Základná veta aritmetiky

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Vybrané kapitoly z aritmetiky a analytickej geometrie
Kniha: Základná veta aritmetiky
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: štvrtok, 2 mája 2024, 10:20

1. Úvod

Aritmetika

Aritmetika (z gréckeho slova arithmós - číslo) je odbor matematiky, ktorý študuje čísla, ich vzťahy a vlastnosti. Predmetom aritmetiky je pojem číslo (prirodzené, celé, racionálne, reálne a komplexné číslo) a jeho vlastnosti. Aritmetika sa zaoberá meraniami, operáciami s číslami. Aritmetika je najstaršia zo základných matematických vied, úzko súvisí s algebrou, geometriou a teóriou čísel.

Za základné aritmetické operácie považujeme: sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Aritmetika sa taktiež zaoberá počítaním s  percentami, mocninami a odmocninami, exponenciálnymi a logaritmickými funkciami.

2. Dejiny

1. Pravek

Prvé predstavy o čísle pochádzajú už z dávneho obdobia staršej doby kamennej, paleolitu. Sú nerozlučne spojené s obdobím, keď na začiatku štvrtohôr začína človek získavať pomocou nástrojov prostriedky k obžive.
Archeologické vykopávky potvrdzujú, že človek vytvoril prvé aritmetické pojmy už v dobe kamennej. Za prvý dôkaz, že človek už vedel počítať sa považujú vrubovky.

Vestonická vrubovka


2. Egypt a Babylon

Egypťania a Babylončania používali všetky základné aritmetické operácie už v roku 2000 pred Kristom. Hieroglyfický systém pre egyptské číslice vychádzal zo sčítacích značiek používaných na počítanie. Tento pôvod viedol k hodnotám, ktoré používali desatinný základ, ale nezahŕňali pozičný zápis.  Babylončania používali šesťdesiatkový systém.

 číselná sústava - Egypt    číselná sústava - Babylon

                                                                                                                                                                


3. Rím

Komplexné výpočty s rímskymi číslicami si na získanie výsledkov vyžadovali pomoc počítacej dosky (alebo rímskeho počítadla). Skoré číselné systémy, ktoré obsahovali pozičný zápis, neboli desiatkové, vrátane šesťdesiatkového (základ 60) systému pre babylonské číslice a vigezimálneho (základ 20) systému, ktorý definoval mayské číslice. Vďaka tomuto konceptu hodnoty miesta prispela možnosť opätovného použitia rovnakých číslic pre rôzne hodnoty k jednoduchším a efektívnejším metódam výpočtu.

rímske čislicerímske počítadlo - abakus

...


4. Grécko

Nepretržitý vývoj modernej aritmetiky nastal s érou Gréckej civilizácie. Euklides zhromaždil všetky znalosti tej doby z matematiky a napísal knihu Základy. Jeho práca obsahuje nielen geometriu, ale sú tu zhrnuté všetky výsledky bádania v oblasti matematiky.

  

Na vznik matematických pojmov a operácií s nimi, pôsobili praktické podnety (obchod, peňažníctvo, zememeračstvo, moreplavby, astronómia...). Starovekým Grékom až do helenistického obdobia chýbal symbol pre nulu a ako číslice používali tri samostatné sady symbolov: jednu pre jednotky, jednu pre desiatky a jednu pre stovky. Pre tisícky by znovu použili symboly pre umiestnenie jednotiek atď. Algoritmus pre sčítanie, odčítanie a delenie bol rovnaký ako dnešný, len algoritmus násobenia sa mierne líšil.

5. Staroveká Čína

Starovekí Číňania mali pokročilé aritmetické štúdie od základných čísel po pokročilú algebru, ktoré sa datujú od dynastie Shang. Používali pozičnú sústavu podobnú gréckej. Taktiež nepoznali symbol pre nulu. Ich symboly boli založené na starovekých prútoch. Boli prví, ktorí pochopili a začali používať záporné čísla.

6. Indo-arabská matematika

V stredoveku bola aritmetika zaradená medzi sedem slobodných umení. Na základe praktického používania aritmetiky, mali význam približné výpočty iracionálnych čísel, ktoré boli nevyhnutné pre geometrické konštrukcie.
Aritmetika sa vyvíjala v Indii a krajinách islamu, odkiaľ najnovšie úspechy tej doby v oblasti matematického myslenia prenikli do západnej Európy. Vyvinuli pozičný číselný zápis a zaviedli symbol pre nulu. V siedmom storočí zaviedol matematik Brahmaputra používanie nuly ako samostatného čísla a určil výsledky pre všetky operácie s nulou okrem výsledku delenia nulou. Bolo zavedených 9 arabských číslic, ktoré práve Leonardo Pisánsky rozšíril do celej Európy prostredníctvom svojej knihy Liber Abaci v roku 1202. Napísal: "metóda Indov prevyšuje akúkoľvek známu metódu výpočtov. Je to úžasná metóda, pomocou ktorej sú robené výpočty pomocou deviatich číslic a symbolu nula."

