Daňové právo

1. DAŇOVÉ PRÁVO A JEHO ZARADENIE V PRÁVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1.5.2. Historické súvislosti súvisiace s daňou

Pre starovek bol charakteristický náhodný a nepravidelný výber daní. V starozákonom Izraeli nie je doteraz objasnená otázka vyberania daní. Je však pravdepodobné, že v Prvej Samuelovej knihe sa zrejme hovorí o inštitúte dane alebo blízkom daní, keď sa v 8. kapitole dočítam, že právom kráľa je vymáhať od Izraelitov desiatok. Pre staroveké Grécko bola charakteristická dobrovoľnosť priamych daní. Dane sa chápali ako prejav občianskej uvedomelosti. Pre občana, ktorý sa nezaujímal o štátne záležitosti, mali Gréci pomenovanie idiot. Dane patrili k hlavným zdrojom štátnych príjmov. Delili sa na priame (určované podľa výšky majetku a odvádzané priamo štátu) a nepriame (išlo o povinné platby skôr poplatkového typu z kúpy a predaja, z dedičstva, prenájmu a pod.). Nepriame dane sa vyberali na trhoviskách, pri verejných dražbách, pri predaji pôdy a pod. V Egypte existovali niektoré formy daní už v ptolemaiovskej dobe. Bola to predovšetkým pozemková daň, ďalej daň z vinohradov a ovocných sadov, ktorá sa ako prvá v známej histórii platila v peniazoch. Štátne príjmy starovekého Egypta však pozostávali predovšetkým z výnosu z rozličných ciel. Okrem toho existovali aj ďalšie priame dane – z hlavy, z budov, z otrokov, z pracovných nástrojov, z domácich zvierat a pod. Nepriame dane sa vyberali z dovážaného a vyvážaného tovaru, z kúpy a predaja, z prenájmu zo zmlúv, z účtov a potvrdení, zo závetov a pod. V antickom Ríme, konkrétne v jeho neskorších vývinových obdobiach hlavným zdrojom príjmov štátnej pokladnice republikánskeho Ríma boli príjmy z dobytých provincií. V období cisárstva sa okruh príjmov rozšíril o výnos z pozemkovej dane. Zaviedla sa aj daň z predaja, daň za prepustenie otroka, neskôr aj daň z dedičstva. Rozvoj tovarovo-peňažných vzťahov a formovanie národných štátov v západne Európe zákonite viedli aj k zmenám v spôsobe finančného hospodárenia štátu. V stredoveku štátna pokladnica nebola oddelená od pokladnice monarchu. Ďalším vývojom sa dane stali trvalým spoločenským fenoménom. Najdôležitejšími zdrojmi štátnych príjmov sa v tomto období stali domény, regály, akcízy a kontribúcie. Domény boli poľnohospodárske a lesné majetky, ktoré patrili panovníkovi – naturálne príjmy z nich sa najčastejšie spotrebovali na mieste. Ako regály (tiež regálne práva) sa v stredoveku označovali výlučné práva panovníka, ktoré vychádzali z predpokladu, že panovník pôvodne vlastnil všetku pôdu. Najdôležitejšími regálmi boli pozemkový, banský, mincový, soľný, trhový a colný regál. Boli zárodočnou formou neskorších nepriamych daní. Akcízy predstavovali modernejšiu formu niektorých regálov a ich najčastejšou formou boli tzv. dane z predaja určitého tovaru; inú podobu mali akcízy ako daň z obchodu, t. j. z právneho prevodu vlastníctva. šlo o daň z predaja určitého tovaru, z obchodu – t. j. z prevodu vlastníctva); Kontribúcie predstavovali feudálnu formu priamej dane. Mali podobu daní z hlavy, daní z majetku alebo z hrubého výnosu a mali mimoriadny a podporný charakter; povoľovať ich bolo politickým právom šľachty. Pre novovek je charakteristické, že dane nadobudli charakter trvalého a povinného príjmu do štátnej pokladnice. Daňová sústava v súčasnom chápaní sa v podmienkach západnej a strednej Európy prvý raz konštituovala v Anglicku. Už v polovici 17. storočia sa zaviedli nepriame dane (napr. z mäsa, cukru, tabaku a pod.). Do konca 18. storočia sa v Anglicku vyberala daň z pôdy a z obytných domov. V tomto období sa zaviedla aj daň z príjmov.⁵⁷

