Daňové právo
18. SPRÁVA DANÍ
V odbornej literatúre sa uvádza, že verejná správa vo svojej vlastnej podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. [628] Správa daní je tiež správou verejných záležitostí, vecí verejných, a preto ju možno vnímať len v kontexte správy štátnych záležitostí s tým, že je súčasťou verejnej správy. V súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto postup štátnych orgánov, ktorými sú nesporne aj daňové úrady a colné úrady ako správcovia daní musí byť riadne vymedzený v právnom predpise so silou zákona. Napriek tomu, že obce ako správcovia miestnych daní nie sú štátnymi orgánmi, citovaná povinnosť sa vzťahuje aj na tieto právnické osoby, ktoré sú základom samosprávy.[629]
Z historického hľadiska možno poukázať, že aj vymedzenie spojenia „správa daní“ sa postupne mení. V súčasnosti podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) sa správou daní rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, pričom je odkaz na hmotnoprávne daňové zákony ako aj súvisiace právne predpisy. Daňový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2012, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov zrušil. Podľa tohto už zrušeného zákona sa správou daní rozumela evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Často sa hovorilo, že vymedzenie správy dani aspoň príkladmo bolo precíznejšie a zakotvením slovného spojenia „a ďalšie činnosti“ správa daní subsumovala všetky oblasti spadajúce pod kuratelu daňových orgánov.
Nie vždy správa daní bola upravená zákonom. Spomínaný zákon č. 511/1992 Zb. zrušil predtým platnú vyhlášku Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov ako aj § 27 ods. písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vyhláška č. 16/1962 Zb. výslovne nevymedzovala správu daní. V úvodných ustanoveniach vyhlášky sa uvádzalo „Vyrubovanie a vyberanie daní a poplatkov vo vyspelej socialistickej spoločnosti je vecou uvedomelého vzťahu poplatníka ku spoločnosti a deje sa za najširšej účasti občianstva, ktoré sa aj takto v konaní smerujúcom k správnemu určeniu a vyberaniu daní podieľa na správe štátu. Národné výbory musia i v konaní vo veciach daní a poplatkov predovšetkým vychovávať občanov na dobrovoľné plnenie ich daňových povinností. Konanie vo veciach daní a poplatkov musí byť jednoduché, neformálne a musí zabezpečovať ich správne určenie a vyberanie.“ a tiež „Ak neustanovuje táto vyhláška alebo osobitné predpisy inak, postupujú národné výbory a iné orgány štátnej správy v konaní vo veciach daní a poplatkov podľa vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní.“ V rámci právnej úpravy možno poukázať na skutočnosť, že vyhláška č. 16/1962 Zb. bola v zásade špeciálnym právnym predpisom k vládnemu nariadeniu č. 91/1960 Zb. o správnom konaní a neskôr aj k správnemu poriadku. Totiž uvedené vládne nariadenie č. 91/1960 Zb. bolo zrušené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pričom sa uvádzalo, že ustanovenia tohto nového zákona platia aj pre konanie neskončené pred začatím jeho účinnosti[630]. Takže v tom čase, v čase platnosti vyhlášky č. 16/1962 Zb., platilo, že sa na konanie vo veciach daní a poplatkov podporne vzťahoval Správny poriadok a to až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., t. j. 1. januára 1993, v ktorom u bolo výslovne uvedené, že : Na daňové konanie sa nevzťahujú osobitné predpisy (t. j. aj správny poriadok)[631].
Uzákonenie daňového konania, ale aj postupu orgánov uskutočňujúcich správu vo veciach daní a poplatkov, t. j. zakotvenie právnej úpravy formou zákona bolo nezvratným a správnym krokom. Často sa uvádza, že finančné právo vzniklo zo správneho práva. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, pretože skutočnosť, že sa podporne používali procesné predpisy správneho práva, ešte nemôže znamenať, že správne právo v minulosti subsumovalo aj právnu úpravu daní. K daňovému konaniu možno povedať, že je nesporné, že aj v daňovom konaní ale aj v správnom konaní rozhodujú orgány verejnej správy, avšak daňové konanie a celá správa daní smeruje k správnemu zisteniu dane a zabezpečeniu úhrady dane a teda ich realizácia má za cieľ naplnenie verejných rozpočtov. Tým sa napĺňa najmä fiškálny záujem štátu. V správnom konaní podľa Správneho poriadku sa tento cieľ neprejavuje. Preto sa domnievam, že ide o správne konanie zvláštnej povahy. Takéto označenie daňového konania ako konania zvláštnej povahy je vhodnejšie ako nazvať daňové konanie osobitným druhom správneho konania, pretože daňové konanie nemožno zaradiť medzi tzv. osobitné druhy správneho konania, akým je stavebné konanie, konanie o poplatkoch a pod. Zodpovedať na otázku, či samostatná právna úprava – kodifikovaná právna úprava daňového procesu v Daňovom poriadku je namieste a či by nepostačovala úprava uvedená v Správnom poriadku, možno jednoznačne a to tak, že samostatný procesný kódex pre správu daní je v súčasnom období nevyhnutnosťou. Rozdiely a hlavne účel správy daní je tak odlišný od iných správnych konaní, že si zasluhuje osobitnú právnu úpravu a osobitnú pozornosť.[632] Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že procesné ustanovenia sa nachádzajú aj v hmotnoprávnych daňových predpisoch upravujúcich konkrétne dane. Aj z toho dôvodu bol potrebný samostatný kódex, ktorý upraví spoločné procesné aspekty pre všetky dane.
Nemožno stotožňovať pojmy správa daní a daňové konanie. Správa daní je pojem širší a okrem daňového konania, ktorým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov[633], zahŕňa aj ďalšie postupy súvisiace so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.