným spôsobom z trojuholníkov ABC a ACD dostaneme:
(4)\small e²(ab + cd) = (ad + bc)(ac + bd).
Vynásobením rovníc (3) a (4) získame Ptolemaiovu vetu.
Poznámka (Použitie).
Ptolemaiov vzorec môže byť východiskom na odvodenie mnohých ďalších vzorcov rovinného geometrie. Ako dôkaz tohto tvrdenia odvodíme vzorec pre:
(5)\small \sin(α + β), ak sú uhly \small α, β a ich súčet ostré.
Narysujme tetivový štvoruholník \small ABCD tak, že uhlopriečka \small AC je priemerom opísanej kružnice.
Označme \small ∠CAD = α, ∠CAB = β a položme \small AC = 1.

Obr. Pravouhlý tetivový štvoruholník. Applet si otvoríte Tu.
Potom z pravouhlého trojuholníka \small ACD získame:
(i)\small \sin(α) = CD / AC = CD, \small \cos(α) = AD.
Z pravouhlého trojuholníka \small ACB:
(ii)\small \sin(β) = BC / AC = BC, \small \cos(β) = AB.

Nech pre bod \small P platí, že je \small BP priemer kružnice. Potom (pre obvodové uhly)  platí  \small \gamma= ∠BPD = ∠BAD = α + β ,
(iii) \small \sin(α + β)=\sin( \gamma ) = BD / BP = BD / 1= BD .
Pre štvoruholník platí Ptolemaiova veta \small AC · BD = AB · CD + BC · AD. Dosadením z rovníc (i), (ii), (iii) dostaneme:
\small \sin(α + β) = \sin(α) · \cos(β) + \sin(β) · \cos(α),
čo je žiadaný vzorec.
Cvičenia Tu.
\( .\)

Prémiová úloha

Prémiová úloha pre študentov 2. ročníka UČMA.
Téma: Presná konštrukcia tetivového (tiež cyklického) štvoruholníka so zadanými stranami.
Úloha.
Zostrojte cyklický štvoruholník (tetivový), ktorého dĺžky strán sú:
AB = a, \quad BC = b, \quad CD = c, \quad DA = d.
Nepoužívajte žiadny algebraický výpočet uhlopriečok ani trigonometrické funkcie. Využite princíp inverznej Ptolemaiovej vety a známe konštrukcie elíps.
Postup konštrukcie - návod
  1. Zvoľte bod A a zostrojte úsečku AB = a.
  2. Zostrojte elipsu s ohniskami A a B, pre ktorú platí AC + CB = a+b. Bod C sa bude nachádzať na tejto elipse.
  3. Zostrojte elipsu s ohniskami A a B, pre ktorú platí ...
Poznámky.
  1. Na konštrukciu elípsy využite buď definíciu pomocou kružidla (súčet vzdialeností k ohniskám je konštantný), alebo pre pokročilejších možné využitie digitálnej geometrie (GeoGebra).
  2. Riešenie doplňte komentárom/diskusiou, ktorý/á vysvetľuje, prečo bod C z tejto konštrukcie zabezpečuje existenciu tetivového štvoruholníka.
Za úspešne vykonanú konštrukciu a zdôvodnenie môže študent získať 1 prémiový bod.
\( .\)

Mocnosť bodu ku kružnici

Je daná kružnica \small k(S,r) so stredom \small S a polomerom r. Bod \small M leží zvonka kružnice. Nech p je sečnica kružnice k vedená bodom \small M a \small A,B sú priesečníky sečnice s kružnicou k  .
Skúmajme súčin \small m = |MA| \cdot |MB|. Po otvorení motivačného appletu a experimentovaním s polohou bodu \small M , môžeme vysloviť hypotézu:
               Súčin \small m = |MA| . |MB| je konštantný.

