Trojuholník - cvičenia

Portál: Virtuálna Univerzita Mateja Bela
Kurz: Planimetria a stereometria
Kniha: Trojuholník - cvičenia
Vytlačil(a): Hosťovský používateľ
Dátum: štvrtok, 25 apríla 2024, 22:27

Trojuholník ABC

Definícia A (trojuholník v Hibertovom axiomatickom systéme)
Nech  A , B, C sú dané nekolineárne body. Pod trojuholníkom ABC rozumieme prienik polrovín  \overrightarrow{ABC}, \overrightarrow{BCA}, \overrightarrow{CAB} .
 \triangle ABC := \overrightarrow{ABC} \cap \overrightarrow{BCA} \cap \overrightarrow{CAB}

Otvorte so applet Tu
Základné pojmy
  1. Body  A, B, C sú jeho vrcholy.
  2. Jednotlivé úsečky  AB,BC,AC strany  \triangle ABC .
  3. Vrcholy a strany tvoria spolu hranicu trojuholníka  \triangle ABC .
  4. Body, ktoré sú zároveň vnútornými bodmi polrovín  \overrightarrow  {ABC},  \overrightarrow  {BCA},\overrightarrow  {CAB} vnútorné body alebo vnútro   \triangle ABC .
  5. Body, ktoré neležia ani na hranici ani vnútri  \triangle ABC , sú vonkajšie body alebo vonkajšok  \triangle ABC .

Otvorte so applet Tu
Poznámky
  1. Množinové poňatie pojmu trojuholník je vhodné pre SŠ
    Trojuholník  ABC je množina všetkých bodov, ktoré súčasne ležia v polrovinách  \vec{ABC} , \vec{BCA},\vec{CAB} , pričom body  A,B,C sú nekolineárne..
  2. Pojem trojuholníka vhodný pre 2. stupeň ZŠ
    Nech  A, B, C sú tri nekolineárne body. Trojuholník  ABC je časť roviny ohraničená úsečkami  ABC .
\( .\)

Dve vety o trojuholníku

Za základné vety (vlastnosti) trojuholníka považujeme nasledujúce dve vety:
  1. vetu o súčte vnútorných uhlov v trojuholníku
  2. trojuholníkovú nerovnosť
Tieto vety sa opierajú o tvrdenia súvisiace s uhlami pri základni rovnoramenného trojuholníka (Euklides Základy T/V), tvrdením o vonkajšom uhle trojuholníka(Základy T/XIII), tvrdením, že oproti väčšiemu uhlu trojuholníka leží väčšia strana (Základy T/XIX) a tvrdením T/XXIX.
Veta (Súčet vnútorných uhlov)
Súčet veľkostí všetkých vnútorných uhlov v trojuholníku je rovný 180°.
Poznámka.
Euklides pri dôkaze tohto tvrdenia využíva tvrdenia
  • T/XXIX - "Priamka pretínajúca rovnobežky vytvára striedavé zhodné uhly a vonkajší uhol sa rovná opačnému vnútornému uhlu a súčet vnútorných uhlov na tej istej strane sa rovná dvom pravým uhlom."
  • T/XXXI - "Daným bodom je možné zostrojiť priamku rovnobežnú s danou priamkou"

Interpretácia tvrdenia.
        Presuňte vrcholy tak, aby sa všetky vrcholy prekrývali. V nasledujúcom applete aktivujte posuvník.

Euklidov dôkaz
 applet
Tvrdenie (Trojuholníková nerovnosť, Euklidove Základy: Kniha prvá, Tvrdenie XX)
V každom trojuholníku ktorékoľvek dve strany (súčtom) sú dlhšie než ostávajúca tretia strana.
Dôkaz:
Nech je daný trojuholník  ABC . Na predĺžení strany  BA za bodom  A zvoľme bod  D tak, aby  DA=AC (Post. 2.)
Trojuholník  ACD je rovnoramenný, odkiaľ dostávame:  ∡ADC= ∡ACD (Tvrdenie V)
Teda  ∡BCD >∡ADC . Keďže v trojuholníku  DCB oproti väčšiemu uhlu leží dlhšia strana, platí  DB > BC (Tvrdenie XIX)
 Tu otvoriť →
Zhrňme naše výsledky:
  1.  BD=AB+AD
  2.  AD=AC
  3. Po dosadení dostávame BD= AB+AC
  4. V trojuholníku  DCB je  ∡BCD >∡ADC , preto    BD >BC
  5. Záver:   AB+AC>BC
Konštrukčný dôkaz - GeoGebra
Poznámka.
Dôkaz sa opiera o tvrdenie "V každom trojuholníku oproti väčšiemu uhlu leží dlhšia strana", ktorý Euklides formuluje vo svojich Základoch ako Tvrdenie XIX.
Urobte analogický dôkaz pre nerovnosti:  AB+BC>AC, BC+AC>AB . Ako zvolíte bod  D ?
\( .\)

