Daňové právo

19.6.1. Rozhodnutia v správnom súdnictve.

V správnom súdnictve rozlišujeme dve základné formy rozhodnutí, a to:

a)         rozhodnutie vo veci samej - Rozsudok  ( §137)

b)        rozhodnutie procesného charakteru a rozhodnutia v osobitných prípadoch, ako napríklad uznesenie o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine - Uznesenie ( § 147)

 

Teória pozná ešte niekoľko klasifikácií, ako rozhodnutia deklaratórne a konštitutívne, kasačné, moderačné, rozhodnutia, ktorých výrokom je uloženie povinnosti. Podľa toho, kto rozhoduje,  môžeme deliť rozhodnutia na sudcovské a senátne.

           

Rozsudok je meritórne rozhodnutie, ktoré poskytuje odpoveď  súdu na petit žaloby. Ide o najstručnejšiu definíciu ,avšak pomerne vyčerpávajúcu. Skutočne, súd v rozsudku reaguje na žalobu a konštatuje porušenie, alebo naopak zákonnosť konania, rozhodnutia či iného postupu orgánu verejnej správy. Pre súd je pritom rozhodujúci zvyčajne aj rozsah žaloby. Až na niektoré výnimky je súd rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný, aplikujúc tak známe rímske pravidlo  iudex ne eat ultra petita partium. Výnimky z tohto pravidla nastanú, ak rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodoval nekompetentný orgán. Rovnako nie je viazaný aj v situácii, kedy aplikuje peňažnú moderáciu, alebo ide o vec, ktorá je prepojená s ochranou spotrebiteľa. Rovnako ide aj o osobitné situácie  v rámci sociálnych vecí, ak je žalobcom „slabšia strana“, teda fyzická osoba, alebo o žaloby vo veciach cudzineckej problematiky.

           

Ohľadne rozhodujúceho stavu správny súdny poriadok pozná dve odlišné zásady:

a)             všeobecne je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy,

b)             osobitne je rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia (rozumej rozhodnutia súdu), ak ide o uplatnenie si moderačnej právomoci, v konaniach v cudzineckej problematike, proti nečinnosti, a proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vo veciach politických práv, kompetenčných žalôb a v iných veciach, ak to predpisuje osobitný zákon.

 

Najdôležitejšou časťou rozhodnutia vo veci samej je výrok rozhodnutia. Výrok rozhodnutia predstavuje konečnú a finálnu odpoveď na otázku súdu vo veci návrhu. Výrok môže mať aj zmiešaný charakter. Ide najmä o situácie, kedy je možné čiastočne vyhovieť návrhu. Meritórne vety budú rozdielne, keďže niektoré návrhy obsiahnuté v žalobe sa zamietnu a niektoré sa naopak potvrdia. Nie je vylúčené, aby súd rozhodol kombinačne aj takým spôsobom, že  časť výroku bude mať charakter rozhodnutia vo veci samej a časť výroku bude mať charakter procesný, napríklad vo forme zastavenia konania, či uplatnenia si moderačnej právomoci. Súčasťou výroku je aj výrok o trovách konania.

 

Ak je výrok kombinovaný, je potrebné, aby bol kladený dôraz na určitosť výroku a nemohol v dôsledku rozhodnutia súdu vzniknúť stav právnej neistoty.

 

Rozsudok je výsledkom kolektívneho rozhodnutia senátu. Na neverejnom zasadnutí sa  prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom sa vyhlasuje ústne na pojednávaní, alebo ak nie je nariadené pojednávania, tak súd oznámi najmenej päť dni pred jeho vyhlásením na úradnej tabuly súdu a webovej stránke miesto a čas jeho vyhlásenia. Vyhlásenie rozsudku realizuje predseda senátu, pričom musí oznámiť prítomných s výrokom rozhodnutia a následne s podstatnými časťami odôvodnenia a poučí prítomných o možnosti, resp. nemožnosti podať opravné prostriedky.