Otvorte si motivačný applet Tu.
Otázky.
Je súčin  \small m = |MA| \cdot |MB| nezávislý od polohy sečnice \small p= \overleftrightarrow{AB} ? Inými slovami je konštantný pre ľubovoľnú polohu bodov \small A,B ?
Môžeme definovať súčin aj pre prípad, ak bod \small M leží vo vnútri kružnice \small k(S,r) ? Odpovede nájdeme vo forme dôkazov viet o mocnosti.
Definícia (Mocnosť bodu ku kružnici).
Ľubovoľnému bodu \small M roviny možno priradiť reálne číslo m , pre ktorého absolútnu hodnotu platí \small |m| = |MA| × |MB|, pričom
  1. m > 0 pre bod \small M ležiaci mimo kružnice (vonkajší bod kružnice),
  2. m = 0 pre bod \small M ležiaci na kružnici (bod kružnice),
  3. m < 0 pre bod \small M ležiaci vnútri kružnice (vnútorný bod kružnice).
Číslo m sa nazýva  mocnosť bodu \small M ku kružnici k.
Veta 1.
Mocnosť bodu \small M ku kružnici \small k(S,r) nezávisí od polohy sečnice kružnice, ktorá prechádza bodom \small M .
Dôkaz.
  1. Uvažujme o trojuholníkoch \small \triangle MCA, \triangle MBD .
  2. Obvodové uhly k oblúku \small AC pri vrcholoch \small B,D sú zhodné.
  3. Uhol  \xi pri vrchole \small M je spoločný pre obidva trojuholníky.
  4. Trojuholníky \small \triangle MCA, \triangle MBD sú podobné.
  5. Pre pomery odpovedajúcich strán platí \small \frac{MB|}{|MD|}=\frac{ |MC|}{|MA|}.
  6. Odtiaľ dostávame \small |MA| × |MB| = |MC| × |MD|=konštanta.
  7. Tým je dôkaz ukončený.

Otvorte si konštrukčný dôkaz Tu.
Dôsledok.
Súčin \small |MA| × |MB| sa rovná číslu  v^2-r^2 , kde \small v= \left| MS \right| a  r je polomer kružnice \small k(S,r).
Dokázať tento dôsledok je veľmi jednoduché. Stačí zvoliť sečnicu \small CD tak, aby prechádzala stredom kružnice. V takom prípade bude
  • \small \left| MD\right|=\left| MS\right|+\left| SD\right|=v+r   a
  • \small \left| MC\right|=\left| MS\right|-\left| SC\right|=v-r .
Po vynásobení  (v+r)(v-r)=v^2-r^2 .
Poznámka.
V prípade, keď bod \small M leží vo vnútri kružnice tvrdenie vety 1 a tvrdenie dôsledku ostáva v platnosti. Trojuholníky \small \triangle MCA, \triangle MBD sú podobné. Naviac v súlade s definíciou mocnosti bodu ku kružnici, bude v prípade bodu ležiaceho vo vnútri kružnice, číslo \small m = v^2 -r^2 záporné. Pozrite si ilustračný obrázok.


Nasledujúca veta platí len v prípade, že bod \small M je mimo kružnice  k . Mocnosť bodu \small M v tomto prípade môžeme vyjadriť pomocou veľkosti úsečky \small |MT| , kde \small T je dotykový bod dotyčnice ku kružnici, ktorá prechádza bodom \small M .
Veta 2.
Pre mocnosť bodu \small M , ktorý leží zvonka kružnice \small k(S,r), platí rovnosť \small m = |MT|^2=v^2 -r^2. Bod \small T je dotykový bod dotyčnice, ktorá prechádza bodom \small M .
Dôkaz vety 2 ilustrujeme ako limitný prechod vo veta 1.
  1. Vzťah \small |m| = |MA| × |MB| platí pro ľubovoľnú sečnicu.
  2. Pohybujme sečnicou tak, aby sa postupne blížila k dotyčnici v bode \small T.
  3. Bod \small A i bod \small B sa blížia k bodu \small T .
  4. Veľkosť úsečky \small MA sa blíži k veľkosti úsečky \small MT .
  5. Z toho usudzujeme, že súčin \small MA × MB sa blíži k súčinu \small MT × MT = {MT}^2 .
Pomocou obrázka urobte korektný matematický dôkaz. Využite podobnosť trojuholníkov \small \triangle MAT, \triangle MTB , ktoré majú zhodné uhly. Pre pomery odpovedajúcich strán platí \small \frac{MA|}{|MT|}=\frac{ |MT|}{|MB|}.
Pri odvodení vzťahu \small m = |MT|^2=v^2 -r^2 môžeme využiť skutočnosť, že trojuholník \small MST je pravouhlý a použiť Pytagorovu vetu.
Cvičenie.
Zostrojte kružnicu, ktorá sa dotýka danej priamky  p a prechádza dvoma rôznymi bodmi \small A,B , ktoré neležia na priamke a priamky \small p,AB sú rôznobežné. Úlohu riešte pomocou mocnosti bodu ku kružnici.
Rozbor  Tu. Zadanie Tu. Konštrukcia pomocou paraboly Tu. Konštrukčné kroky Tu.
Definícia (Chordála a chordický bod).
Majme dve nesústredné kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Množina všetkých bodov, ktoré majú rovnakú mocnosť k obom kružniciam je priamka kolmá k spojnici stredov týchto kružníc. Nazývame ju chordála.
Korektnosť definície a konštrukcia chordály.
  1. Dané kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 sa pretínajú v dvoch bodoch/priesečníkoch. Priamka určená priesečníkmi daných kružníc je spoločná sečnica oboch kružníc. Preto ľubovoľný bod priamky určenej týmito priesečníkmi má rovnakú mocnosť k obom kružniciam. Priamka určená priesečníkmi daných kružníc je chordála daných kružníc.
  2. Kružnice sa dotýkajú v bode, ktorý má mocnosť  m = 0 k obom kružniciam. Chordála je spoločná dotyčnica v bode. Dôkaz, že spoločná dotyčnica je množina bodov s rovnakou mocnosťou k obom kružniciam, vyplýva z vety 2.
  3. V prípade, že kružnice nemajú spoločný bod zvoľme pomocnú kružnicu \small  k_3(S_3,r_3) , ktorá pretína obe kružnice \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Zostrojme chordály \small  chord(k_i,k_3)=\overleftrightarrow{A_iB_i}, \; i=1,2 . Ich priesečník označme \small P . Tento bod má rovnakú mocnosť ku všetkým trom kružniciam. Nazývame ho chordický bod. Týmto bodom potom vedieme kolmicu k úsečke, čo je chordála kružníc \small  k_i(S_i,r_i), i=1,2 . Aktivujte si priložený applet.