Druhy trojuholníkov


Trojuholníky môžeme rozčleniť podľa viacerých kritérií, napríklad podľa:
  1. dĺžky jeho strán
  2. veľkosti najväčšieho vnútorného uhla.
Vzhľadom na dĺžky (veľkosti) strán v danom trojuholníku rozdeľujeme trojuholníky do troch skupín
  1. Rovnostranný trojuholník - všetky strany trojuholníka majú rovnakú dĺžku (sú navzájom zhodné). 
  2. Rovnoramenný trojuholník - práve (len) dve strany rovnakej dĺžky (sú navzájom zhodné).
  3. Rôznostranný trojuholník - všetky strany majú rozličnú dĺžku (žiadne dve strany trojuholníka nie sú zhodné).
Poznámka.
Zdôvodnenie, že neexistuje viac druhov trojuholníkov vyplýva z dichotomického hľadiska. Pre tri veľkosti strán (resp. pre tri čísla: a,b,c) môžu nastať len prípady:
                 1. a=b=c, 2. a=b≠c, 3. a≠b, a≠c, b≠c
Vzhľadom na veľkosti veľkosti najväčšieho vnútorného uhla rozdeľujeme trojuholníky do troch skupín
  1. Ostrouhlý trojuholník – má všetky vnútorné uhly menšie ako 90° (tri ostré uhly).
  2. Pravouhlý trojuholník – má práve jeden vnútorný uhol s veľkosťou 90° (jeden pravý uhol). 
  3. Tupouhlý trojuholník – má práve jeden vnútorný uhol väčší ako 90° (tupý uhol) a ostatné uhly má ostré.
Ukážka.
V nasledujúcom applete pohybujte vrcholmi trojuholníka. Vytvorte rôzne typy trojuholníkov, ktoré charakterizujú veľkostí strán a veľkosti uhlov. Nájdite napríklad takú polohu vrchol trojuholníka, aby bol pravouhlý a súčasne rovnoramenný (ak taký existuje).
Koľko rôznych typov trojuholníkov reálne vznikne?

\( .\)

Vybrané vety o trojuholníkoch

Definícia (Deliaci pomer)
Nech \small A,B,C  sú tri kolineárne body také, že \small  A \neq B, C \neq B . Deliaci pomer bodu \small  C vzhľadom k bodom \small  A,B rozumieme reálne číslo \small   \lambda (označenie \small  (ABC)  , pre ktoré platí
\small  |(ABC)| = \frac{|AC|}{|BC|} .
Pre bod \small  C \notin AB je \small  (ABC) > 0 a pre bod \small  C \in AB je \small  (ABC) < 0 . Pre \small  C =A je zrejme \small  (ABC) = 0 .
Poznámka
V niektorej literatúre sa pod deliacim pomerom troch rôznych kolineárnych bodov rozumie reálne číslo   \lambda  , pre ktoré platí:
\small  C = A + \lambda \cdot \overrightarrow{AB} .
Takúto definíciu používa aj GeoGebra.
Dokážte:
  1. Deliaci pomer stredu úsečky je rovný -1.
  2. Pre tri rôzne kolineárne body platí:
    \small  (BAC) = \frac{1}{(ABC)} ; \;  \;  \;  (\small ACB) = 1-(ABC); \;  \;  \;  (\small CAB) = \frac{1}{1−(ABC)}  .
  3. V rovine sú dané dva pevne body \small A,B  . Množina všetkých bodov \small X tejto roviny, pre ktoré platí
    \small \frac{|AX|}{|BX|} = k ,
    kde \small  k je reálna konštanta, je kružnica. Dokážte to a vytvorte konštrukciu v GeoGebre.
Cevova veta
V trojuholníku \small  ABC sa priamky \small  {AK},{BK},{CK}    , kde \small  K je vnútorným bodom trojuholníka \small ABC a \small  D,E,F sú body ležiace na stranách odpovedajúcim protiľahlým vrcholom trojuholníka, pretínajú v jednom bode práve vtedy, ak platí:
\small S=\frac{AF}{FB}  \cdot \frac{BD}{DC} \cdot \frac{CE}{EA} = 1.
Giovanni Ceva bol taliansky matematik žijúci na prelome 17. a 18. storočia. Cevova veta stanovuje podmienku, kedy majú tri priamky prochádzajúce vrcholmi trojuholníka spoločný bod.
Dôkaz
1. (  \Rightarrow  ): Ak sa priamky pretínajú v jednom bode, tak  S=1  .

