Historický pohľad na vývoj matematiky

Mezopotámia

Sústava rovníc

 Sústava lineárnych rovníc.
Sústavu dvoch lineárnych rovníc o dvoch neznámych vedeli mezopotámski počtári riešiť metódou chybného predpokladu. Táto metóda je pomerne presne popísaná na tablete s označením VAT 8389, pri riešení úlohy o úrode obilia z dvoch polí.

VAT 8389 - hlinená tabuľka je uložená v múzeu starovekého Blízkeho východu v Berlíne.
Úloha (Úroda z dvoch polí - Tablet 8389).
Máme dve polia.
  1. Z plošnej jednotky bur prvého poľa zožneme 4 gur obilia,
  2. z plošnej jednotky bur druhého poľa zožneme 3 gur obilia,
  3. úroda z prvého poľa prevyšuje úrodu z druhého poľa o (8,20) = 500 silá,
  4. súčet plôch polí je (30,0) = 1800 sar.
Aké sú výmery oboch polí?
Súčasná formulácia úlohy
  1. Prvé pole dávalo 4 gury za každý bur (2/3 sila za každý sar),
  2. druhé pole dávalo 3 gury za každý bur (1/2 sila za každý sar),
  3. prvé pole dalo o 500 sila viac ako druhé pole,
  4. súčet plôch polí je 1 bur (1800 sar.)
Aké sú výmery oboch polí?
Poznámky(Miery v Mezopotámii).
  1. "Bur" a "sar" sú jednotky plochy poľa. 1 bur = 1800 sar. Sar má asi 36 metrov štvorcových.
  2. "Gur" a "sila" sú jednotky objemu zrna. 1 gur = 300 sila. Sila má asi 1 liter.
  3. Všimnime si, že jednotky plochy a objemu sú násobkami prirodzeného čísla 6, ktoré je východisko pre 60-kovú číselnú sústavu.
Riešenie (Metóda chybného predpokladu).
V práci [BEC, 2003] je uvedený preklad riešenia zapísaného na VAT 8389. Uvedieme riešenie v súčasnej terminológii. Nech \small x, y predstavujú výmery uvažovaných polí v jednotkách sar, potom danú úlohu môžeme zapísať ako sústavu dvoch rovníc o dvoch neznámych.
(R1)  \frac{(20,0)}{ (30,0) }.x-\frac { (15,0) }{(30,0)}y= \small (8, 20)
(R2) \small \qquad \; \;x \quad  + \quad \; \; y = (30,0) .
Babylončania sústavu riešili metódou chybného predpokladu.
Najprv sa vypočíta úroda na jednotlivých poliach za predpokladu, že obe polia majú rovnakú výmeru. V tejto úlohe počtár takmer pred 4000 rokmi použil hodnotu (15,0) sár. Pri takejto voľbe ľavá stran rovnice (R1) bude mať hodnotu:
(R1') \small (15,0) \normalsize \left(\frac{(20,0)}{ (30,0) }-\frac { (15,0) }{(30,0)}\right)= \small (10,0)-(7,30)
Rozdiel úrod na týchto dvoch poliach rovnakej výmery je teda:\small  (10,0)-(7,30) = (2,30).

Úrody sa však majú líšiť o (8,20), rozdiel úrod pri rovnakej výmere polí je teda o (5,50) menší. Počtár teraz vychádzal z jednoduchej úvahy: na každý sar, o ktorý sa zväčší prvé pole a zmenší druhé pole, sa získa o (0;40) viac úrody na prvom poli a o (0; 30) menej úrody na drahom poli. Rozdiel úrod preto narastie o
\small (0;40) + (0;30) = (1;10).
Potom počtár vykonal príslušné delenie, tj. našiel, čím je potrebné vynásobiť číslo (1; 10), aby vyšlo číslo (5,50), tj. "chýbajúce" rozdiel úrod. Ľahko zistil, že výsledok je (5,0). Polia teda majú výmera (15,0) + (5,0) = (20,0) a (15,0) - (5,0) = (10,0), čo v našej desiatkovej sústave je 1200 a 600.
Zovšeobecnenie.
Ak máme riešiť rovnicu
\small  x + y = 2h ,
kde pre x a y je daná ešte nejaká ďalšia podmienka, potom sa položí
\small  x =h + w, y = h - w ,
kde w je nová neznáma.
Metóda **chybný predpoklad** (resp. **falošný predpoklad**).
Jedna z metód používaných v Mezopotámii na riešenie sústav dvoch lineárnych rovníc. Táto metóda bola známa už v starovekej Babylonii (okolo 1800 – 1600 p.n.l.) a využívala heuristický prístup k riešeniu matematických problémov.
Metóda **chybný predpoklad** funguje na základe výberu vhodného (hoci nesprávneho) predpokladu a následnej úpravy výsledku tak, aby bol správny. V kontexte riešenia dvoch lineárnych rovníc počtári v Mezopotámii postupoval nasledovne:
  1. Vybrali si predpokladanú hodnotu jednej neznámej
  2. Dosadili ju do rovníc a vypočítali výsledky.
  3. Porovnali získaný výsledok so správnym a upravili ho pomocou polovičného rozdielu.
  4. Opravený výsledok poskytol správne riešenie.
Využitie metódy v súčasnej školskej matematik.
Táto metóda môže byť v školskom prostredí užitočná na rôzne účely:
  1. Vysvetlenie logického myslenia a heuristiky, pri ktorom žiaci sa naučia skúšať rôzne hodnoty a opravovať riešenie na základe pozorovania.
  2. Výuka základných lineárnych rovníc iným spôsobom. Nie každý žiak chápe algebraické riešenie okamžite, preto môže táto metóda pomôcť vizualizovať proces.
  3. Rozvoj odhadu a práce s pomermi. Učitelia môžu používať túto metódu na vysvetlenie práce s aproximáciou a pomermi v rôznych kontextoch.
  4. Historický pohľad na matematiku. Ukážka babylonských metód môže urobiť hodiny matematiky zaujímavejšie a ukázať, že existujú aj iné prístupy k riešeniu problémov.
Postup:
  1. Zvolíme si chybný (ľubovoľný) predpoklad pre jednu z neznámych (napr. predpokladáme, že x=ax = a).
  2. Vypočítame druhú premennú zo zadaných podmienok.
  3. Zistíme, o koľko sa výsledok líši od požadovaného výsledku.
  4. Podľa toho upravením pôvodného predpokladu (napr. pomerovou úvahou) hľadáme správne riešenie.
Príklad.(Pre žiakov gymnázií).
Dvaja spolupracovníci spolu zarobili 100 eur. Prvý zarobil o 20 eur viac ako druhý. Koľko zarobil každý?
Riešenie pomocou chybného predpokladu
  1. Chybný predpoklad:
    Predpokladajme, že obaja zarobili rovnako – teda po 50 eur.

  2. Skutočnosť:
    Ale jeden z nich má mať o 20 eur viac.
    Rozdiel v našom predpoklade je 5050=050 - 50 = 0, ale má byť 20.
    Teda musíme odobrať 10 eur jednému a pridať 10 eur druhému, aby vznikol rozdiel 20 eur.

  3. Opravený údaj:
    Jeden zarobil 50+10=6050 + 10 = 60 eur, druhý 5010=4050 - 10 = 40 eur.

Odpoveď: Prvý zarobil 60 eur, druhý 40 eur.

\( .\)