Daňové právo

2. DAŇ Z PRÍJMOV

2.1. Právne zakotvenie

Právna úprava dane z príjmov je obsiahnutá už vo vyššie zmieňovanom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako aj spôsob platenia a vyberania dane. Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis, a to zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).⁸⁵

Daňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba. V kontexte uvedeného je nutné akcentovať aj dikciu § 2 písm. v) označeného zákona, a síce platiteľom dane z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za tieto peňažné platby zodpovedá. Pojem platiteľ dane z príjmov nie je identický s pojmom daňovník, a to aj napriek tomu, že s istou mierou právnej abstrakcie možno uprednostniť právny názor, že vo väčšine prípadov bude osoba daňovníka povinná aj platiť daň z príjmov, a teda bude dochádzať k určitej personálnej unifikácii. Daňovník je v zásade vždy povinný (pri vzniku daňovej povinnosti) platiť daň z príjmov, avšak existujú prípady, keď namiesto daňovníka bude platiť daň z príjmov práve osoba platiteľa. Typickým príkladom je zamestnanecký právny vzťah, keď zamestnávateľ najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vykoná ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým sa rozumie:

- fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,⁸⁶ bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom:

a) fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

b) fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

- právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo⁸⁷ alebo miesto skutočného vedenia, ktorým je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je na účely zákona o dani z príjmov:

- fyzická osoba,

a) ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle nezdržiava alebo

b) ktorá má síce na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, avšak v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy sa takáto fyzická osoba považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,

c) ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,

- právnická osoba,

a) ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia, alebo

b) ktorá má síce na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy sa táto právnická osoba považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte.

Daňovníkom členského štátu Európskej únie⁸⁸ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.⁸⁹

Daňovníkom nespolupracujúceho štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.⁹⁰ Do predmetného zoznamu ministerstvo zaradí 1) štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo 2) štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Z predmetného zoznamu tzv. spolupracujúcich štátov ministerstvo financií vyradí 1) štát, ktorý je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty nespolupracujúce na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo 2) štát neuplatňujúci daň z príjmov právnických osôb, alebo 3) štát, ktorý uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.⁹¹

Mikrodaňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie daňovník,

- fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy z tzv. aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur,

- právnická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur

Mikrodaňovníkom nie je daňovník,

- ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,

- na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

- ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.⁹²

Predmetom dane z príjmov je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov. Predmet dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou predstavuje príjem (výnos) plynúci tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Vice versa, predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci výlučne zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

V kontexte uvedeného je nutné osobitne akcentovať pojmový rozdiel medzi príjmom a zdaniteľným príjmom. V zmysle právnej úpravy zákona o dani z príjmov sa príjmom (in abstracto) rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie⁹³ dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak samotný zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Avšak nie každý príjem predstavuje aj príjem zdaniteľný, keďže na to, aby mal príjem právnu povahu zdaniteľného príjmu sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a síce 1) ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a 2) takýto príjem nie je oslobodený od dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

Rozlišovanie sa uplatňuje aj v prípade výdavkov, keďže nie každý výdavok bude mať automaticky právnu povahu daňovo uznateľného výdavku, pretože daňový výdavok precizuje zákon o dani z príjmov ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve⁹⁴ daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani príjmov, a to v takej, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

S účinnosťou od 1. januára 2015 je umožnené aj uplatnenie výdavkov nad stanovenú hranicu limitov podľa osobitných predpisov, na čo reaguje aj právna úprava uvedená v § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, pričom ustanovenie § 21 možno označiť ako negatívne vymedzenie daňového výdavku. Napríklad podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky presahujúce limity ustanovené samotným zákonom o dani z príjmov⁹⁵ alebo osobitnými predpismi,⁹⁶ okrem výdavkov vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, za podmienok ustanovených zákonníkom práce⁹⁷ a výdavky vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo s osobitnými predpismi.⁹⁸

Korelácia ustanovenia § 19 a dikcie § 21 zákona o dani z príjmov preto implikuje podmienku, a síce na to, aby určitý náklad mohol byť označený a aj uplatnený ako daňovo uznateľný výdavok, nesmie vykazovať znaky precizované dikciou § 21 zákona o dani z príjmov. Príkladom pre uplatnenie výdavkov nad stanovenú výšku limitov je situácia zamestnávateľom uhrádzaných nákladov ako plnení pre zamestnanca, ktoré sú upravené napr. v zákone o cestovných náhradách alebo v zákonníku práce a iných právnych predpisoch. Predmetné plnenia musia spĺňať dve podmienky, a to: 1) u zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa dikcie § 5 ods. 1 a 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a 2) ich vyššia nárokovateľnosť vyplýva z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade so zákonníkom práce.⁹⁹

