Informácie o kurze

EURÓPSKA POLITIKA VO VZDELÁVANÍ DOSPELÝCH

Sylaby k predmetu a požiadavky udelenia kreditov

 

Študijný program:      ANDRAGOGIKA

Prednáška:                  Mgr. Martin Schubert, PhD.

Cieľ predmetu: Získať poznatky o historickom vývoji, súčasnom stave a právnych základoch vzdelávacej politiky EÚ; podporných programoch EÚ a ich špecifikách; celoživotnom učení ako ústrednej téme vzdelávacej politiky EÚ. Pochopiť determinačný vplyv politiky EÚ na oblasť vzdelávania (dospelých); vzdelávanie dospelých nielen ako dôležitú oblasť politiky EÚ, ale aj ako integrálnu súčasť celoživotného učenia. Zhodnotiť doterajší a predpokladať ďalší vývoj vzdelávacej politiky EÚ so zreteľom na vzdelávanie dospelých. 

 

I. POŽIADAVKY NA UDELENIE KREDITOV:

• spracovanie seminárnej práce – ako predpoklad účasti na skúške – bod III
• prezentácia seminárnej práce (power point, práca s odbornou literatúrou)
• vykonanie skúšky – písomná previerka na základe teoretického zvládnutia stanovenej problematiky podľa tematických okruhov a prednášok – bod II

 

II. TEMATICKÉ OKRUHY PREDNÁŠOK:

1. Teória vzdelávacej politiky (ako edukologická disciplína). Základné konštrukty vzdelávacej politiky. Princípy vzdelávacej politiky. Priority a ciele vzdelávacej politiky. Nástroje vzdelávacej politiky (stratégie memoranda, akčné plány, LLP – hlavne GRUNDVIG, ESF). Aktéri vzdelávacej politiky.
2. Politika vzdelávania dospelých ako súčasť politiky celoživotného učenia (a ďalších politík, napr. mládeže, zamestnanosti, kultúry atď.). Koncept celoživotného učenia a jeho vývoj (Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa, 2000). Vzťah politiky, teórie a praxe vo vzdelávaní dospelých.
3. Hierarchický pohľad na politiku vzdelávania dospelých. Politika na úrovni OSN (Education for All), UNESCO (UNESCO Institute for Lifelong learning),OECD, Svetovej banky (Supranárodná organizácia). Európska politika (nad- a medzinárodná organizácia EÚ, Rada Európy, Európsky parlament, Komisariát EÚ pre vzdelávanie atď.). Národní politika (štátna úroveň – obvykle národná Stratégia celoživotného vzdelávania). Rezortná politika (napr. DVPP). Organizačná politika (firemná a organizačná vízie, stratégie a priority). Funkcie, inštitúcie, prejavy a výsledky uvedených politík.
4. Historický pohľad na politiku vzdelávania dospelých. Vývoj politiky vzdelávania dospelých. Konferencie UNESCO  (CONFINTEA 1949-2009). Medzníky európskej politiky vo vzdelávaní dospelých – Maastricht, Lisabon, Kodaň, Bologna. Medzníky  národných politík SR a ČR.
5. Legislatívne základy vzdelávacej politiky. Na úrovni EU (prehľad významných dokumentov, napr. Uznesenie Rady a Parlamentu EU). Na národní úrovni (Zákon o celoživotnom vzdelávaní, 2009).
6. Vedecká infraštruktúra teórie vzdelávacej politiky. Vedecké a záujmové združenia (EAEA –  European Association for the Education of Adults, ESREA – European Society for Research on the Education of Adults, ESRAD (založ. 2011 vo Švédsku) European Societv for Reserach in Adult Development, ERDI – European Research and Development Institute for Adult Education,  AIVD SR, AIVD ČR, Andragogická spoločnosť, ALADIN – Adult Learning Documentation and Information Network, CERI - The Centre for Educational Research and Innovation. Vedecké časopisy (Vzdelávanie dospelých, Andragogická revue, Andragogika, RELA. Konferencie, semináre. Osobnosti zaberajúce sa otázkami vzdelávacej politiky dospelých a ich publikácie. Terminológie – slovníky. Výskum v oblasti vzdelávacej politiky (eu-SKILL, realizácia 2014 CEDEFOP). Vzdelávání andragógov v oblasti vzdelávacej politiky (pokrytie v študijných programoch).
7. Tematizácia politiky vzdelávania dospelých. Odborné a ďalšie profesijné vzdelávanie dospelých (Evropské a národní kvalifikační rámce), CEDEPOP, Záujmové  vzdelávanie dospelých. Občianske vzdelávanie dospelých. Profesionalizácia vzdelávateľov dospelých. Vzdelávanie seniorov. Vzdelávanie znevýhodnených skupín. Kvalita, zodpovednosť, validizácia, akreditácia (viď odporúčanie QALLL).
8. Monitoring a evalvácia ako nástroje vzdelávacej politiky. Monitoring (benchmarking: Adult participation in lifelong learning: by 2020, an average of at least 15% of adults (25-64 years old) should participate in lifelong learning In: http://www.cedefop.europa.eu/EN/statistics-and-indicators/education-and-training-2020-benchmarks.aspx) – systémy, indikátory, správy, uverejňovanie (napr. GRALE 2009, 2nd GRALE – Global report on adult learning and education. Rethinking literacy, 2013). Evalvácia podmienok, procesov a výsledkov vzdelávania (PIAAC – výsledky 2013. Evalvácia vzdelávacej politiky – Zodpovedá vzdelávacia politika potrebám spoločnosti?)
9. Aktuálne dokumenty európskej vzdelávacej politiky. ET 2020. Európa 2020.
10. Perspektívy vzdelávacej politiky. Kompetenčný prístup. Udržateľný rozvoj. Financovanie, efekty a kvalita. Účasť na vzdelávaní.

