Daňové právo

1. DAŇOVÉ PRÁVO A JEHO ZARADENIE V PRÁVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pojem právo sa v historickom kontexte ale aj v súčasnosti môže charakterizovať v rôznych pohľadoch. Pojem právo je mnohospektrálny, pričom pokusy o vymedzenie práva sú zdokumentované minimálne od dôb starovekého Ríma¹. Známy je výrok rímskeho právnika Celsusa „Ius est ars boni et aequi “, „Právo je umenie dobrého a spravodlivého“. V súčasnosti v rámci kontinentálneho právneho systému, a teda aj Slovenskej republiky, by bolo možné právo charakterizovať ako systém všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré štát prostredníctvom subjektov tvorby práva vytvára a vydáva vo vopred určenej forme. Už v starom Ríme sa právo delilo na verejné a súkromné. Pre verejné právo je charakteristický vzťah nadriadenosti a podriadenosti subjektov právneho vzťahu, pričom pre súkromné právo je charakteristický vzťah rovnosti subjektov právneho vzťahu.² Právo, ale aj systém práva sa neustále mení a vyvíja, a to nielen s ohľadom na existujúce právne odvetvia, ale aj vzhľadom na ich obsahovú zložku.

V Slovníku slovenského práva z roku 2000 sa uvádza, že daňové právo je relatívne kodifikované pododvetvie finančného práva. Tvoria ho ústavno-právne predpisy, zákonné predpisy i podzákonné predpisy, čiastočne medzinárodné zmluvy upravujúce režim zamedzenia dvojakého zdanenia. Predstavuje aj čiastkovú finančnú právovedeckú disciplínu a čiastkovú pedagogickú disciplínu, je tiež pozitívnym, platným právnym pododvetvím. Daňové právo je teda súčasť finančného práva, tvoriaca jeho pododvetvie. Je to súbor právnych predpisov, ktoré upravujú jednotlivé dane, práva a povinnosti oprávnených a povinných daňových subjektov, ako aj priebeh daňového konania.³ Od vydania tejto publikácie uplynulo viac ako dvadsať rokov a samozrejme vývoj v oblasti chápania daňového práva (najmä jeho zaradenia v právnom poriadku Slovenskej republiky) postupne nadobúda iné rozmery. Uvádza, že daňové právo je odvetvím práva, ktoré pozostáva z právnych noriem upravujúcich hmotnú i procesnú stránku nielen daňovej sústavy, ale v širšom rámci aj daňového systému⁴. Autor ďalej uvádza, že predmetom daňového práva je tá časť spoločensko-ekonomických vzťahov,⁵ ktorá sa týka realizácie daňových oprávnení a plnenia daňových povinností subjektmi týchto vzťahov. Vzťahy, ktoré pritom vznikajú sa všeobecne označujú ako daňové vzťahy. Ide o vzťahy, v ktorých vystupujú ich subjekty ako nositelia konkrétnych subjektívnych práv a právnych povinností ustanovených normami daňového práva. Tým, že tieto vzťahy upravujú daňovo-právne normy, majú súčasne povahu daňovo-právnych vzťahov.⁶ Je potrebné poznamenať, že nielen názory na existenciu daňového práva, ale aj na druhy právnych odvetví v právnom poriadku v Slovenskej republike nie sú totožné. Rôznosť názorov však neznamená zásadné protiklady, len ukazujú na nové možné teórie v právnej vede. Vývoj naznačuje, že vývoj v právnej vede postupuje nezvratným tempom, vznikajú nové špecifické okruhy spoločenských vzťahov, ktoré je potrebné upraviť zvlášť od všeobecných regúl zaužívaných v minulostí.

K zaradeniu daňového práva v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky existujú rôzne názory a to v tom zmysle, že ide o samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. že ide o podsystém finančného práva.