 Leonardo Pisánsky           ukážka z knihy Liber Abaci

Rozkvet algebry v stredovekom islamskom svete a tiež v renesančnej Európe bol výsledkom obrovského zjednodušenia výpočtov prostredníctvom desatinného zápisu.

Príklad na sčítanie a odčítanie dvoch čísel.



7. Moderná doba

Na začiatku 17. storočia vynašiel John Napier logaritmy a Fermat potom oddelil teóriu čísel do nezávislej vetvy aritmetiky. Pre numerické výpočty boli vynájdené a široko používané rôzne typy nástrojov - mechanické kalkulačky.
K axiometrickému vybudovaniu aritmetiky dochádza až v 19. storočí. Na Bolzanovom pojme množín, vybudoval Georg Cantor teóriu kardinálnych a ordinálnych čísel. Na začiatku 20. storočia Ernst Zermelo publikoval axiomatiku teórie množín, ktorá sa stala okrem iného aj základom pri výstavbe aritmetiky.

\( .\)

3. Základná veta aritmetiky

Deliteľ

Ak  a,b sú prirodzené čísla, tak číslo a je násobok čísla b a číslo b je deliteľ čísla a práve vtedy, ak existuje také prirodzené číslo k, že platí:

 a=k \cdot b  .

Napr. číslo 27 je deliteľné tromi, lebo 27 = 9 · 3. Alternatívne je p deliteľné q, ak zvyšok po delení  p/q je nula.

Súdeliteľné a nesúdeliteľné čísla

Súdeliteľné čísla sú čísla, ktoré majú okrem čísla 1 aspoň jedného ďalšieho spoločného deliteľa.
Napríklad: Čísla 12 a 20 sú súdeliteľné, lebo majú deliteľov 1, 2, 4.

Nesúdeliteľné čísla sú čísla, ktoré nemajú okrem čísla 1 žiadneho spoločného deliteľa.
Napríklad: Čísla 5 a 7 sú nesúdeliteľné, lebo majú len jedného spoločného deliteľa - 1.


Prvočíslo

Prvočíslo je každé prirodzené číslo, ktoré má práve dva delitele, číslo  1 a samé seba.
Ukážka prvočísel medzi 1-100:  2, 3, 5, 7, 11, 13, 17, 19, 23, 29, 31, 37, 41, 43, 47, 53, 59, 61, 67, 71, 73, 79, 83, 89, 97.

Zložené číslo

Zložené číslo je každé prirodzené číslo, ktoré má aspoň tri rôzne delitele.
Vyjadrenie zloženého čísla súčinom jeho deliteľov väčších ako 1 nazývame rozklad zloženého čísla.
To isté číslo môže mať rôzne rozklady.
Napríklad:  24=2 \cdot12=3 \cdot8=4 \cdot6= 2 \cdot3 \cdot4

Veta: Každé zložené číslo  n je deliteľné aspoň jedným prvočíslom  p , pre ktoré platí  p \leq \sqrt{n}   .
Ak zistíme, že číslo  n nie je deliteľné nijakým prvočíslom  p , pre ktoré platí  p \leq \sqrt{n} , tak  n je prvočíslo.

Prvočíselný rozklad

Prvočíselný rozklad zloženého čísla je zápis zloženého čísla v tvare súčinu, ktorého každý činiteľ je prvočíslo a sú zoradené vzostupne.

Uveďme si niektoré spôsoby, ktorými zaznamenávame postup na prvočíselný rozklad.

Takto má každé prirodzené číslo jediný zápis. Hovorí o tom základná veta aritmetiky.

Základná veta aritmetiky

Každé prirodzené číslo  n>1 sa dá napísať jediným spôsobom v tvare  n = p_1^{ r_1} \cdot p_2 ^{r_2} \cdot ... \cdot p_k^{ r_k} , kde  p_1 < p_2 < ... < p_k sú prvočísla a  r_1, r_2, ... , r_k sú prirodzené čísla.

\( .\)

4. Vlastnosti a kritériá deliteľnosti

Základné vlastnosti deliteľnosti

Pre ľubovoľné prirodzené čísla  a,b,c platí:
  1.   1|a,  a|a,  a|0,
  2.  ak  b|a ,  a \neq0  , tak  b < a ,
  3.  ak  b|a  a|c , tak  b|c ,
  4.   a|b  b|a práve vtedy, keď  a=b ,
  5. ak  a|b  a|c , tak  a|(b+c) ,
  6. ak  a|b  a|c ,  b \geq c ,tak  a|(b-c) .

