Daňové právo

2.12.1. Odpovede na kontrolné otázky

1.      Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

2.        Daň z príjmov je štátna daň.

3.        Správcom dane z príjmov je daňový úrad.

4.        Zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je 1. predmetom dane a 2. nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

5.        Základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Naopak, daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období.

6.        Áno, ide o príjem daňovníka – fyzickej osoby plynúci zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

7.        Áno, ide o príjem daňovníka – fyzickej osoby plynúci z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

8.        V danom prípade je dôležité zistiť či ide o výhru v lotérii prevádzkovanej na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov, v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná výhra by potom bola v celom rozsahu oslobodená od dane z príjmov a dani nepodlieha. Naopak, ak výhra fyzickej osoby plynie z lotérie (súťaže), ktorá nie je prevádzkovaná na základe osobitného povolenia, potom je od dane z príjmov oslobodená len časť výhry v sume 350 eur  a zdaňovaným by bol rozdiel výhry prevyšujúci sumu 350 eur (§ 9 ods. 2 písm. l) a m) zákona o dani z príjmov).

9.        Áno, aj napriek tomu, že zákon o dani z príjmov výslovne neupravuje predmet dane z príjmov právnických osôb, je potrebné vychádzať z legálnej definície príjmu ako peňažného a nepeňažného plnenia, dosiahnutého aj zámenou, oceneného cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, vrátane prijatia zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou (§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov).

10.    Dikcia § 26 až § 28 upravuje rovnomerné a zrýchlené odpisovanie hmotného majetku.

11.    V zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu povinný daň aj zaplatiť.

12.    V zmysle § 4 zákona o dani z príjmov sa základ dane určí ako súčet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (znížený o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť) a čiastkových základov dane z príjmov z tzv. pasívneho podnikania a z ostatných príjmov, a čiastkový základ dane z príjmov z aktívneho podnikania, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť. O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, a to postupom podľa § 30 zákona o dani z príjmov.

13.    Percentuálnou mierou.

14.    Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak, ako napríklad v ustanovení § 41.

15.    Daňové priznanie sa v zásade podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom túto lehotu si môže daňovník v intenciách § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov a na základe oznámenia predĺžiť, a to o tri alebo šesť mesiacov. Ďalšie osobitosti pre podanie daňového priznania ustanovuje § 49 zákona o dani z príjmov.