Otvorte applet Tu.
\( .\)

Kruhová inverzia

Möbiova rovina je euklidovská rovina doplnená o jeden nevlastný bod  M^ \infty , ktorý budeme nazývať Möbiov bod.
V takto doplnenej rovine môžeme definovať zobrazenie, ktoré sa nazýva kruhová inverzia.
Definícia.
V Möbiovej rovine je daná kružnica \small \omega (S, r) . Kruhová inverzia vzhľadom ku kružnici  \omega je zobrazenie, ktorého obrazom
  1. stredu \small S kružnice  \omega je bod \small M^ \infty
  2. bodu \small M^ \infty je stred \small S kružnice  \omega
  3. ľubovoľného bodu \small X \neq S a \small X \neq M^ \infty je bod \small X' ležiaci na polpriamke \small \overrightarrow {SX} tak, že platí
    \small |SX| · |SX' | = r^2 .
Poznamenajme, že
  1. ak bod \small X' je obrazom bodu \small X , potom je aj bod \small X obrazom bodu \small X' , dvojicu odpovedajúcich bodov nazývame aj navzájom inverzné body - kruhová inverzia je involútorné zobrazenie;
  2. body na kružnici  \omega sú samodružné;
  3. bod ležiaci vo vnútri kružnice  \omega sa zobrazí na vonkajší bod a naopak.
Konštrukcia obrazu \small X'
  1. ľubovoľného bodu \small X \neq S a \small X \neq M^ \infty a \small X \notin \omega je založená na Euklidovej vete o odvesne.

Otvorte si dynamickú konštrukciu Tu.
Konštrukcia pre bod \small X , ležiaci mimo kružnice  \omega :
Z bodu \small X zostrojíme dotyčnicu kružnice  \omega , bod dotyku označme \small T_i . Z bodu \small T zostrojíme kolmicu na priamku \small XS , päta tejto kolmice je hľadaný obraz \small X' . Konštrukciu je možné použiť aj pre bod ležiaceho vo vnútri kružnice  \omega .
Kruhová inverzia je nelineárne zobrazenie, priamka až na špeciálne prípady sa nezobrazuje na priamku (priamky, ktoré neprechádzajú stredom inverzie, sa zobrazujú na kružnice).
Veta (Konformné zobrazenie).
Kruhová inverzia je konformné zobrazenie, t.j zachováva veľkosť uhla \small \angle SAB \simeq \angle SB'A' . Pozrite si obrázok "Konformné zobrazenie".