Kritériá deliteľnosti

  • 2, ak je posledná číslica párna, alebo je na poslednom mieste číslica  0
  • 3, ak je ciferný súčet deliteľný  3
  • 4, ak je posledné dvojčíslie deliteľné  4
  • 5, ak je na poslednom mieste  5 alebo  0
  • 6, ak je číslo deliteľné  2 a súčasne aj  3
  • 7, ak je siedmimi deliteľný súčet vypočítaný tak, že sa prvá až n-tá číslica odzadu vynásobí postupne číslami (periodicky sa opakujúcimi):  1, 3, 2, 6, 4, 5
  • 8, ak je posledné trojčíslie deliteľné  8
  • 9, ak je ciferný súčet deliteľný  9
  • 10, ak je na poslednom mieste  0
  • 11, ak je rozdiel súčtu číslic na nepárnom a párnom mieste deliteľný  11
Príklad pre deliteľnosť 7: Je 1456 deliteľné 7?
 6 \cdot 1+5 \cdot 3+4 \cdot 2+1 \cdot 6=35  (číslo deliteľné 7).
Príklad pre deliteľnosť 11: Je číslo  2585  deliteľné  11 ?
 (2+8)-(5+5)=0  (číslo deliteľné  11 ).

\( .\)

4.1. Príklady

Príklady

  1. Zisti, ktoré z čísel  135, 116, 532, 75, 201, alebo 700, je deliteľné 3 alebo 4.
  2. Zisti, ktoré z čísel 72, 54, 171, 240, 441 alebo 582, je deliteľné 6 alebo 9.
  3. Ktorým číslom z prvej desiatky nie je deliteľné číslo 2520? Využi na riešenie znaky deliteľnosti.
  4. V zápise čísla 41*6 nahraď hviezdičku takou číslicou, aby ste dostali číslo deliteľné: a) tromi, b) štyrmi, c) šiestimi, d) deviatimi.
  5. Koľko je všetkých trojciferných čísel, ktoré sú vytvorené z cifier 0,2,5,7 a sú deliteľné 9, ak sa cifry môžu opakovať?

\( .\)

5. Najväčší spoločný deliteľ

Najväčší spoločný deliteľ

Každé prirodzené číslo, ktoré je deliteľom prirodzeného čísla  x aj prirodzeného čísla y, nazývame spoločným deliteľom čísel x a y.

Najväčší spoločný deliteľ je najväčšie číslo zo všetkých spoločných deliteľov. Označujeme ho NSD.


Metódy

Na výpočet najväčšieho spoločného deliteľa môžeme použiť viacero metód.
Metódy:
  1. Výpočet pomocou množín deliteľov
  2. Výpočet pomocou prvočíselného rozkladu
  3. Výpočet pomocou najmenšieho spoločného násobku
  4. Výpočet pomocou Euklidovho algoritmu

Na nasledujúcom príklade si ukážeme výpočet pomocou každej metódy.
Zadanie: Nájdite najväčšieho spoločného deliteľa čísel  75 a  252 .

\( .\)

5.1. 1. Metóda - využitie množín deliteľov

Metóda 1: Využitie množiny deliteľov

Zadanie: Nájdite najväčšieho spoločného deliteľa čísel  75 a  252 .

Majme čísla  75 a 252 a priraďme im množiny D(75), D(252) všetkých ich deliteľov. Zapíšeme tieto množiny vymenovaním prvkov aj ich prienikmi a znázorníme ich (obrázok).
D(75)={1,3,5,15,25,75}
D(252)={1,2,3,4,6,7,9,12,14,18,21,28,36,42,63,84,126,252}
 D(75)∩D(252)={1,3}

Pretože spoločné delitele čísel sú spoločné prvky množín ich deliteľov, najväčší spoločný deliteľ je najväčší prvok prieniku množín deliteľov. To platí pre dve i väčší počet čísel.
NSD(75,252)=3
Metóda využitie množiny deliteľov sa opiera o definíciu najväčšieho spoločného deliteľa. Táto metóda je však zdĺhavá a prácna. Hodí sa len pre malé prirodzené čísla.

\( .\)

5.2. 2. Metóda - prvočíselný rozklad

Metóda 2: Využitie prvočíselných rozkladov

Zadanie: Nájdite najväčšieho spoločného deliteľa čísel  75 a  252 .

Majme čísla 75,252. Daným číslam priradíme ich prvočíselné rozklady (ľavý stĺpec), ktoré doplníme nultými mocninami ďalších prvočísel (pravý stĺpec). Budeme tak môcť porovnávať exponenty mocnín s rovnakými základmi.