Súčasne zákon o dani z príjmov umožňuje aby bol do základu dane zahrnutý výdavok, a to v inej výške, ako je vykázaný v účtovníctve daňovníka. In concreto, ide o daňové odpisy,¹⁰⁰ opravné položky a iné.¹⁰¹

Samotnú maximálnu výšku pre daňový výdavok precizuje aj zákon o dani z príjmov a zjednodušene možno konštatovať, že ich výška bude závisieť od druhu zdaniteľného príjmu a spôsobu evidencie týchto daňových výdavkov. Právna úprava prednostne rozlišuje dve základné skupiny daňových výdavkov, a to skutočné a paušálne. Výšku skutočných výdavkov daňovníka síce zákon o dani z príjmov v zásade¹⁰² nelimituje, avšak s ich uplatnením spája obligatórnu evidenčnú povinnosť, a to v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva v zmysle zákona o účtovníctve, respektíve vedenie evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ ide o paušálne daňové výdavky, dikcia § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov upravuje prípad daňovníka, ktorý ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, a súčasne takýto daňovník neuplatňuje preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. Ak ide o daňovníka s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu¹⁰³ a daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia a súčasne daňovník neuplatňuje preukázateľné výdavky, môže takýto daňovník uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur. V prípade keď daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách týchto výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov z tzv. aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, pričom poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu výdavkov, avšak len v rozsahu evidencie príjmov a daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,¹⁰⁴ hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,¹⁰⁵ zásobách a pohľadávkach.

Dikcia § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov vymedzuje súbor daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Exempli causa, daňovým výdavkom sú aj náklady na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:

- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,¹⁰⁶

- starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,¹⁰⁷

- rekvalifikáciu a vzdelávanie zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,¹⁰⁸

- príspevky na stravovanie zamestnancov a príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.¹⁰⁹

Z pohľadu finančného práva a majetku daňovníka sú interesantné aj výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. f) a g), in concreto náklady vo výške úhrnu vstupných cien akcií, ostatných cenných papierov¹¹⁰, obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve a náklady vo výške vstupnej ceny¹¹⁰ zmenky, kedy uvedené náklady sú bližšie precizované odkazom na zákonné ustanovenie § 25a zákona o dani z príjmov.

Významnú skupinu daňovo uznateľných výdavkov predstavujú náklady na spotrebované pohonné látky, ktoré sa určujú koreláciou nasledovných podmienok: podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla, a dokladov o nákupe pohonných látok, najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Zákonodarca v tejto súvislosti neustanovuje žiadnu hornú hranicu výdavkov na spotrebované pohonné látky, a tieto postačuje hodnoverným spôsobom verifikovať, avšak je potrebné pripomenúť, že aj tieto náklady musia spĺňať tzv. generálnu klauzulu daňového výdavku. V rámci uvedených daňových výdavkov zákonodarca umožnil voľbu medzi uvedeným spôsobom preukazovania vzniknutých nákladov a uplatňovaním tzv. paušálnych výdavkov, ktorých výška je však obmedzená percentuálnou sadzbou 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.¹¹²

Prirodzene s daňovými výdavkami súvisí aj odpisovanie. Podľa § 22 a nasl. zákona o dani z príjmov sa odpisovaním rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Hmotným majetkom, ktorý je možné zaradiť do odpisovania sú:

a)samostatné hnuteľné veci,¹¹³ prípadne súbory hnuteľných vecí,¹¹⁴ ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena¹¹⁵je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby¹¹⁶ okrem:

1. prevádzkových banských diel,

2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

c) pestovateľské celky trvalých porastov¹¹⁷ s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,¹¹⁸

d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov,

e) iný majetok podľa § 22 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Hmotným majetkom nie sú zásoby.

Nehmotným majetkom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona o účtovníctve, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa zákona o účtovníctve, len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c zákona o dani z príjmov.

Z odpisovania sú vylúčené

a) pozemky,

b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c) ochranné hrádze,

d) umelecké diela,¹¹⁹ ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,¹²⁰

f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,¹²¹

h) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,¹²²

i) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

j) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva¹²³ počas zabezpečenia tohto záväzku,

k) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,¹²⁴ ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Postup pri odpisovaní hmotného majetku bližšie upravuje dikcia § 26 a nasl. zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorej daňovník v prvom roku odpisovania zaradí hmotný majetok v triedení podľa klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb¹²⁵ do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov. Príslušná odpisová skupina následne implikuje aj dobu odpisovania.