K zaradeniu daňového práva ako samostatného odvetvia práva v Slovenskej republike sa napríklad uvádza, že opodstatnenosť existencie daňového práva ako samostatného právneho odvetvia je namieste a všetky dôvody, resp. argumenty oponentov z praxe neobstoja. Samotná skutočnosť, že daňové právo upravuje vzťahy tak hmotnoprávnej povahy, ale zároveň má vlastné procesné normy, je vážnym argumentom, ktorý musí byť zohľadnený pri formovaní samostatného právneho odvetvia.⁷ Zástancovia zaradenia daňového práva ako samostatného právneho odvetvia právneho poriadku v Slovenskej republike uvádzajú okrem iného, že daňové právo:

1. má svoj osobitný predmet právnej úpravy,

2. sa vyznačuje osobitnými metódami právnej regulácie,

3. je charakteristické autonómnym postavením svojich inštitútov,

4. upravuje osobitnú a homogénnu skupinu spoločenských vzťahov,

5. vytvára osobitný súbor právnych noriem

6. pozostáva zo súboru právnych noriem osobitnej povahy, najmä z pohľadu ich právnej konštrukcie,

7. sa vyznačuje osobitným typom sankcií,

8. má prirodzenú autoritu v právnickej komunite i vo verejnosti a je väčšinou spoločnosti akceptované ako osobitná a vyhranená časť slovenského práva.

Autor ďalej uvádza, že toto všetko umožňuje poukázať na charakteristické a súčasne i špecifické znaky daňového práva, ktorými sa daňovo-právne normy odlišujú od iných druhov právnych noriem.⁸

Všetci teoretici sa nezhodujú v otázke, či daňové právo je samostatným právnym odvetvím alebo je podsystémom finančného práva. V tejto súvislosti možno uviesť, že daňové právo mnohí považujú za súčasť finančného práva najmä z dôvodu, že dane sú rozhodujúcim príjmom verejných rozpočtov.9 V každom prípade daňové právo, či už hmotné daňové právo, alebo procesné daňové právo, patrí do verejného práva.¹⁰

Skôr možno vidieť, že k otázke zaradenia daňového práva ako samostatného odvetvia práva sa prikláňajú teoretici daňového práva a nie teoretická obec, ktorá skúma teóriu práva. Ak vezmeme do úvahy, že daňové právo upravuje finančno-právne vzťahy (resp. peňažno-právne vzťahy), v zásade nie je podľa niektorých autorov dôvod, aby sa vytváralo samostatné právne odvetvie. Tiež je potrebné povedať, že dane sú najväčšou zložkou príjmovej stránky verejných rozpočtov, sú vyčíslované v peniazoch, na strane štátu a samosprávy sú dôležitým zdrojom ich príjmov a v neposlednom rade ich zaplatením sa znižujú disponibilné zdroje povinných fyzických osôb a právnických osôb. Aj podstata daňového práva tkvie v skutočnosti, že jeho cieľom je predovšetkým prostredníctvom výberu daní naplnenie verejných rozpočtov, teda najmä fiskálna funkcia daní. Vývoj v oblasti právnej vedy však napreduje veľmi rýchlo, a preto možno predpokladať, že v krátkej budúcnosti budú aj názory týkajúce sa zaradenia daňového práva ako samostatného právneho obdobia právneho poriadku v Slovenskej republike akceptované a pretavené aj do odbornej spisby teoretikov teórie práva.