 75=3 \cdot 5^2                                                      75=2^0 \cdot 3^1 \cdot 5^2 \cdot 7^0

 252=2^2 \cdot 3^2 \cdot 7                                             252=2^2 \cdot 3^2 \cdot 5^0 \cdot 7^1


Každý spoločný deliteľ daných čísel môže byť zapísaný mocninami tých istých prvočísel, exponent mocniny je vždy menší, alebo sa rovná tomu exponentu, ktorý je v zápisoch čísel.
Zapísali sme prvočíselné rozklady čísel  75,252 . Zostavíme z nich prvočíselný rozklad  NSD(75,252) tak, že pre každé prvočíslo vyberieme najmenší exponent.

D(75,252)=2^0 \cdot 3^1 \cdot 5^0 \cdot 7^0 =3


Táto metóda je výhodná, ak poznáme, alebo vieme ľahko určiť prvočíselné rozklady daných čísel. Inak je aj táto metóda zdĺhavá.

\( .\)

5.3. 3. Metóda - pomocou najmenšieho spoločného násobku

Metóda 3: Využitie najmenšieho spoločného násobku


Najmenší spoločný násobok

Každé prirodzené číslo, ktoré je násobkom prirodzeného čísla  x aj prirodzeného čísla  y nazývame spoločným násobkom čísel  x a  y .

Najmenší zo spoločných násobkov dvoch čísel sa nazýva najmenší spoločný násobok týchto čísel. Označujeme ho nsn.


Zadanie: Nájdite najväčšieho spoločného deliteľa čísel  75 a  252 .

Pri výpočte najväčšieho spoločného deliteľa pomocou najmenšieho spoločného násobku budeme postupovať podľa vzorca:

 

 a \times b = 75 \times 252 = 18 900
 nsn(75,252)  nájdeme pomocou prvočíselného rozkladu čísel  75 a  252 .

 75=3 \cdot 5^2                                                      75=2^0 \cdot 3^1 \cdot 5^2 \cdot 7^0

 252=2^2 \cdot 3^2 \cdot 7                                             252=2^2 \cdot 3^2 \cdot 5^0 \cdot 7^1

nsn(75,252) určíme pomocou prvočíselného rozkladu tak, že pre každé prvočíslo vyberieme najväčší exponent.

nsn(75,252)=2^2 \cdot 3^2 \cdot 5^2 \cdot 7^1

nsn(75,252)=6 300
 18900 \div6300=3

Týmto spôsobom sme vypočítali, že NSD(75,252) je 3.

\( .\)

5.4. 4. Metóda - Euklidov algoritmus

Metóda 4: Využitie Euklidovho algoritmu

Euklidov algoritmus

Nech  a  a  b sú celé čísla,   b > 0 . Potom existujú jediné celé čísla  q  r s vlastnosťou 


 a=q.b+r, \,\,0 \leq r < b


Opakovaným používaním algoritmu delenia môžeme vypočítať najväčší spoločný deliteľ dvoch čísel.



Zadanie: Nájdite najväčšieho spoločného deliteľa čísel  75 a  252 .

Na výpočet  NSD(75,252) použijeme Euklidov algoritmus, pričom budeme postupovať podľa definície nasledovne.

 252=3 \cdot 75+27
 75=2 \cdot 27+21
 27=1 \cdot 21+6
 21=3 \cdot 6+3
 6=2 \cdot 3+0

To znamená, že  NSD(75,252)=3.


\( .\)

5.5. Príklady

Príklady

  1. Obdĺžnik rozmermi  36  cm a 60 cm je potrebné obložiť čo najmenším počtom zhodných mozaikových štvorcov. Aká bude dĺžka strany jedného štvorca? Koľko štvorcov potrebujeme?
  2. Sponzor daroval žiakom 1.A triedy 64 plniacich pier, 81 poznámkových blokov a 135 ceruziek. Žiaci si dar rozdelili tak, že každý dostal rovnaký počet pier, blokov i ceruziek. Koľko žiakov bolo v triede, keď vieme, že ich bolo viac než 25.
  3. Na škole s rozšíreným vyučovaním športovej prípravy je 120 atlétov, 48 volejbalistov a 72 hádzanárov. Je možné rozdeliť športovcov na skupiny tak, aby počet v každej skupine bol rovnaký a vyjadrený najväčším možným číslom?
  4. Najväčší spoločný deliteľ čísel a, b je 8. Najmenší spoločný násobok čísel a, b je 120. Pritom ani a, ani b nie sú deliteľom jeden druhého. Ktoré sú to čísla?

\( .\)