Dôkaz.
Z definície kruhovej inverzie vyplýva

Obr. Konformné zobrazenie

\small |SA | \cdot |SA'| = |SB | \cdot |SB'| = r^2 \Rightarrow \frac{|SA' |}{|SB' |}= \frac{|SB| }{|SA|}
Teda trojuholníky \small ABS,BAS majú spoločný uhol pri vrchole, sú podľa vety  sus podobné.
Tvrdenie (Obraz priamky a kružnice).
Body priamky prechádzajúcej stredom inverzie \small S sa zobrazujú opäť na túto priamku.
applet
Obr. Obraz priamky
Dôkaz
Ide vlastne o špeciálny prípad vety o konformnom zobrazení, keď bod  B leží na kolmici k polpriamke \small \overrightarrow {SA} . Zrejme platí
\small |SP | \cdot |SP'| = |SX | \cdot |SX'| = r^2 \Rightarrow \frac{|SP' |}{|SX' |}= \frac{|SX| }{|SP|} ,
lebo trojuholníky \small SAB,SB'A' sú podobné. Uhol pri vrchole \small X' je pravý, preto bod \small B' je zrejme bodom Thálesovej kružnice.
Dôsledky.
  1. Obrazom priamky  p , ktorá neprechádza stredom inverzie je kružnica  p prechádzajúca stredom \small S .
  2. Obrazom kružnice prechádzajúcej stredom inverzie je priamka, ktorá neprechádza stredom inverzie.
  3. Samodružnými bodmi sú body určujúcej kružnice  \omega .
  4. Samodružnými priamkami sú priamky prechádzajúce stredom inverzie.
  5. Samodružné kružnice sú tie, ktoré ortogonálne pretínajú určujúcu kružnicu. Dôkaz si môžete pozrieť v práci [JAN].
Dôkazy týchto dôsledkov sa opierajú o involútornosť kruhovej inverzie.
Tvrdenie (Obraz kružnice neprechádzajúcej stredom \small S ).
Obrazom kružnice, ktorá neprechádza stredom inverzie \small S je kružnica.
applet
Obr. Obraz kružnice
Dôkaz. Využite mocnosť bodu \small S ku kružniciam  k a  k' .
Poznámka.
Z obrázku "Obraz kružnice" je zrejmá jedna typická ale často opomínaná vlastnosť kruhovej inverzie:
Obrazom stredu kružnice  k nie je stred kružnice  k' .
Apolloniova úloha.
Zostrojte kružnicu dotýkajúcu sa troch geometrických útvarov: bodu - \small B , priamky -  p , kružnice -  k .
  1. Existuje celkove desať možných kombinácií. Napr. \small Bpp znamená zostrojiť kružnicu, ktorá prechádza bodom a dotýka sa dvoch priamok. Dotyk s bodom znamená incidenciu s ním.
  2. Najjednoduchšie prípady nastanú, keď sú dané tri body alebo tri priamky; tieto prípady vyriešil Euklides vo svojich Základoch. Apolloniove úlohy patria dodnes k najpríťažlivejším úlohám syntetickej geometrie.
Historické poznámky.
  1. O dotyku kružníc údajne písal už Archimedes. Jeho spis sa však nezachoval. Taktiež sa nezachoval dvojzväzkový pôvodný spis Apollonia z Pergy (262?-190? pred n. l.) „O dotykoch".
  2. Zmienil sa o ňom Pappos okolo roku 320, podľa ktorého Apollonios vyriešil všetky úlohy s výnimkou prípadu troch kružníc.
  3. Úlohu s tromi kružnicami riešil ako prvý F. Viete (1540-1603) v spise „Apollonius Gallus" (Paríž, r. 1600). V riešení použil stredy rovnoľahlosti troch kružníc.
  4. Vo všeobecnom prípade je osem výsledkov. Ak sa dané tri kružnice navzájom dotýkajú, riešenia sú dve (tzv. Soddyho kružnice).
Pozrite si prácu [SKL].
Metódy riešenia Apolloniovej úlohy
  1. Množina bodov danej vlastnosti - napr. \small BBB - Euklidove Základy Kniha 4, Tvrdenie V.
  2. Rovnoľahlosť - úloha \small Bpp .
  3. Kruhová inverzia - úloha \small BBk
  4. Gergonnovo riešenie (Gergonne, Joseph Diaz (19. 6. 1771-4. 5. 1859), francúzsky matematik a astronóm).
\( .\)