Applet otvoríte Tu
2. (  \Leftarrow  ): Ak \small S=1, tak sa priamky pretínajú v jednom bode.
Pri dôkaze tejto implikácie sa vychádza z priesečníka dvoch priamok. Potom sa zostrojí priamka prechádzajúca týmto priesečníkom a tretím vrcholom. Následne sa dokáže, že táto priamka pretína protiľahlú stranu v bode, ktorý spĺňa podmienky vo vete. V dôkaze sa používajú tie isté podobnosti trojuholníkov ako v prvej časti dôkazu. Podrobnejší dôkaz nájdete v práci1).
Aplikovaním Cévovej vety dokážte, že v ľubovoľnom trojuholníku:
  1. Ťažnice sa pretínajú v jednom bode - ťažisku. (Využite skutočnosť, že ťažnice prechádzajú stredmi strán a každý z pomerov v Cévovej vete má tvar \small \frac{m}{m} =1 .)
  2. Výšky sa pretínajú v jednom bode - ortocentre. (Využite skutočnosť, že napr. \small \frac{|AF|}{|FB|}  = \frac{b  \cdot  cos \; \alpha }{a \cdot   cos  \;  \beta } , ak \small CF je výška.)
  3. Osi vnútorných uhlov trojuholníka sa pretínajú v jednom bode - stred vpísanej kružnice. (Využite skutočnosť, že os vnútorného uhla rozdeľuje protiľahlú stranu na dve časti, ktorých dĺžky sú v rovnakom pomere ako im priľahlé strany trojuholníka.)
Neskôr tieto tvrdenia dokážeme euklidovskou metódou.
Morleyho veta.
Ak v trojuholníku \small ABC zostrojíme polpriamky, rozdeľujúce jeho vnútorné uhly na tretinové veľkosti, odpovedajúce si polpriamky sa pretínajú vo vrcholoch rovnostranného trojuholníka \small KLM.
Morleyho veta predstavuje jednu z najprekvapujúcejších vlastností elementárnej geometrie, ktorú v roku 1899 objavil a dokázal anglo-americký matematik Frank Morley (1860-1937). Niektorí matematici nazývajú túto vetu aj ako Morleyov zázrak


Dôkaz Morleyho vety nájdete vo forme appletu Tu
Poznámky k dôkazu
  1. V 2. kroku dôkazu zhodnosť vyplýva z vety \small usu  (uhly pri vrchole \small U  ... os uhla, pri vrchole \small Z majú veľkosť  30^ \circ  , strana \small  UZ spoločná).
  2. V 5. kroku dôkazu je potrebné ukázať, že trojuholník \small UXY  je rovnoramenný (uhly pri základni sú zhodné):
    • zo zhodnosti trojuholníkov \small UXZ,UYZ  vyplýva, že uhly pri vrcholoch \small X,Y sú zhodné,
    • preto sú zhodné aj uhly \small \angle XYU, \angle YXU: \angle UXY = \angle UXZ-60^ \circ ,
    • zároveň vieme, že platí \small  \angle XUY =  \angle BUA = 180^ \circ - 2\alpha - 2\beta .
    • Trojuholníky \small UXY,UYX  sú zhodné a teda aj rovnoramenné.
    • Odkiaľ pre ich veľkosti dostávame \small \angle UXY = 180^ \circ -(180^ \circ - \alpha- \beta)= \alpha+ \beta  sú zhodné a teda aj rovnoramenné.
  3. Morleyova veta sa dá dokázať trigonometricky pomocou sínusovej a kosínusovej vety a vzorcov pre sčítanie uhlov.
    • Ukážte, že strana Morleyovho trojuholníka je \small d = 8 \cdot R \cdot sin( \alpha ) sin ( \beta ) sin ( \gamma ) , kde \small R je polomer kružnice opísanej \small △ ABC.
_____________________________________________________________________________________________________________
1) Vallo, D.: Geometria perspektívnych trojuholníkov. FPV UKF v Nitre,2005, str.9. ISBN : 80-8050-825-9. Dostupné Tu.
\( .\)