III. POKYNY K SPRACOVANIU SEMINÁRNEJ PRÁCE 

Napísanie seminárnej práce na vybranú tému na základe predpísanej literatúry.

Témy seminárnych prác

1. Historický vývoj vzdelávacej politiky Európskej únie.
2. Najdôležitejšie dokumenty upravujúce činnosť Európskej únie v otázkach vzdelávania. 
3. Vývoj spolupráce vo vzdelávaní v rámci Európskej únie : Oblasti európskej vzdelávacej politiky. 
4. Podporných programoch Európskej únie : Ako Európska únia podporuje vzdelávacie projekty pre dospelých?
5. Praktické príklady realizácie národných projektov vzdelávania dospelých spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie.
6. Výhľad do budúcnosti – predpokladaný ďalší vývoj vzdelávacej politiky Európskej únie.
7. Celoživotné učenie ako ústredná kategória vzdelávacej politiky Európskej únie. Aktuálne európske plány, iniciatívy a stratégie v oblasti LLL.
8. Voľná téma – reflexia študenta na vybranú problematiku európskej politiky vo vzdelávaní dospelých.

Spracovanie seminárnej práce:

Pri príprave seminárnej práce treba využiť ďalšiu dostupnú literatúru, ale zároveň uviesť aj vlastné myšlienky. Pokúsiť sa o prepojenie viacerých tém z téz, t. j. uviesť súvislosti a presahy vybranej témy k iným.

 

Pokyny k seminárnej práci:

• Rozsah práce cca  6 – 10 strán.
• Využiť najmenej 5 rôznych knižných, časopiseckých alebo renomovaných internetových prameňov.
• Tému spracovať systematicky. Text štruktúrovať (podnadpisy, hrubo vyznačené pojmy v odstavci).
• Citovať použité diela, citáty do úvodzoviek, za citátom v zátvorke meno autora, rok vydania a strana z ktorej je citát napr. (Švec, 1994, s. 130). Na záver práce uviesť použitú literatúru podľa citačnej normy (vzor v texte téz).
• Na vrchnej strane seminárnej práce uviesť v hlavičke fakultu, v strede názov práce, pod ním názov predmetu, v spodnej časti meno autora, študijný program, druh štúdia a ročník.

 

IV. HODNOTENIE VÝSTUPOV A SKÚŠKY V KREDITNOM SYSTÉME ŠTÚDIA

Seminárna práca:                                                                  max. 30 bodov (min 20 bodov)

Prezentácia seminárnej práce                                              max. 20 bodov (min 15 bodov)

Písomná previerka:                                                               max. 50 bodov (min 30 bodov)