Literatúra

  1. [BEC] Bečvár J., Bečvářová M., Vymazalová H.(ed.), Matematika ve starověku Egypt a Mezopotámie. Prometheus, Praha 2003. Dostupné Tu.
  2. [CAS] Castellanos,J., NonEuclid: Interactive Javascript Software for Creating Straightedge and Collapsible Compass Constructions in the Disk Model of Hyperbolic Geometry. Dostupné Tu.
  3. [CIZ] Čižmár, J., Euklides Základy. Perfekt 2022. ISBN 9788082260314.
  4. [DAV]Davidová, E., Řešení planimetrických konstrukčních úloh. Ostrava 2005. Dostupné Tu.
  5. [DRA] Drábek K., Harant F., Setzer O.: Deskriptivní geometrie I, SNTL, Praha 1978.
  6. [EUC] Euklidove Základy., Elektronická - verzia (angl.). Dostupné Tu.
  7. [GRE] Greenberg, M., Euclidean and non-Euclidean geometries. Third. Development and history. W. H. Freeman and Company, New York, 1993. Dostupné Tu. Stiahnuté PDF Tu.
  8. [HIL] Hilbert, D., Grundlagen der Geometrie (Základy geometrie). 1899. Dostupné Tu.
  9. [HIT] Hitchman, M. P., Geometry with an Introduction to Cosmic Topology. Oregon, USA 2018. Dostupné Tu.
  10. [HOR] Horák, S., Kružnice. Škola mladých matematiků, Series No.: 16.  Praha: Mladá fronta, 1966. Dostupné Tu.
  11. [HYP] Hyperbolic Geometry, Part III. Dostupné Tu. Stiahnuté PDF Tu.
  12. [CHAL] Chalmovianská, J., Geometria 2 (pre študentov učiteľstva matematiky). Dostupné Tu.
  13. [CHRI] M. Christersson, M., GeoGebra Constructions in the Disc. Dostupné Tu.
  14. [JAN]Janyška, J.: Geometrické zobrazení. Skriptá Brno 2022. Dostupné Tu.
  15. [JOY] Joyce, D.E., Euclid's Elements, 1994. Dostupné Tu.
  16. [KRI] Križalkovič, K., Cuninka, A., Šedivý, O.: 500 riešených úloh z geometrie. 2. vyd. Bratislava: Alfa, 1972. Polytechnická knižnica.
  17. [LAR] Larson, Loren C., Problem-Solving Through Problems. Springer-Verlag New York Inc. 1983. ISBN: 978-0-387-96171-2. Dostupné Tu.
  18. [LUK] Lukáč, S., Bádateľský prístup k výučbe trojuholníkov. Matematika – fyzika – informatika 23 2014.
  19. [MAN] Manthey, J., GeoGebra Tools for Poincare Disk. Dostupné Tu.
  20. [MON] Monoszová, G., Planimetria. Dostupné Tu.
  21. [PLI] Plichtová, Petra., Webová aplikace pro výuku osové afinity a středové kolineace. Univerzita Karlova v Praze, Matematicko-fyzikální fakulta, DP, 2023. Dostupné Tu.
  22. [RUM] Rumanová,L., Vallo,D: Geometria – vybrané kapitoly. FPV UKF v Nitre, 2009. ISBN: 978-80-8094-567-1.
  23. [SKL] Sklenáriková, Z.: K metódam riešenia Apolloniovej úlohy. Matematika v proměnách věků. III. Praha, 2004.
  24. [SED] Šedivý, O., Vallo, D., Základy elementárnej geometrie. FPV UKF v Nitre, 2009. ISBN : 978-80-8094-623-4.Dostupné Tu.
  25. [SER] Servít, F., Eukleidovy Základy (Elementa). JČM, Praha, 1907. Dostupné Tu.
  26. Ukážka funkčného modelu "The hyperbolic plane" Tu, ktorý je prevzatý zo stránky TH .
  27. [VAL, 2005] Vallo, D.,Geometria perspektívnych trojuholníkov. FPV UKF v Nitre,2005, str.9. ISBN : 80-8050-825-9. Dostupné Tu.
  28. [VAL, 2016] Vallo, D., Metodika konštrukčných úloh z geometrie v prostredí DGS. UKF Nitra 2016. Dostupné Tu.
  29. [VAL, 2021] Vallo, D., Koncepcia výučby geometrie podporovanej implementáciou dynamických geometrických programov. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. FPV Nitra, 2021. Stiahnuté PDF Tu.
  30. [VIN] Vinkler, M., Materiály v prostredí GeoGebra. Dodtupné Tu.
  31. ŽILKOVÁ, K. Dilemy v tvorbe e-kurzu Manipulačná geometria. In: Matematika v primárnej škole - rôzne cesty, rovnaké ciele. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2013. ISBN 978-80-555-0765-1, s. 276-280.
\( .\)