Daňové právo

18.9.2. Daňové preplatky a daňové nedoplatky[780]

Otázne pri zaradení tohto ustanovenia je, či ide o daňové konanie, nakoľko daňové preplatky a daňové nedoplatky sú upravené v tretej hlave štvrtej časti s názvom Daňové konanie. Totiž podľa daňového poriadku daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov[781] a ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak[782]. Rozhodnutie, ako to bude uvedené ďalej, sa vydáva v prípade daňových preplatkov len v prípade rozhodovania o úroku, ak správca dane mešká s vrátením daňového preplatku. Pri daňovom nedoplatku je situácia ešte spornejšia, nakoľko rozhodnutie sa vydáva len pri zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku.

Daňový preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň[783]. Daňový poriadok uvádza, že pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa ustanovení týkajúcich sa dvoch odsekov týkajúcich sa spôsobu platenia dane a použitia platieb, ak suma preplatku je vyššia ako 5 eur. Uvedené znamená, že správca dane preplatok na dani použije v poradí, v akom použije neoznačenú platbu[784]. Ak preplatok na dani nemožno takto použiť, správca dane ho, ale len na žiadosť daňového subjektu,  preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň. Inak na základe žiadosti preplatok na dani správca dane je povinný vrátiť daňovému subjektu do 30 dní od doručenia žiadosti. Osobitná je úprava týkajúca sa daňového preplatku na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel, pričom tento sa za príslušné zdaňovacie obdobie  vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva, t. j. nejde o daňové konanie. Ak by správca dane zmeškal lehotu na vrátenie, je povinný v lehote do 15 dní od oneskoreného vrátenia preplatku na dani, rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak úrok presiahne sumu 5 eur. V tomto prípade už správca dane rozhodnutie vydáva. Daňový poriadok uvádza aj prípady, kedy nemožno daňový preplatok vrátiť a to napr. ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (v zásade to neplatí, ak daň bola zaplatená na základe rozhodnutia, ktoré bolo zmenené alebo zrušené, ale bola dodržaná 60 dňová lehota od právoplatnosti rozhodnutia). Osobitosti sú aj pri vrátení preplatku, ak nebol uvedený účet daňovým subjektom, resp. ak ide o daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane. Platí, že daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda by bola pre správcu dane neplatným právnym úkonom a teda, ak by o vrátenie preplatku žiadala osoba na základe dohody o postúpení pohľadávky, správca dane by takú žiadosť nemôže  považovať za relevantnú.

Daňový nedoplatok je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane[785]. Daňový poriadok upravuje výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku[786]. V tomto prípade ide o prostriedok, ktorým správca dane môže ešte pred začatím daňového exekučného konania vyzvať daňový subjekt, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej lehote (ktorá nesie byť kratšia ako 15 dní). Správca dane je povinný v takej výzve upozorniť daňového dlžníka (t. j. osobu, ktorá má daňový nedoplatok) na možné následky neodvedenia dane, alebo nezaplatenia dane. Tým dôsledkom bude v zásade  začatie daňového exekučného konania. Voči výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia, podanie námietky má odkladný účinok. Otázkou je, či takáto výzva je rozhodnutím. Výzvu na základe tohto ustanovenia môže, t. j. nemusí zaslať správca dane, pričom už len takto ustanovená možnosť je v rozpore s § 63 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Tiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že proti výzve možno podať námietku, ktorá má odkladný účinok. Námietka je opravným prostriedkom, pričom jej všeobecná úprava (§ 71 daňového poriadku) stanovuje, že námietka nemá odkladný účinok, takže v tomto špecifickom prípade ide o osobitnú úpravu.

Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva[787] k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Je potrebné povedať, že registrácia, resp. zápis záložného práva zriadeného správcom dane do registrov má len deklaratórne účinky.

Daňový poriadok upravuje aj súvisiace otázky týkajúce sa daňových nedoplatkov, pričom stanovuje, kedy sa daňový nedoplatok považuje za dočasne nevymožiteľný, kedy daňový nedoplatok zaniká, kedy sa premlčí a kedy zaniká právo vymáhať daňový nedoplatok. Daňový poriadok umožňuje daňový nedoplatok postúpiť právnickej osobe so 100percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Ani v týchto postupoch správcu dane sa nevydáva rozhodnutie.

Domnievam sa, že vhodnejšie bolo zaradiť ustanovenia týkajúce sa daňových preplatkov a daňových nedoplatkov medzi ustanovenie týkajúce sa platenia dane.