Hodnotenie ústnej prezentácie seminárnej práce 

KATEGÓRIA	20 – 19 b	18 – 17 b	16 – 15 b	14 b a menej nevyhovel
PRIPRAVENOSŤ	Študent je na prezentáciu dobre pripravený a je zrejmé, že si ju aj nacvičil. Prezentáciu nečíta, ale o danom  probléme hovorí voľne.  Prezentácia pozostáva z úvodu (vysvetlenie postupu, štruktúra, hlavný problém, vzbudenie záujmu), hlavnej časti (jasné členenie) a zo zhrňujúceho záveru.	Študent je na prezentáciu pripravený, ale mal si ju ešte lepšie nacvičiť. Prezentácia pozostáva z úvodu (vysvetlenie postupu, štruktúry, hlavný problém), hlavnej časti a zo zhrňujúceho záveru.	Študent je na prezentáciu čiastočne pripravený, ale je zjavné, že si ju vopred nenacvičoval. Prezentácia nemá jasnú štruktúru.	Študent sa na prezentáciu vôbec nepripravil. Prezentácia je pripravená nedôsledne.
OBSAH	Študent výborne ovláda tému prezentácie. Uvádza zdroje. Oddeľuje podstatné od nepodstatného. Jasne naznačuje súvislosti. Náležite znázorňuje obsahy.	Študent dobre ovláda tému prezentácie. Uvádza zdroje.  Naznačuje súvislosti a znázorňuje obsahy.	Študent obsahovo dobre ovláda len niektoré časti prezentácie.	Študent neovláda dobre tému prezentácie.
DODRŽIAVANIE TÉMY	Dodržiava tému prezentácie po celý (100%) čas.	Dodržiava tému prezentácie väčšinu (99-90%) času.	Dodržiava tému prezentácie iba istý (89%-75%) čas.	Je ťažké povedať, čo bolo témou prezentácie.
ČASOVÉ ROZPÄTIE	Prezentácia spĺňa požadované časové rozpätie. Nestráca čas zbytočným popisovaním tabuliek a grafov.	Prezentácia je trochu dlhšia alebo kratšia ako bolo požadované časové rozpätie.	Prezentácia je oveľa dlhšia ako stanovená maximálna dĺžka trvania prezentácie.	Prezentácia je oveľa kratšia ako stanovená minimálna dĺžka trvania prezentácie.
ZROZUMITEĽNOSŤ ÚSTNEHO PREJAVU	Rozpráva jasne a zrozumiteľne po celý čas a všetky slová vyslovuje správne. Vysvetľuje odborné a cudzie termíny. Zložité veci hovorí jednoducho, používa príklady. Žiadny slang.	Rozpráva jasne a zrozumiteľne po celý čas, ale niektoré slová (napr. odborné či cudzie termíny) vyslovuje nesprávne.  Vysvetľuje odborné a cudzie termíny. Žiadny slang.	Väčšinu času  rozpráva jasne a zrozumiteľne, ale niektoré slová (napr. odborné či cudzie termíny) vyslovuje nesprávne. Odborné a cudzie termíny nevysvetľuje.	Často mu nie je rozumieť a mnohé slová (napr. odborné či cudzie termíny) vyslovuje nesprávne.
HLASITOSŤ	Študent hovorí dostatočne hlasno, aby ho bolo počas celej prezentácie dobre počuť.	Študent hovorí dostatočne hlasno,  je ho dobre počuť počas približne 90% času trvania prezentácie.	Študent hovorí dostatočne hlasno,  je ho dobre počuť počas približne 80% času trvania prezentácie.	Študent často hovorí potichu, a preto ho nie je dobre počuť.
DRŽANIE TELA A KONTAKT SO SKUPINOU	Stojí vzpriamene, pôsobí uvoľnene a sebavedome. Počas prezentácie nadväzuje očný kontakt so všetkými poslucháčmi. Hovorí ku skupine. Zapája poslucháčov pomocou otázok, úloh a priameho oslovenia. Kladie rétorické otázky. Odpovedá na otázky poslucháčov.	Stojí vzpriamene a počas prezentácie nadväzuje očný kontakt so všetkými poslucháčmi. Hovorí ku skupine. Zapája poslucháčov pomocou otázok, úloh a priameho oslovenia. Odpovedá na otázky poslucháčov.	Občas stojí vzpriamene a nadväzuje očný kontakt so poslucháčmi. Väčšinou číta poznámky. Na otázky poslucháčov odpovedá povrchne.	Počas prezentácie sa hrbí a/alebo sa nepozerá na poslucháčov, celý čas číta poznámky. Na otázky poslucháčov neodpovedá, príp. na ne nevie odpovedať.
NADŠENIE	Výrazom tváre a rečou tela pomáha u poslucháčov vzbudiť nadšenie a záujem o tému prezentácie.	Výrazmi tváre a rečou tela pomáha občas u poslucháčov vzbudiť nadšenie a záujem o tému prezentácie.	Výrazy tváre a reč tela síce slúžia na vzbudenie nadšenia a záujmu o tému prezentácie, ale zdajú sa byť trochu predstierané.	Výrazy tváre a reč tela používa len ojedinele. Nedarí sa mu u poslucháčov prebudiť záujem o tému prezentácie.
VIZUÁLNE POMÔCKY	Vizuálna pomôcka vylepšuje prezentáciu, pomáha udržiavať pozornosť poslucháčov. Jej štruktúra je dobre viditeľná a zrozumiteľná. Vizualizuje zložité mená citácie, tézy. Obsahuje obrázky, grafy, diagramy atď. Manuál je prehľadne spracovaný.	Vizuálna pomôcka obsahuje myšlienky, ktoré sú vyjadrené jasne, ale nie pútavo. Má niekoľko menších nedostatkov. Manuál je prehľadne spracovaný.	Vizuálna pomôcka ničím neobohacuje prezentáciu. Manuál je spracovaný neprehľadne.	Vizuálna pomôcka je nekvalitná, ruší poslucháčov a je ťažko čitateľná. Manuál je spracovaný neprehľadne, prípadne vôbec.