 

Relevantným pre koncipovanie kasačnej sťažnosti, alebo iných potencionálnych podaní, je písomné vyhotovenie rozsudku. Náležitosti rozsudku  je  možné rozdeliť na dve základné kategórie, a to na formálne a materiálne. Formálne sú:

a)         slová „V mene Slovenskej republiky“

b)        označenie súdu

c)         mená a priezviská sudcov

d)        presné označenie účastníkov konania, ich zástupcov, účasť prokurátora

e)         označenie prejednávanej veci

f)         deň a miesto vyhlásenia rozsudku

 

Materiálnymi náležitosťami rozsudku sú už tradične výrok, odôvodnenie a poučenie. Poučenie v prípade rozsudku je o možnosti podať kasačnú sťažnosť, o povinnosti zastúpenia advokátom v rámci kasačnej sťažnosti, alebo naopak, o nemožnosti podať takýto opravný prostriedok.

            Odôvodnenie rozsudku síce nemá právne účinky takého charakteru, ako výrok, má však tak pre konkrétny prípad, ako aj pre právnu vedu, veľký význam. Okrem zhrnutia konania, skutkových otázok, či právnej argumentácie žalobcu a žalovaného, vyjadruje vzhľadom na ustálenú právnu prax aj svoj právny názor a prípade, že rozhodnutie ruší, aj „návod“, ako má správny orgán postupovať. Ak sa súd rozhodne  odkloniť sa od predchádzajúcej rozhodovacej praxe, je povinný dôkladne takýto odklon v odôvodnení vyargumentovať.

 

            Disentské stanovisko je osobitosťou odôvodnenia rozhodnutia súdu v správnom súdnictve. Odôvodnenie totiž obsahuje aj pomer hlasov, akým sa prijal rozsudok a člen senátu, ktorý bol prehlasovaný, môže včleniť do odôvodnenia aj svoje odlišné stanovisko. Takéto tzv. disentské stanovisko, môže mať či už pri kasačnom rozhodovaní alebo rozhodovaní iných súdnych orgánov (Ústavný súd SR, európske justičné orgány) veľký význam. Rovnako môže byť zdrojom výskumu právnej vedy.

 

            Ak ide o vec totožného žalobcu a rovnakého predmetu konania, môže sa odôvodnenie odvolať na už existujúce rozhodnutie súdu.  Rozsudok sa doručuje účastníkom konania, zúčastneným osobám a zainteresovanej verejnosti, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Súd ma povinnosť do 30 dní od vyhlásenia rozsudku vyhotoviť jeho písomnú verziu a odoslať na doručenie.

 

            Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku sú dve základné vlastnosti každého rozhodnutia. V podstate pri právoplatnosti ide o nezmeniteľnosť rozhodnutia v riadnom opravnom procese. Všeobecne sa k nej dopracuje buď, ak nie je možné napadnúť rozhodnutie riadnym opravným prostriedkom, alebo ak tento nebol podaný, alebo rozhodnutie bolo potvrdené v rámci preskúmania. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorou sa umožňuje jeho realizácia, teda skutočné nadobudnutie práv a povinností .

 

            Podľa § 145 Správneho súdneho poriadku je právoplatnosť zásadne spojená s doručením rozsudku a to automaticky. Výnimky predstavuje odsek 2 tohto ustanovenia, napríklad v prípade správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, podanom voči rozhodnutiu, alebo opatreniu správcu dane. V takomto prípade je rozsudok právoplatný uplynutím 30 dní  od doručenia, alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote.

            Vykonateľnosť je v správnom súdnictve spojená s uplynutím lehoty na splnenie povinnosti alebo jeho právoplatnosťou .

 

Uznesenie

Správny súd rozhoduje vo forme uznesenia, ak to ustanovuje zákon vo svojich osobitných ustanoveniach alebo v procesných rozhodnutiach. Uznesenie má účinky vyhlásením, ak nebolo vyhlásené, len čo bolo vydané. Správny súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

           

Na rozdiel od rozsudku je uznesenie právoplatné, ak nie je možné voči nemu podať osobitný opravný prostriedok a to je sťažnosť.  Sťažnosť je možné podať do 15 dní  od doručenia uznesenia na správnom súde. Obsahom sťažnosti musí byť označenie napadnutého uznesenia, dátum, kedy doručené, odôvodnenie, v čom sa postup správneho orgánu javí ako nesprávny a petit (návrh výroku rozhodnutia) .

           

Ak priamo zo zákona vyplýva neprípustnosť sťažnosti, je uznesenie právoplatné doručením.