Didaktika matematiky - východiská

Didaktika matematiky má interdisciplinárny charakter. Pre svoju činnosť čerpá z viacerých vedných oblastí a zároveň im prináša spätnú väzbu. Tento vzťah je obojsmerný:

1. Pedagogika: poskytuje všeobecnú teóriu výchovy a vzdelávania, z ktorej didaktika matematiky vychádza pri určovaní cieľov a štruktúry výučby.
2. Psychológia učenia: skúma myslenie žiakov, ich kognitívny vývin, chyby a omyly. Zastáva významné miesto pri rozvoji matematických predstáv a pri tvorivej činnosti žiaka. Významné sú poznatky Piageta, Vygotského či Brunnera.
3. Matematika a logika: určujú vnútornú štruktúru poznatkov, ktoré sa transformujú do učiva. Je veľmi prínosná pri zostavovaní základných pravidiel zavádzania nových matematických pojmov a pri dokazovaní matematických tvrdení. Jednoducho povedané "Filozofia matematiky otvára otázky o povahe pojmov a dôkazov".
4. História matematiky: umožňuje učiteľovi prezentovať učivo v historickom kontexte a podporiť motiváciu žiakov. Dejiny matematiky spájajú matematiku s reálnym životom, približujú proces objavovania krásnych matematických výsledkov v kontexte so školskou matematikou. Popularizačné a historicky podložené poznámky s ilustračnými doplnkami priaznivo ovplyvňujú motiváciu žiakov pri vyučovaní.  
5. Informačné technológie: otvárajú nové možnosti pre vizualizáciu, modelovanie a interaktívne prostredia (napr. GeoGebra, Moodle). 

Didaktická poznámka: Učiteľ, ktorý integruje poznatky z psychológie, histórie či IKT, ponúka žiakovi bohatší obraz matematiky ako iba súboru vzorcov a úloh.

Didaktika matematiky
je priesečníkom pedagogiky, psychológie, matematiky a technológií. Učiteľ, ktorý sa pohybuje v tomto priesečníku, je schopný poskytnúť žiakovi hlbšie a zmysluplnejšie vzdelanie.