 

 Kritériá hodnotenia seminárnej práce

 

 

Kvalitatívne hodnotenie a známka podľa získaných bodov: 

A                     94 – 100                                                                                       

B                     87 – 93

C                     80 – 86

D                     73 – 79

E                     65 – 72             dolná hranica získania kreditov (min. 65 bodov)

Fx                      0 – 64             nevyhovel

 

KONTAKT S VYUČUJÚCIM PREDMETU

Mgr. Martin Schubert, PhD.

tel.: 048 446 46198, e-mail: martin.schubert@umb.sk

Katedra andragogiky, Pedagogická fakulta UMB, Ružová ul. 13, 974 11 Banská Bystrica

 

LITERATÚRA

1. BECHTEL, M. et al. 2005. Porträt Weiterbildung Europäische Union. Bielefeld : Bertelsmann Verlag,

    2005. 152 s. ISBN 3-7639-1912-0.

2. BRDEK, M. – VYCHOVÁ, H. 2004. Evropská vzdělávací politika. Praha : Aspi, 2004.

3. KAŠČÁK, O. – PUPALA, B. 2012. Škola zlatých golierov : Vzdelávanie v ére neoliberalizmu.

    Praha : SLON, 2012. 

4. KOPECKÝ, M. 2013. Vzdělávání dospělých mezi politikou, ekonomikou a vědou. Politika

     vzdělávání a učení se dospělých v éře globálního kapitalismu. Praha : Univerzita Karlova        

     v Praze, Filozofická fakulta, 2013.

5. KÖNIG, P. – LACINA, L. – PŘENOSIL, J. 2007. Učebnice evropské integrace. Brno :

    Barrister & Principial, 2007. 

6. NUISSL, E. et al. 2010. Europäische Perspektiven der Erwachsenenbildung. Bielefeld : Bertelsmann

    Verlag, 2010. 131s. ISBN 978-3-7639-4248-0.

7. SLAŠŤAN, M. a kol. 2009. Budúcnosť Európskej únie: Lisabonská zmluva a Slovensko.

    Bratislava : EUROIURIS, 2009.

8. ŠERÁK, M. a kol. 2012. Celoživotní učení a sociální politika: vazby a přesahy. Praha: AIVD

    ČR, 2012.

9. TURECKIOVÁ, M. a kol. 2010. Trendy a možnosti rozvoje dalšího vzdělávání dospělých v  

     kontextu sjednocující se Evropy. Praha : Educe Service, 2010.

 

Internetové zdroje

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Dostupné na: ˂https://www.minedu.sk/˃

Národná rada Slovenskej republiky. Dostupné na: ˂http://www.nrsr.sk/web/˃

Oficiálna webová lokalita Európskej únie. Dostupné na: ˂http://europa.eu/˃

Úrad vlády Slovenskej republiky. Dostupné na: ˂http://www.eu2020.gov.sk/˃

 

Dokumenty a predpisy

Akčný plán Stratégie celoživotného vzdelávania 2011

Stratégia celoživotného vzdelávania

Národný kvalifikačný rámec Slovenskej republiky

Zákon 568/2009 o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov