Daňové právo

2. DAŇ Z PRÍJMOV

Právna teória charakterizuje daň ako povinnú nenávratnú, vynútiteľnú a spravidla neúčelovú a opakujúcu sa peňažnú platbu fyzických a právnických osôb, vyberanú na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.⁸³

V súvislosti s historickým vývojom zdaňovania príjmov, fyzických osôb a právnických osôb, je potrebné poznamenať, že zdaňovanie príjmov, najmä fyzických osôb, má pomerne dlhú históriu. Osobitne možno spomenúť zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, ktorý zaviedol daň zo mzdy, a to za účelom rovnomerného zdanenia robotníkov a úradníkov, v súlade s ich zárobkom, a v záujme ďalšieho zvýšenia produktivity práce a zjednodušenia vyberania dane a poistného národného poistenia. V dani zo mzdy boli zahrnuté aj príspevky robotníkov a úradníkov na poistné národného poistenia. Dani podlieha mzda za prácu a dôchodky. Daňovníkmi dane zo mzdy boli: 1) osoby, ktoré poberali mzdu za prácu vykonávanú v tuzemsku, bez ohľadu na ich bydlisko; 2) zamestnanci československých zastupiteľských úradov a iní štátni zamestnanci činní v cudzine, pokiaľ boli československými štátnymi príslušníkmi a 3) osoby poberajúce dôchodky plynúce z tuzemska. Dani zo mzdy nepodliehali diplomatickí zástupcovia poverení u vlády Československej republiky, konzulovia z povolania a iné osoby požívajúce právo exteritoriality, ak neboli československými štátnymi príslušníkmi a pokiaľ trvala vzájomnosť. Sadzba dane bola ustanovená na progresívnom princípe.84

V kontexte uvedeného je nutné upozorniť aj na zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorej podliehali občania, ktorí mali príjmy zo svojej tvorivej literárnej alebo umeleckej činnosti alebo zo svojej umeleckej činnosti ako výkonní umelci, pokiaľ tieto príjmy neboli podrobené dani zo mzdy. Príjmy zo zdedených autorských práv boli podrobené tejto dani len u pozostalej manželky po dobu jej vdovstva a u poručiteľových detí po dobu ich maloletosti. Obdobne ako u pozostalej manželky sa zdaňovali aj príjmy zo zdedených autorských práv u družky, ak žila s poručiteľom najmenej rok pred jeho úmrtím v spoločnej domácnosti.

S účinnosťou od 1. januára 1993 nahradila zákon o dani zo mzdy nová právna úprava, a to zákon č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetný právny predpis upravoval daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb a spôsob platenia a vyberania daní z príjmov, pričom v prípade zdaňovania príjmov fyzických osôb bola zavedená progresívna sadzba dane. Následne od 1. januára 2000 nadobudla účinnosť nová právna úprava, a síce zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Obdobne ako aj predchádzajúca právna úprava, aj nový zákon precizoval daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb a spôsob platenia a vyberania daní z príjmov a rovnako v prípade zdaňovania príjmov fyzických osôb bola zavedená progresívna sadzba dane.