Seminárne zadania

Úloha applet
Vytvorte applet, ktorý zobrazí polrovinu   \overrightarrow{ABC} .
Úloha konštrukčná
Zostrojte trojuholník ak je dané: strana  a , ťažnica  t_c uhol  ∢CAB
Úloha 1 Larson, Príklad 8.1.16 [1]
Modelovaním v GeoGebre nájdite dĺžku strany rovnostranného trojuholníka, ktorého vrcholy majú od nejakého vnútorného bodu vzdialenosti 5, 7, 8. Vyriešila Lenka Šusteková a získala plusový bod.
Vypočítajte dĺžku strany takéhoto rovnostranného trojuholníka. Plusový bod!
Úloha 2
Daný je štvorec  ABCD a jeho vnútorný bod  E , pre ktorý platí  \angle EBC = \angle ECB = 15^\circ . Dokážte, že trojuholník  AED je rovnostranný. Larson, Larson 1.6.10
Úloha 3
Tetiva  KL konštantnej dĺžky sa pohybuje po kružnici s priemerom  AB . Stred tetivy  M a päty kolmíc  C, D zostrojených v koncových bodov tetivy na priemer kružnice tvoria vrcholy trojuholníka. Dokážte, že trojuholník  CDM je rovnoramenný a nikdy nemení svoj tvar. Larson, Larson, 1.2.1
\( .\)

Riešenie applet

Vytvorte applet, ktorý zobrazí polrovinu   \overrightarrow{ABC} .
Zostrojte trojuholník ak je dané: strana  a , ťažnica  t_c uhol  ∢CAB .
 applet
\( .\)

Konštrukčná úloha

Zostrojte trojuholník ak je dané: strana  a , ťažnica  t_c uhol  ∢CAB .
 applet Kozolková Tu
\( .\)

Riešenie 1. úlohy

Úloha. Nájdite dĺžku strany rovnostranného trojuholníka, ktorého vrcholy majú od nejakého vnútorného bodu vzdialenosti 5, 7, 8. Larson, Príklad 8.1.16 [1]
Geometrické modelovanie/riešenie pomocou GeoGebry vhodné pre základné školy

Konštrukčné riešenie

Algebraické riešenie pomocou kosínusovej vety vhodné pre stredné školy
  \alpha= cos^{-1} \left( \frac{x - 74}{70} \right)
  \beta= cos^{-1}\left( \frac{1}{112} \; \left(x - 113 \right) \right)
 x - 64 - 25 = -2 \cdot 5 \cdot 8 \cdot cos^{-1} \left( 2 \; \pi  - cos^{-1} \left( \frac{x - 74}{70} \right) - cos^{-1} \left( \frac{x - 113}{112} \right) \right)
Pozri riešenie Tu. Na serveri GeoGebra Tu Zápis riešenia Tu
\( .\)

Riešenie 2. úlohy

Daný je štvorec  ABCD a jeho vnútorný bod  E , pre ktorý platí  \angle EBC = \angle ECB = 15^\circ . Dokážte, že trojuholník  AED je rovnostranný. Larson 1.6.10.

Pozri riešenie v GeoGebre Tu
[1] Larson,L.,C.: Metódy riešenia matematických problémov. Dostupné na internete Tu. . 
\( .\)

Riešenie 3. úlohy

Tetiva  XY konštantnej dĺžky sa pohybuje po kružnici s priemerom  AB . Stred tetivy  M a päty kolmíc  C, D zostrojených v koncových bodov tetivy na priemer kružnice tvoria vrcholy trojuholníka. Dokážte, že trojuholník  CDM je rovnoramenný a nikdy nemení svoj tvar. Larson, 1.2.1.
Pozri riešenie Tu
\( .\)