Odpisová skupina	Doba odpisovania
0	2 roky
1	4 roky
2	6 rokov
3	8 rokov
4	12 rokov
5	20 rokov
6	40 rokov

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2, avšak predmetná prezumpcia neplatí pre hmotný majetok podľa § 26 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov, alebo metódou zrýchleného odpisovania podľa § 28 označeného zákona, ktorou daňovník môže odpisovať len hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny číslo 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.¹²⁶ Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

V súvislosti s daňovým výdavkom a zdaniteľným príjmom sa prirodzene spája aj ďalší dôležitý pojem, a to základ dane. Rozdiel medzi zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, predstavuje základ dane.¹²⁷ Pre určenie daňovej povinnosti daňovníka je preto osobitne dôležité správne určenie základu dane, ktorý nie je možné automaticky stotožňovať s výsledkom hospodárenia podľa zákona o účtovníctve,¹²⁸ a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov. Opakom základu dane je daňová strata, ktorú zákon o dani z príjmov precizuje ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období.

⁸⁵ K uvedenému bližšie aj: Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vyd. Bratislava : C. H. Beck Praha, organizačná zložka v Bratislave, 2015, 752 s.

⁸⁶ K trvalému pobytu bližšie: § 3 a nasl. zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K uvedenému bližšie pozri aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

⁸⁷ K pojmu sídlo bližšie: § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „obchodný zákonník“).

⁸⁸ K daniam bližšie pozri: Bujňáková, M. a kol. Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 82-113.

Bujňáková, M. a kol. Dane a ich právna úprava v Slovenskej republike v kontexte daňovej politiky EÚ. [online]. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 82-113. [cit. 25.07.2022].

⁸⁹ § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

⁹⁰ K uvedenému bližšie: Ministerstvo financií Slovenskej republiky - Zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) zákona č. 595-2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. [online].

⁹¹ tzv. daňové raje. K daňovým rajom bližšie: Babčák, V. EÚ a daňové rade I. (zrodenie daňových rajov). In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 9-28, Babčák, V. EÚ a daňové rade II. (daňové raje dneška). In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. s. 29-60, Bujňáková, M. Daňové raje, sú v Európe akceptovateľné alebo ich treba zrušiť? In: zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie II. Slovensko-české dni daňového práva: Daňové raje a zneužívanie daňového systému, ktorá sa konala v dňoch 9. až 11. mája 2018 v Hornom Smokovci. 1. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 105-116.

⁹² § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov.

⁹³ Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona o dani z príjmov sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

⁹⁴ K uvedenému bližšie: zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

⁹⁵ napríklad výdavky na spotrebované pohonné hmoty - § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 zákona o dani z príjmov, členské príspevky - § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov, výdavky na reprezentáciu - § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov a iné.

⁹⁶ K uvedenému bližšie: zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

⁹⁷ zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“).

⁹⁸ K uvedenému napríklad: zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K reklame pozri bližšie aj: Maďar, M. Klamlivá a porovnávacia reklama z pohľadu európskej kazuistiky. In: Medzinárodný vedecký zborník. Porada Viktor. Báčsky Petrovec : Srbské rozvojové združenie, 2014, s. 142-154, Behrens, k. ch. Handbuch der Werbung. Wiesbaden : Gabler, 1970, 1127 s.

⁹⁹ Horniaček, P. - Mezeiová, V. Zákon o dani z príjmov. Praktický komentár. Prvé vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 277.

¹⁰⁰ Odpisovanie upravujú ustanovenia § 26 a nasl. zákona o dani z príjmov, keď zákon rozoznáva sedem odpisových skupín s dobou odpisovania od dvoch rokov pre odpisovú skupinu „nula“, až po štyridsať rokov ako dobu odpisovania vstupnej ceny hmotného majetku ustanovenou zákonodarcom pre šiestu odpisovú skupinu. Zaradenie hmotného majetku do jednotlivých skupín odpisovania precizuje príloha č. 1 k zákonu o dani z príjmov. Súčasne je nutné akcentovať, že zákon o dani z príjmov rozlišuje medzi rovnomerným odpisovaním hmotného majetku a zrýchleným odpisovaním, ktoré je podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy dovolené len pre druhú a tretiu odpisovú skupinu.

¹⁰¹ Horniaček, P. - Mezeiová, V. Zákon o dani z príjmov. Praktický komentár. Prvé vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 278.

¹⁰² Zákon o dani z príjmov pri niektorých druhoch výdavkov upravuje ich maximálnu možnú výšku, aby boli daňovo uznateľnými.

¹⁰³ Príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

¹⁰⁴ K uvedenému bližšie: § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve.

¹⁰⁵ § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

¹⁰⁶ Keďže zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti neodkazuje na žiadny osobitý právny predpis, ktorý by precizoval podmienky alebo výšku ich uplatnenia, absencia bližšej špecifikácie osobitých podmienok implikuje možnosť zahrnúť tieto výdavky do daňovo uznaných nákladov v plnej výške, samozrejme za súčasného splnenia generálnej klauzuly daňového výdavku upravenej v ustanovení § 2 zákona o dani z príjmov. K uvedenému bližšie: aj § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov.

¹⁰⁷ Uplatnenie výdavku je možné len za splnenia osobitých právnych predpisov, ako napríklad zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“), zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iných právnych predpisov. Napríklad rekondičný pobyt je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancovi, a to v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu vo vybranom povolaní. Rekondičný pobyt sa rozumie aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce. – K uvedenému bližšie: § 11 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

¹⁰⁸ Zákon o dani z príjmov prezumuje skutočnosť, aby rekvalifikácia a vzdelávanie zamestnancov súviseli s predmetom ich pracovnej činnosti. - K uvedenému bližšie: § 153 a nasl. zákonníka práce.

¹⁰⁹ Osobitným predpisom sú ustanovenia § 152, § 152a a 152b zákonníka práce.

¹¹⁰ K uvedenému bližšie: Horniaček, P. - Mezeiová, V. Zákon o dani z príjmov. Praktický komentár. Prvé vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 284.

¹¹¹ Zjednodušene vyjadrené, ide o vstupnú cenu, avšak je potrebné rozlišovať, medzi obsahom používaného pojmu „vstupná cena“. Dôvodom je rozdielny obsah tohto termínu, keď v prípade akcii a ostatných cenných papierov sa vstupná cena posudzuje v úhrne. Vice versa, pri predaji obchodného podielu a zmenky sa vstupná cena posudzuje jednotlivo. Ďalším rozdielom je aj posudzovanie, keď v prípade obchodného podielu a zmenky sa strata z ich predaja nemôže zahrnúť do daňových výdavkov a ako daňovo uznateľný výdavok možno uznať len vstupnú cenu vykázanú čo do výšky príjmov z predaja jednotlivého obchodného podielu alebo zmenky.

¹¹² K uvedenému bližšie: § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

¹¹³ Podľa § 22 ods. 3 zákona o dani z príjmov je samostatnou hnuteľnou vecou aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

¹¹⁴ Podľa § 22 ods. 4 zákona o dani z príjmov je súborom hnuteľných vecí súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

¹¹⁵ K vstupnej cene bližšie: § 25a a § 25b zákona o dani z príjmov.

¹¹⁶ K uvedenému bližšie: § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“).

¹¹⁷ K uvedenému bližšie: zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

¹¹⁸ K uvedenému bližšie: § 22 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

¹¹⁹ K uvedenému bližšie: autorský zákon.

¹²⁰ § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

¹²¹ K uvedenému bližšie: zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

¹²² zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

¹²³ § 553 občianskeho zákonníka.

¹²⁴ zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

¹²⁵ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008).

¹²⁶ K odpisovaniu pozri aj: Kubincová, T. Odpisovanie bytov a daň z príjmu. In: DUO : bez chýb pokút a penále : mesačník. - Žilina : Poradca, 2017, roč. 12, č. 11, s. 16-20.

¹²⁷ K uvedenému napríklad: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 85/2007 zo dňa 23.10.2018; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/42/2011 zo dňa 18.04.2012.

¹²⁸ Výsledok hospodárenia zákonodarca na účely zákona o účtovníctve vymedzuje ako ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V zmysle označeného zákona účtovná jednotka účtuje buď v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduché účtovníctva (§ 2 ods. 1 citovaného zákona). Zákon rozlišuje tri druhy účtovných jednotiek, a síce mikro, malú a veľkú účtovnú jednotku. Ako rozlišovacie kritéria sú uplatňované celková suma majetku, čistý obrat a priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia. – K uvedenému bližšie § 2 ods. 5 - 8 zákona o účtovníctve. Za účtovné obdobie sa považuje kalendárny rok, ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak, pričom podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve je možné za účtovné obdobie považovať aj hospodársky rok, ktorým sa rozumie obdobie v trvaní nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s rokom kalendárnym.