Naivná a axiomatická teória množín
Východiská
Axiomatický systém
V tejto časti uvedieme základné axiómy, pomocou ktorých budujeme teóriu množín. Nami použitý systém axióm je najviac rozšírený. Nazýva sa Zermelov-Fraenkelov systém a
označujeme ho symbolicky ZFC. Písmeno C označuje axiómu
výberu – Axiom of Choice.
Tvrdenia odvodené v axiomatickom systéme ZFC predstavujú formuly jazyka teórie množín. Takéto formuly sa dajú vyjadriť pomocou konečného počtu kvantifikátorov, logických spojok, premenných a symbolov
. Príkladom takejto formuly je definícia podmnožiny
Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď obsahujú rovnaké prvky.
Tvrdenia odvodené v axiomatickom systéme ZFC predstavujú formuly jazyka teórie množín. Takéto formuly sa dajú vyjadriť pomocou konečného počtu kvantifikátorov, logických spojok, premenných a symbolov
. Príkladom takejto formuly je definícia podmnožiny
Dve množiny sa rovnajú práve vtedy, keď obsahujú rovnaké prvky.
Táto axióma vlastne popisuje základnú vlastnosť množín – množina je jednoznačne určená prvkami, ktoré obsahuje.
Zrejme teória množín by nemala zmysel, ak by sme nezaručili existenciu aspoň jednej množiny. Toto nám zaručí axióma existencie.
Zrejme teória množín by nemala zmysel, ak by sme nezaručili existenciu aspoň jednej množiny. Toto nám zaručí axióma existencie.
Existuje aspoň jedna množina. Pre každú množinu platí, že sa rovná sama sebe a to vďaka vlastnostiam relácie rovnosti.
Pre ľubovoľnú množinu
existuje taká množina
, ktorá obsahuje práve tie prvky, ktoré patria do niektorej z množín patriacich do
.
existuje taká množina
, ktorá obsahuje práve tie prvky, ktoré patria do niektorej z množín patriacich do
.
Ak
sú množiny, tak existuje množina ktorá obsahuje práve prvky
a žiadne iné. Túto množinu označíme
.
Pomocou axiómy dvojice a axiómy zjednotenia sa dá ukázať, že pre ľubovoľné dve množiny A, B existuje ich zjednotenie
sú množiny, tak existuje množina ktorá obsahuje práve prvky
a žiadne iné. Túto množinu označíme
.
Pomocou axiómy dvojice a axiómy zjednotenia sa dá ukázať, že pre ľubovoľné dve množiny A, B existuje ich zjednotenie
Táto axióma spolu s axiómou dvojice umožňuje rekurentne skonštruovať nekonečnú množinu. Zrejme
patrí do
. Potom do
patrí aj
.
Takto môžeme postupne vytvárať ďalšie množiny.
patrí do
. Potom do
patrí aj
.
Takto môžeme postupne vytvárať ďalšie množiny.
Poznámky.
- V tomto redukovanom prehľade axióm teórie množín sme uvidli len tie, s ktorými sa študent učiteľstva matematiky stretáva najčastejšie.
- Na záver uvedieme modifikovanú textovú formu axiómy výberu.
Axióma výberu hovorí, že pre každý systém
disjunktných neprázdnych množín existuje funkcia
, ktorá každej množine
priradí nejaký prvok tejto množiny.

![(∀\small X)(∀\small Y)[(\small X = \small Y) ⇔ (∀z)(z ∈ \small X ⇔ z ∈ \small Y)] (∀\small X)(∀\small Y)[(\small X = \small Y) ⇔ (∀z)(z ∈ \small X ⇔ z ∈ \small Y)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/4a3c7c9d41ebff971769285722a59312.png)


![(∀\normalsize a)(∀\normalsize b)(∃\small C)(∀\normalsize z)[\normalsize z ∈ \small C ⇔ (\normalsize z = \normalsize a) ∨ (\normalsize z = \normalsize b)] (∀\normalsize a)(∀\normalsize b)(∃\small C)(∀\normalsize z)[\normalsize z ∈ \small C ⇔ (\normalsize z = \normalsize a) ∨ (\normalsize z = \normalsize b)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/106f353c43359d22c5f5d38197e2aa83.png)

![(∃A)[∅ ∈ A ∧ (∀x)(x ∈ A ⇒ x ∪ {x} ∈ A)] (∃A)[∅ ∈ A ∧ (∀x)(x ∈ A ⇒ x ∪ {x} ∈ A)]](https://lms.umb.sk/filter/tex/pix.php/29109fb545b52fd6b8909daffe6cc482.png)