Z pohľadu reforiem, ktoré sa uskutočnili na území bývalého Československa, resp. na území dnešného Slovenskej republiky možno spomenúť najmä:

- daňovú reformu z roku 1927, nazývanú aj ako Englišova reforma. Po uskutočnení daňovej reformy v oblasti priamych daní mala daňová sústava v Československej republike nasledovnú štruktúru I. Priame dane. II. Nepriame dane. III. Daň z obratu a prepychovú daň. Priame dane predstavovali dve samostatné skupiny, a to a) priame dane dôchodkového typu, ktorou bola dôchodková daň. K výnosovým daniam v tom-ktorom období patrili: všeobecná zárobková daň, osobitná zárobková daň, pozemková daň, domová daň triedna, domová daň činžovná, rentová daň, daň z tantiém a daň z vyššieho slúžneho. Nepriame dane a to daň z liehu, daň z cukru, daň z minerálnych olejov, daň zo zapaľovadiel, všeobecná nápojová daň, daň z mäsa, daň z uhlia, potravná daň a daň z vodnej sily. Sústavu nepriamych daní dopĺňala dávka zo šumivého vína a k nepriamym daniam patrila aj daň z motorových vozidiel. Daň z obratu a prepychová daň v zásade vykazovali znaky priamych aj nepriamych daní a v niektorých prípadoch mali viaceré črty charakteristické aj pre clo. Preto sa vo vtedajšej sústave chápali ako dane sui generis a uvádzali sa samostatne;

- daňovú reformu v roku 1952, uskutočnenú v zásade po vzore právnej úpravy vo vtedajšom Sovietskom zväze. Túto novú socialistickú daňovú reformu tvorili tri druhy daní a to 1. dane, ktoré odčerpávali akumuláciu socialistického sektora hospodárstva, 2. dane vyberané od obyvateľstva, 3 miestne dane, ktorých výnos plynul do miestnych rozpočtov. Boli uzákonené daň z obratu, daň z výkonov, dôchodková daň družstiev a iných organizácií, poľnohospodárska daň, daň z príjmov obyvateľstva, živnostenská daň, domová daň, daň z predstavení, daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;

- daňovú reformu v roku 1992, ktorá opäť znamenala členenie daní na priame a nepriame. Štruktúra daní mala zakotviť priame dane, nepriame dane a okrem toho mala byť zavedená daň postihujúca takú výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredie, resp. ktorá postihuje výrobu takého tovaru, ktoré používanie môže negatívne ovplyvniť stav životného prostredia. Priamymi daňami boli 1. dôchodkové dane, t. j. a) daň z príjmov fyzických osôb, b) daň z príjmov právnických osôb, 2. majetkové dane, t. j. a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z dedičstva, d) daň z darovania, e) daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, f) cestná daň. Nepriamymi daňami boli a) daň z pridanej hodnoty, b) spotrebná daň z vína, c) spotrebná daň z piva, d) spotrebná daň z liehu a liehovín, e) spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov a f) spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov.⁵⁸

V tejto súvislosti možno povedať, že v rámci medziobdobí medzi jednotlivými daňovými reformami, ale aj po roku 1992, v ktorom sa uskutočnila tretia daňová reforma, dochádzalo k zmenám v jednotlivých druhoch daní. Práve daňová reforma uskutočnená v roku 1992 sa stala základom dnešnej sústavy daní na Slovensku⁵⁹.

⁵⁷Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o., 2001, s. 17 a nasl.

⁵⁸ Grúň, Ľ. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : Eurounion spol. s r. o. 2001, s. 45 a nasl.

⁵⁹ V odbornej literatúre sa za daňovú reformu často považujú na Slovensku aj zmeny uskutočnené v rokoch 2002 až 2005, označované ako „Miklóšova daňová reforma“.. Domnievam sa, že išlo len o čiastkové zmeny v daňových zákonoch a to zrušenie niektorých daní a zavedenie rovnakej sadzby dane pri dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty. Samotné zmeny však neznamenali zmeny v politickej, ekonomickej orientácii a ani zásadné zmeny, ktoré by sa zásadným spôsobom zmenili sústavu daní, resp. daňový systém.