Afinný priestor a afinné zobrazenia interaktívne

Vektorový priestor

Schmidt ortogon. proces

Nech \small V_n(\mathbb R) je \small n - rozmerný vektorový priestor so skalárnym súčinom \small (\pmb u , \pmb v) a nech je daná množina  \small   M_k=\lbrace{\pmb {u_1} , \pmb {u_2}, \cdot \cdot \cdot, \pmb {u_k}}\rbrace  lineárne nezávislých vektorov tohto konečno rozmerného priestoru ( \small   \pmb {u_i} \in V_n ;i=1,2, \cdot \cdot \cdot ,k \leq n  ).
Definícia.
Schmidtov ortogonalizačný proces je proces, ktorým z množiny \small n lineárne nezávislých vektorov vytvárame ortonormálnu bázu \small n - rozmerného vektorového priestoru \small V_n(\mathbb R) .
Poznámka.
Ortonormálna báza sa vyznačuje vlastnosťou, že jej vektory majú normovanú jednotkovú dĺžku a všetky sú navzájom kolmé (ortogonálne).
Existenciu takejto ortonormálnej bázy zabezpečuje Veta - Schmidtov ortogonalizačný proces.
Celý proces vytvárania ortonormálnej bázy možno popísať algoritmicky/rekurentne takto:
  1. V prvom kroku Schmidtovho ortogonalizačného procesu sa za základ stanoví prvý vektor z danej množiny vektorov \small M. Podľa tohto vektora sa odvíja orientácia zvyšných.
  2. Ďalším \small i-tym krokom je samotná ortogonalizácia \small i-teho vektora. Nasledujúci \small i-ty vektor určíme ako lineárnu kombináciu \small i-teho vektora z danej množiny vektorov \small M a už \small (i-1) vytvorených vektorov.
  3. Nakoniec prevedieme normalizáciu vektorov. Pre zjednodušenie výpočtov sa vektory normalizujú až na koniec procesu.
Veta (Schmidtov ortogonalizačný proces).
Nech \small V(\mathbb R) je vektorový priestor so skalárnym súčinom \small (\pmb u . \pmb v) a nech  \small  \pmb {u_1}, \pmb {u_2}, \cdot \cdot \cdot, \pmb {u_k} \in V sú lineárne nezávislé vektory. Potom existujú ortonormálne vektory  \small  \pmb {e_1}, \pmb {e_2}, \cdot \cdot \cdot, \pmb {e_k} \in V, pre ktoré platí
 \small [{\pmb {e_1}, \pmb {e_2}, \cdot \cdot \cdot, \pmb {e_i}}] = [{\pmb {u_1}, \pmb {u_2}, \cdot \cdot \cdot, \pmb {u_i}}], ∀i ∈ {1, 2, . . . , k}
Dôkaz.
A. Proces ortogonalizácie.
  1. Najprv určíme prvý vektor, pričom položíme
     \small \pmb {e_1}=\pmb {u_1}.
  2. Druhý vektor určíme ako lineárnu kombináciu \small \pmb e_2=\pmb u_2+k \pmb e_1 , pričom podľa predpokladu platí \small (\pmb e_1,\pmb e_2)=0. Po skalárnom vynásobení rovnice \small \pmb e_2=\pmb u_2+k \pmb e_1 vektorom \small \pmb e_1 dostaneme riešenie
     \small k=-\large\frac{(\pmb e_1,\pmb u_2) }{(\pmb e_1,\pmb e_1)}.
    Po dosadení dostaneme riešenie
     \small \pmb e_2=\pmb u_2-\large\frac{(\pmb e_1,\pmb u_2) }{(\pmb e_1,\pmb e_1)}\small \pmb e_1.
  3. Pre tretí vektor bude lineárna kombinácia v tvare \small \pmb e_3=\pmb u_3+l\pmb e_2+m \pmb e_1, pričom platí \small (\pmb e_1,\pmb e_3)=0;(\pmb e_2,\pmb e_3)=0. Po skalárnom vynásobení rovnice postupne vektormi \small \pmb e_1,\pmb e_2 dostaneme riešenie
     \small l=-\large\frac{(\pmb e_1,\pmb u_3) }{(\pmb e_1,\pmb e_1)};  \small m=-\large\frac{(\pmb e_2,\pmb u_3) }{(\pmb e_2,\pmb e_2)}.

  4. Pomocou matematickej indukcie dokážeme, že pre ďalšie vektory platia vzťahy
     \small \pmb e_k=\pmb u_k-\large{\frac{(\pmb e_1,\pmb u_k) }{(\pmb e_1,\pmb ;e_1)}} \small \pmb e_1-\large\frac{(\pmb e_2,\pmb u_k) }{(\pmb e_2,\pmb e_2)} \small \pmb e_2-···-\large\frac{(\pmb e_{k-1},\pmb u_k) }{(\pmb e_{k-1},\pmb e_{k-1})} \small \pmb e_{k-1} .
  5. Teraz stačí len "znormovať" tieto vektory. Dostaneme jednotkové vektory  \large \frac{\pmb {e_1}}{||\pmb {e_1}||} , \cdot \cdot \cdot, \frac{\pmb {e_k}}{||\pmb {e_k}||} \small \in \small V
Cvičenie.
  1. (MON 2.2.2) Vo vektorovom priestore usporiadaných trojíc reálnych čísel sú dané vektory  \small \pmb u_1=(1,-1,1),\pmb u_2=(0,1,2),\pmb u_3=(1,1,0). Vykonajte Schmidtov ortogonalizačný proces.
  2. Určte aspoň jednu ortonormálnu bázu vektorového podpriestoru  \small \alpha \subset \ V_3(\mathbb R) , ktorý je určený (smerom-rovinou) \small \alpha: 3x-y-z=0.
Riešenie.
  1. Zvoľme prvý vektor ortogonálnej bázy  \small \pmb b_1=\pmb u_3=(1,1,0) (zrejme nie je jednotkový, jeho normalizáciu urobíme v závere riešenia). Druhý vektor  \small \pmb b_2 určíme zo vzťahu
    (k) \small \pmb b_2= \pmb u_2+k(1,1,0),
    kde  \small \pmb u_2=(0,1,2). Rovnicu (k) skalárne vynásobíme vektorom  \small \pmb b_1=(1,1,0). Podľa predpokladu v Schmidtovom ortogonalizačnom procese musia byť vektory  \small \pmb b_1,\pmb b_2 na seba kolmé, teda musí pre ich skalárny súčin platiť rovnosť  \small ((0,1,2),\pmb b_2)=0. Zároveň platí  \small ((1,1,0),(1,1,0))=2. Po dosadení do (k) môžeme určiť/vypočítať koeficient
     \small k=-\frac{1}{2}, odkiaľ dostaneme pre vektor  \small \pmb b_2
     \small \pmb b_2= (-\frac{1}{2},\frac{1}{2},2).
    Tretí vektor určíme zo vzťahu
     \small \pmb b_3= (1,-1,1) + r(1,1,0)+s(-1,1,4)
    (zobrali sme 2-násobok druhého vektora  \small 2\pmb b_2). Ľahko nahliadneme, že  \small r=0, s=-\frac{1}{9}, odkiaľ  \small \pmb b_3=(10,-10,5). Zrejme vektory  \small \pmb b_1,\pmb b_2,\pmb b_3 sú na seba kolmé a stačí ich znormovať.
    V prípade, že by sme zvolili  \small \pmb b_1=\pmb u_1=(1,-1,1) dostali by sme bázu  \small (1,-1,1),(-1,4,5), (3,2,-1), ktorá je tiež ortogonálna. Teda výsledná báza závisí od voľby poradia vektorov  \small \pmb b_1,\pmb b_2,\pmb b_3.
  2. Stačí určiť smerové vektory danej roviny, ktoré patria do vektorového priestoru určeného danou rovinou (do jej zamerania). Sú to napríklad vektory  \small \vec u=(0,-2,2),\vec v=(1,2,1).

    Otvorte si dynamickú konštrukciu pre ortogonalizačný proces Tu.
    Potom realizujte Schmidtov ortogonalizačný proces a utvorte ortogonálnu bázu skúmaného vektorového podpriestoru.
Preštudujte si študijný text o kolmých vektorových podpriestoroch v práci: [MONc], časť Totalne kolmé vektorové priestory, Kolmé vektorové priestory.
\( .\)