Daňové právo

2.5.2. Daňové priznanie – fyzické osoby

Zákon o dani z príjmov upravuje obligatórne a fakultatívne podanie daňového priznania v prípade daňovníka – fyzickej osoby.

 

Povinnosť podať daňové priznanie vzniká daňovníkovi, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítanej podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov,^[306] s výnimkou ak nie je podľa § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov povinný podať daňové priznanie.

 

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie síce nepresiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítanej podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov,^[307] ale vykazuje daňovú stratu.

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka,^[308] ak:

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, síce vykonal ročné zúčtovanie, ale v predmetnom zdaňovacom období daňovník poberal:

 

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

 

Okrem obligatórneho podania daňového priznania zákon o dani z príjmov ustanovuje aj tzv. fakultatívne daňové priznanie. In concreto, v zmysle § 32 ods. 5 zákona o dani z príjmov môže podať daňové priznanie aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. S istou mierou právnej abstrakcie možno predpokladať, že najčastejšie pôjde o prípady, keď celkové zdaniteľné príjmy daňovníka z určitej závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, avšak tomuto daňovníkovi zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň z príjmov. Dobrovoľným (fakultatívnym) podaním daňového priznania vznikne daňovníkovi daňový preplatok, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, obsiahnutej už v podanom daňovom priznaní. V zmysle § 79 daňového poriadku sa daňový preplatok daňovníkovi vráti iba v prípade, že je v sume vyššej ako 5 eur, preto ak je daňový preplatok menší ako 5 eur, daňovníkovi nevzniká nárok na jeho vrátenie.

 

V súvislosti s daňovým priznaním a správnym vypočítaním dane imanentne súvisia aj zamestnanecká prémia, daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky.

 

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie vzniká daňovníkovi za kumulatívneho splnenia podmienok, a síce:

 

Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie nevzniká daňovníkovi ak sú síce splnené všetky podmienky pre vznik nároku, ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.^[315]

 

Suma zamestnaneckej prémie závisí od výšky posudzovaných príjmov, pričom bližšie podmienky poskytnutia a určenia sumy zamestnaneckej prémie upravuje dikcia § 32a zákona o dani z príjmov.

 

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti,^[316] ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,^[317] alebo ak dosiahol zdaniteľné príjmy z tzv. aktívneho podnikania podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z aktívneho podnikania. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

 

S účinnosťou od 1. januára 2023 prechádza pomerne zásadnými legislatívnymi zmenami aj právna úprava inštitútu daňového bonusu podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ipso facto, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a z tzv. aktívneho podnikania si môže uplatniť daňový bonus, a to na každé vyživované dieťa^[319] žijúce s daňovníkom v domácnosti, pričom prípadný prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

 

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku. Daňový bonus 100 eur sa neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

Ak dieťa (deti) v domácnosti vyživujú viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, respektíve pomernú časť daňového bonusu môže po časť zdaňovacieho obdobia uplatniť jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. V prípade daňovníka vyživujúceho dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti len o sumu daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 a 6 prvej vety zákona o dani z príjmov za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

 

Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno uplatniť^[320] najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z tzv. aktívneho podnikania, alebo ich úhrnu, takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %.

 

Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušný daňový úrad ako správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa daňového poriadku. V prípade ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7, alebo § 36 ods. 5 alebo § 38 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

 

Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

 

Okrem daňového bonusu si môže daňovník uplatniť aj daňový bonus na zaplatené úroky, a to za splnenia podmienok precizovaných zákonom o dani z príjmov. Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,^[321] na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má:

 

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Uplatnenie daňového bonusu sa však spája aj viacerými zákonnými obmedzeniami, najmä ak na strane dlžníka v rámci záväzkového právneho vzťahu, založeného zmluvou o úvere na bývania, vystupuje viacero osôb tzv. spoludlžníkov. Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi, nielen že spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká, ale vekový cenzus najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver musí spĺňať aj spoludlžník,^[322] pričom rozhodný je aj spoločný príjem dlžníka a spoludlžníka, keďže ich priemerný mesačný príjem^[323] nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka^[324] a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.^[325] V kontexte uvedeného je nutné upozorniť, že nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

 

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.

 

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu na dieťa, resp. deti podľa § 33 zákona o dani z príjmov, ak sa tento daňový bonus uplatňuje. Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona o dani z príjmov zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ak suma dane zníženej o daňový bonus na dieťa, resp. deti vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa daňového poriadku.^[326]

 

Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie po zomrelom daňovníkovi, a to za podmienok ustanovených v § 33a ods. 11 zákona o dani z príjmov.

---

³⁰⁶ Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2022 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahnu sumu 2 289,63 eur, t. j. 50 % z 21 násobku sumy životného minima 2 : (21 x 218,06) = 2 : 4 579,26 = 2 289,63 eur. K uvedenému bližšie aj: Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z.

³⁰⁷ Do sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak 1) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov alebo ak 2) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

³⁰⁸ § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov

³⁰⁹ Zamestnanec môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania - K uvedenému bližšie § 38 zákona o dani z príjmov.

³¹⁰ K uvedenému bližšie: § 38 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

³¹¹ K uvedenému bližšie: Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).

³¹² K uvedenému bližšie: zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“).

³¹³ Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia šiestich mesiacov nezapočíta.

³¹⁴ K uvedenému bližšie: § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

³¹⁵ Zákon o dani z príjmov odkazuje na v súčasnosti neúčinné ustanovenie § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

³¹⁶ Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. V zmysle § 115 občianskeho zákonníka tvoria domácnosť fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

³¹⁷ zákon o minimálnej mzde

³¹⁸ § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

³¹⁹ K obsahu pojmu vyživované dieťa pozri: ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov v spojení so zákonom o prídavku na dieťa.

³²⁰ V súvislosti s uplatnením daňového bonusu má daňovník aj určité oznamovacie povinnosti k svojmu zamestnávateľovi, bližšie upravených v dikcii § 36 a § 37 zákona o dani z príjmov.

³²¹ § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

³²² V prípade ak manželia požiadali o úver na bývanie a ku dňu podania žiadosti mala manželka 34 rokov a manžel 36 rokov, v takom prípade nie je splnená podmienka veku (18-35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie), ktorá sa vzťahuje na osobu dlžníka, ako aj spoludlžníka, a preto nie je možné, aby si niektorý z manželov uplatnil bonus na zaplatené úroky.

³²³ podľa § 33a ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov

³²⁴ Teda súčet počtu osôb dlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie.

³²⁵ Podmienky príjmu podľa § 33a ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

³²⁶ Ak ide o daňovníka s príjmami zo závislej činnosti, ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38 zákona o dani z príjmov. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.