Z historického hľadiska možno poukázať na skutočnosť, že prvé zmienky o daňovom práve ako samostatnom odvetví právneho poriadku Slovenskej republiky a to aj s relevantným odôvodnením sú v slovenskej spisbe uvedené v publikácii od profesora Babčáka s názvom Daňové právo procesné z roku 2000¹¹, kde sa uvádza, že daňové právo treba skúmať, posudzovať a hodnotiť ako nové, rodiace sa právne odvetvie, ktoré sa tvorí na základe osobitnej skupiny právnych noriem patriacich v nedávnej minulosti pod systémovú bázu finančno-právnych noriem. V Českej republike (východisková situácia v právnej úprave po roku 1989 bola pre Slovenskú republiku a Českú republiku rovnaká) sa daňové právo označuje za jedno z pododvetví finančného práva v tomto systéme je zaradené do jeho fiškálnej časti, pričom daňové právo možno označiť za súbor noriem, ktoré upravujú povinnosti súvisiace s takým majetkovým plnením, ktoré je právnemu subjektu ukladané autoritatívne, ale nie je plnením spočívajúcom na norme súkromnoprávnej.¹² K otázke aplikácie noriem súkromného práva na daňové veci zaujal stanovisko aj Ústavný súd¹³, v ktorom stanovisku sa uvádza Ústavný súd v nadväznosti na právne názory ESĽP uvádza, že daňové právo je jedným zo základných odvetví verejného práva a dane predstavujú prejav výsady štátu požadovať od povinných subjektov ich platenie s cieľom získať zdroje na svoju existenciu a plnenie svojich úloh a funkcií. Aj preto rozhodovanie o daňových právach nemožno subsumovať pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch. Aj po roku 2000 možno nájsť v slovenskej odbornej literatúre názory týkajúce sa zaradenia daňového práva v právnom poriadku podobné tejto českej doktríne t. j., že ide o pododvetvie (podsystém) finančného práva. Z hľadiska slovenskej spisby možno konštatovať, že učebníc výslovne venujúce sa daňovému právu je pomerne málo, a teda aj definície, resd. charakteristika daňového práva ako takého, sú ojedinelá. Väčšinou sa daňové právo spomína v učebniciach finančného práva, kde však problematika daňového práva je riešená v kontexte charakteru dane, ako právneho inštitútu, resp. v rámci daňovo-právnych vzťahov a ich náležitostí a daňovo-právnych noriem s odkazom na právnu úpravu konkrétnej dane.

Vzhľadom na uvedené záverom uvádzame túto charakteristiku daňového práva. Daňové právo predstavuje súhrn noriem upravujúcich daňové vzťahy, t. j. daňovo-právnych noriem, ktoré vznikajú pri formovaní sa daňovej sústavy (zavádzania daní) a realizácii jej obsahových zložiek, ako aj pri organizácii daňovej správy a výkone správy daní ¹⁴.

V rámci daňového práva možno badať aj vplyv európskeho práva na vnútroštátnu úpravu. Daňové právo po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a to najmä vzhľadom na zabezpečenie zásady voľného pohybu tovarov a služieb muselo zmeniť vnútroštátnu úpravu najmä nepriamych daní, úprava priamych daní zostala naďalej v právomoci členských štátov.

Boli schválené nové zákony dotýkajúce sa nepriamych daní, a to zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov a neskôr aj zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Vplyv Európskej únie v daňovom práve vidno napríklad v snahe zabrániť daňovým únikom a daňovým podvodom, čo členské štáty akceptujú vo vnútroštátnych predpisoch. Vplyv európskeho práva sa v daňovom práve prejavuje najmä v vplyve na nepriame dane.

1 Júda, V. Teória práva. 2. doplnené a podstatne prepracované vydanie. Banská Bystrica: Belianum. 2020, s. 137

2 Kubincová, T. Vplyv ekvitálneho práva na procesnú činnosť súdov v Slovenskej republike. In: Acta Iuridica Sladkoviciensia V. Právnické štúdie. Sládkovičovo: Fakulta práva Janka Jesenského, 2013, s. 91.

3 Svoboda, J. a kol. Slovník slovenského práva. Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Žilina, 2000, s. 113.

4 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 60

5 K ekonomickým vzťahom vo všeobecnosti: Králik, J. - Králiková, K. Východiská ekonomickej gramotnosti. Brno : MSD, 2021, 117 s.

6 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 66

7 Bujňáková, M. Postavenie daňového práva v systéme práva. In: Aktuálne otázky finančného a daňového práva v Českej republike a na Slovensku. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 2004, s. 50

8 Babčák, V. Daňové právo na Slovensku. Bratislava: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2015, s. 62.

9 Kubincová, S. Historické aspekty a smerovanie finančného práva v SR. In: Právnik 4/2017, Česká republika, Praha : 2017, s. 316.

10 Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 13.

11 Babčák, V. Daňové právo procesné. Košice ATOM computers. 2000, s. 17.